Žijem si svoj sen

S hudobným skladateľom a hudobníkom Karlom Havlíčkom sme hovorili o filmovej hudbe, o tom, ako sa spolupracuje s americkými hereckými hviezdami, ale aj o pendlovaní medzi Los Angeles a Prahou.

Dovoľte mi na úvod trochu bulvárnu otázku. Spolupracovali ste s radom hollywoodskych hviezd, napríklad s Tomom Hardym alebo Nicole Kidman. A okrem toho tiež s Leonardom DiCapriom... Aký je?

Stretol som sa s ním v čase, keď som sa živil nakrúcaním reklám. Naše stretnutie bolo veľmi fajn. Leonardo je napokon asi môj najobľúbenejší herec. Páči sa mi, že vie starnúť a vyvíja sa v neuveriteľne charizmatického človeka – mimochodom, mám pocit, že sa z neho stáva taký Jack Nicholson. Príde mi, že je zmierený sám so sebou, má obrovskú pozitívnu energiu, ktorá je nákazlivá. Keď človek točí s nejakou veľkou celebritou, je celý vystresovaný, pretože existuje fúra pravidiel, čo si smieš dovoliť, čo sa nesmieš pýtať a podobne. Ale Leonardo bol úplne v pohode, uvoľnený, šíril okolo seba pohodovú atmosféru. Všeobecne mám skúsenosť, že čím slávnejší herci sú, tým viac sú v pohode. 

Momentálne spolupracujete s Tomášom Mašínom na filme Výdech. Ako ste sa k tomuto projektu dostali?

S Tomášom Mašínom sa poznám dlho, robil som pre neho napríklad muziku k seriálu Profesor T. Baví ma Tomášov intelektuálny prístup k umeniu a veľmi starostlivá vizuálna štylizácia scén. Nejde o výpravný film, bude to naopak veľmi intímne, plné mikrodetailov, čomu samozrejme musí zodpovedať hudba. Verím, že to bude veľmi úspešný film so skvelou atmosférou a svetovej kvality. Som z neho naozaj nadšený a teším sa. 

Čím som starší, tým viac potrebujem pokoj a muziku vlastne príliš nepočúvam

Stane sa Vám niekedy, že prácu odmietnete?

Áno. Myslím, že je dôležité dostať sa v kariére do bodu, keď s pokojom prácu odmietnete. Osobne hovorím „nie“ v prípadoch, keď si myslím, že by mi tá práca nesadla a že ju niekto urobí lepšie ako ja. Tak napríklad pre mňa je pomerne ťažké robiť komediálne veci. Občas mi úplne nesadne nejaký typ humoru. Zatiaľ mi ale vychádza, že len čo nejakú prácu odmietnem, hneď sa objaví nová. 

Už vyše dvadsať rokov striedavo pracujete v Los Angeles a v Prahe. Ako často medzi Českom a USA pendlujete?

Ako je to potrebné. V období pandémie to samozrejme bolo iné, ale väčšinou sa to strieda zhruba po troch mesiacoch. V Los Angeles mám zázemie – bývanie a štúdio, takže nemusím riešiť praktické veci. Mám tak úplnú slobodu.

Momentálne sa zaoberáte hlavne filmovou hudbou. Aký film je v tomto ohľade podľa Vás úplne unikátny?

Napadá ma film Interstellar, tam je muzika úplne jedinečná. Čiastočne sa nahrávala v kostole a má vynikajúci zvuk. Alebo film Ad Astra. Hudba tam vychádza z dát z družice Voyager, ktorá prekročila hranicu slnečnej sústavy.

Aké kapely Vás hudobne formovali v mladosti?

Určite napríklad Depeche Mode alebo The Cure. Ale čím som starší, tým viac potrebujem pokoj a muziku vlastne príliš nepočúvam. Našťastie som sa naučil zvuky filtrovať, nevadia mi zvuky bežného dňa ako napríklad štekot psa alebo krik dieťaťa. Jediné, čo je mi naozaj nepríjemné, je zbíjačka a s ňou spojené stavebné práce.  

