Sme Bártů Twins!

Jitka a Kateřina Bártů, jednovaječné dvojčatá, zohraný tím režisérka a producentka, a spoločne predovšetkým scenáristky a autorky mimoriadne úspešných seriálov, ktoré vytvárajú pre televízie a streamovacie platformy. Dohliadajú na všetko od scenára cez réžiu až po celkovú produkciu. Striedavo žijú v Prahe a v Los Angeles. Za viac ako dvadsať rokov majú na konte osemstopäťdesiat napísaných a realizovaných scenárov k pôvodným televíznym seriálom. A teraz pracujú na ďalšom. Novej štvordielnej kriminálnej minisérii Noční operatér s Lukášom Vaculíkom v hlavnej úlohe.

Na čo sa v pripravovanom seriáli môžeme tešiť, samozrejme okrem skvelého obsadenia?

J: Na príbeh kardiochirurga, ktorý po autonehode trpí stratou pamäti a súhrou nešťastných udalostí a skreslených informácií sa stane podozrivým zo sériových vrážd. Okrem Lukáša Vaculíka sa môžete tešiť na Jiřího Havelku, Elizavetu Maximovú, Ondřeja Rychlého, Lenku Vlasákovú, Lenku Krobotovú a kopu ďalších výborných hercov.

K: Inšpiráciou nám boli skutočné kauzy z nemocničného prostredia. O unikátnej operácii srdca sa paradoxne písalo menej ako o škandáloch a korupcii, a práve spojením súčasných aktuálnych tém vznikol náš seriál.

Lukáš Vaculík je opäť v hlavnej úlohe, o koľkú vo vašich projektoch už ide, a šijete mu ich na mieru?

J: Áno, je to tak. Roly píšeme priamo pre neho. Je vždy pripravený, disciplinovaný a o svojich postavách premýšľa. Dosť spoločne debatujeme, aby mu rola sedela a on často sám prichádza s bezva nápadmi. Počúvame sa a na placi si nemusíme nič dlho vysvetľovať.

K: Lukáš je herecká ikona, absolútny profík, a hlavne veľmi fajn človek. Spolupracujeme už po štvrtýkrát.

Ako a kedy sa začala vaša spolupráca s Lukášom?

J: V roku 2016 na seriáli Temný Kraj. Vybrali sme si ho do hlavnej úlohy policajného experta na sériové vraždy, ktorý sa kvôli podlomenému zdraviu uchýli na vidiek, kde mu spoločnosť robí pes najdúch.

K: Chceli sme urobiť trochu inú kriminálku. Prepojiť český folklór, tradície vidieka, strašidelné legendy a vraždy. Nevedeli sme si predstaviť nikoho iného ako Lukáša a som úprimne rada, že sme si ho vtedy cez všetky tlaky presadili.

Scenár píšete spolu, Jitka režíruje, Kateřina sa stará o produkciu, ako vôbec vyzerá celý proces?

J: Ako jazda na reťazovke. Občas sa človeku z toho fofru točí hlava, ale je to vždy neopakovateľná jazda a adrenalín. Kto by predsa nechcel mrznúť celý deň na natáčaní v márnici alebo byť zatvorený vo väznici? (smiech)

K: Točíme vždy na skutočných lokáciách, ale nie sme v tom našťastie samy. Do tímu si vyberáme talentovaných spolupracovníkov a profíkov, od hercov cez celý štáb, takže výsledok je zásluha všetkých.

Máte nejaký recept na skvelý seriál? Aké „ingrediencie“ tam rozhodne musia byť?

J: Zaujímavý príbeh, správny mix emócií a skvelí herci!

K: Univerzálny recept nie je. Nedá sa zavďačiť všetkým. Čo sa páči jednému, druhý kritizuje.

Keď sa vrátime na úplný začiatok vašej kariéry, kedy padlo rozhodnutie, že budete tvoriť spolu? Bolo to už pri štúdiu filmu a scenáristiky v USA, alebo skôr?