Čo Vás pri skladaní najviac inšpiruje?

Samozrejme život ako taký, umenie vnímať detaily. Deformovať časovú os. To sa napríklad pozeráš, ako padá lístie, a zrazu celý ten dej vieš akoby spomaliť. Je to určitá forma meditácie. Všeobecne je dôležité pozorovať svet okolo seba. Raz som bol napríklad v Amerike v hoteli a díval som sa z okna na mrakodrapy. Zrazu vidím, ako pri špičke jedného z nich krúžia orly skalné. Bol to výnimočný zážitok, silný moment. A nová pesnička bola na svete. Ovplyvňujú ma ako konkrétne momenty, tak samozrejme aj osobný život, vzťahy. Ale asi najväčším zdrojom inšpirácie je moje vnútro. 

Je Los Angeles naozaj také úžasné, ako to vídame vo filmoch?

Toto mesto je iné v tom, že aby sa tam človek mohol pohybovať, musí mať auto alebo motorku. Prakticky sa tam nedá veľmi chodiť pešo. Je to celé hrozne obrovské, anonymné, rozlohou ako celé Čechy. V tom vidím aj určitú výhodu a slobodu, nie je tam absolútne žiadna závisť, nikto nikoho nerieši. Dobre sa tam dýcha. Na druhú stranu je to tam veľmi drahé, a aby tam človek mal dobrý životný štandard, musí naozaj veľa pracovať. Sú tam premrštené ceny bývania, ale napríklad aj zdravotníctva. My v Česku vlastne žijeme v super dobe a je dobré si to pripomínať každý deň, keď ráno vstaneme z postele.  

Dá sa povedať, že sa Američania nejako výrazne odlišujú od nás Čechov?

Mne sa páči americký pracovný prístup. Každý tam robí naplno. Páči sa mi tiež ich multikultúrnosť. Obdivujem pestrosť, fascinuje ma, že každý je iný, rozmýšľa inak, má iný uhol pohľadu. Je to obohacujúce. Neexistuje jedna krčma, jeden kostol, jedno mesto. Je obdivuhodné, aká je diverzita sveta – v umení to človeka neuveriteľne posúva ďalej. Je to motor, ktorý človeka motivuje ísť stále vyššie. Myslím si, že talentovaní Česi by mali načerpať skúsenosti v zahraničí, a potom obohacovať ďalej umeleckú scénu doma. V tomto smere je tu obrovský potenciál. 

Očividne sa Vám darí, ale máte ešte nejaké smelé plány do budúcnosti?

V prvom rade by som chcel povedať, že som šťastný tak, ako to je teraz. Žijem si svoj sen. Ale jeden ambiciózny nápad ešte mám. Chcem s bratom Maximom natočiť celovečerný film s tými najlepšími hollywoodskymi hercami. Pokojne až za desať rokov, necháme to poriadne bez náhlenia dozrieť.

Karel Havlíček (* 31. júla 1974, hudobný skladateľ, multiinštrumentalista)

Komponuje hudbu k českým i zahraničným filmom, seriálom, reklamám a televíznym znelkám. Pripravil muziku napríklad k americkému traileru k filmu Reminiscence v hlavnej úlohe s Hughom Jackmanom, traileru Batman s Robertom Pattinsonom alebo k americkému filmu Seize the Night. Momentálne pracuje na hudbe k seriálu HBO Czech It Out! a na celovečernom filme Tomáša Mašína s názvom Výdech. Skladal aj hudbu k filmu Ghoul Petra Jákla.

Okrem toho je dlhodobým členom kapely Southpaw, ktorá tento rok po jedenástich rokoch vydala nový album. Na konte má dva sólové albumy. S emotívnou doskou Spoken, ktorá vyšla vlani v Los Angeles, plánuje tohtoročné koncerty so živým symfonickým orchestrom. So svojím bratom Maximom, úspešným maliarom, chystá putovnú multimediálnu výstavu. Žije striedavo v Prahe a Los Angeles.