J: Povedala by som, že už kedysi dávno v Literárno-dramatickom krúžku v LŠU v Jihlave, kam sme od prvej triedy chodili. (smiech) Nikdy nás nenapadlo, že by to malo byť inak!

K: Sme každá iná povaha a ideálne sa dopĺňame. V celom kreatívnom procese si môžeme stopercentne dôverovať, spoľahnúť sa na seba. Vzájomne sme si tým najlepším dramaturgom a konzultantom, ale zároveň najprísnejším a najdrsnejším kritikom.

Keď ste mali dvadsať osem rokov pustili ste sa do rozsiahleho českého seriálu Rodinná pouta (neskôr potom Velmi křehké vztahy). Spomínate si, aké to bolo? Nielen samotná práca, ale aj ten pocit, keď ste sa dozvedeli, že sa projekt bude realizovať? Dovtedy u nás nikto nič také nerobil…

J: Bolo to zaväzujúce, ohromná zodpovednosť a skok do neznáma. Pustili sme sa do toho naozaj s odhodlaním. Písanie si žiadalo sústredenie a disciplínu. Ale bola to jedinečná príležitosť.

K: Napriek nízkemu rozpočtu sme dali dohromady unikátny projekt, ktorý divákov bavil, z neznámych hercov robil hviezdy a slogan k seriálu „vaša pravidelná dávka emócií“, ktorý sme vymysleli, dokonca aj zľudovel. Dodnes po 20 rokoch na „staré dobré Erpéčka“ diváci radi spomínajú, seriál sa reprízuje a celé roky dostávame od divákov prosby o pokračovanie.

Trvalo to šesť rokov, napísali ste päťsto päťdesiat dielov, kde ste brali inšpiráciu, a prečo vlastne seriál skončil?

J: Ako sa hovorí, v najlepšom sa má prestať. Bolo načase posunúť sa zas ďalej.

K: Seriál bol pôvodne len na 1 rok. Vďaka veľkej sledovanosti a obľube u divákov sa potom pokračovalo v nových sériách, rovnako ako sa to robí v prípade seriálov aj dnes. Každý rok sme hovorili, že to bude „tá“ posledná séria, rozhodne sme ho nikdy neplánovali ako nekonečný!

Na konte máte nielen komediálne a vzťahové seriály, ale predovšetkým tie kriminálne. Ktorý žáner vás baví viac?

J: Všetky! Aj do krimi sa dá prepašovať štipka humoru a nadsádzky.

K: Presne tieto žánre si všetci berú ako knižky na dovolenku alebo si ich pustia ako seriál v televízii, keď si chcú oddýchnuť. Robím to rovnako, a preto ma bavia.

Prezradíte, čo ďalšie máte v pláne?

J: Hlavne písať. Máme už v hlave ďalšie projekty. Písanie už beriem ako taký terapeutický odpočinok, takže sa veľmi teším.

K: Momentálne sme uprostred natáčania, takže v najbližších mesiacoch nás čaká predovšetkým postprodukcia a dokončenie seriálu Noční operatér.

Jitka a Kateřina Bártů (*12. října 1974)

Rodáčky z Jihlavy. Študovali scenáristiku a film v USA, kde tiež striedavo žijú. Autorky prvého „nekonečného“ seriálu, ktorý v roku 2004 začala vysielať televízia Prima. Spoločne vo svojej produkčnej spoločnosti Twinpower vytvárajú české prémiové seriály a minisérie, ktoré sa tešia veľkej sledovanosti a diváckej obľube, ako napríklad Temný Kraj, V.I.P. vraždy, Polnočná spoveď, Posledná obeť, Gympl s (r)učením omezeným, Bazén, Velmi křehké vztahy, Rodinná pouta alebo televízne filmy Vánoční hvězda či Duch modrého pokoje.