Záporné úlohy mi nevadia

Jeho netypický zjav ho predurčil pre úlohy záporákov. Ale herec Filip Kaňkovský je s tým v pohode. Ostatne tvrdí, že „klaďasovia nie sú takí farební.“ V rozhovore navyše prezrádza, aké to je hrať v Národnom divadle, či sa dá hraním uživiť, prečo berie roly v seriáloch a zamýšľa sa nad tým, že je nutné mať v živote všetko v rovnováhe a symbióze.

Filip, hráte naprieč divadlami, ste v stálom angažmáne v „zlatej kaplnke“, a pritom Vás môžeme vídať aj napríklad v seriáli ZOO. Ruku na srdce, nepohŕdali ste nikdy takýmito projektmi?

To som mal oveľa skôr, než som bol herec Národného divadla. (smiech) Ale jedna vec je nejaký postoj a druhá vec je realita. Áno, ak budem žiť v zdieľanej izbe so študákmi a budem mať náklady len na jedlo a občas na pivo, tak to asi robiť nemusím. Ale po prvé si myslím, že to v súčasnosti nejde, a po druhé: aj seriály sú skúsenosť, a tie denné sú naozaj obrovskou skúsenosťou. Pred pár rokmi som na Slovensku točil seriál s názvom 1890. Bolo to fakt nádherné, vlastne skôr filmové natáčanie, strávil som tam asi štvrť roka. A musím povedať, že keby som mal už vtedy tú dnešnú skúsenosť z denných seriálov typu ZOO, tak by mi tá práca išla oveľa rýchlejšie, bol by som oveľa plastickejší a lepší.

Čo Vám robilo problém?

Mal som vtedy prevažne filmové skúsenosti. A ono, keď si už potom začnú v štábe klopať na hodinky, že by som si mal pohnúť, bola to len a len moja chyba, že som to nebol schopný zvládnuť, oni tú prácu robili dobre. Keby som bol býval mal tú dnešnú skúsenosť, bol by som oveľa suverénnejší.

Veľa hercov hovorí, že bez seriálov to dnes nejde. Čo myslíte Vy, dalo by sa uživiť len divadlom?

Ako som už naznačil, ide o to, aké máte nároky. Tie divadelné platy sú smiešne, no. My v Národnom divadle nemáme zlé peniaze, ale nepoznám asi nikoho, kto by k tomu ešte nenatáčal alebo nehral v iných divadlách. Kto býva v Prahe a má navyše rodinu, tak to len z divadla nepokryje. Ale ja fakt nie som človek, ktorý ide len po peniazoch, nie je to čiernobiele. Vďaka tomu, že si niekde zarobím, možno môžem ísť a zadarmo natočiť film so študentmi, napríklad FAMákmi. Všetko musí byť v rovnováhe a symbióze.

Klaďasovia nie sú takí farební. Beriem to tak, že niekto si také úlohy nezahrá vôbec.

V živote sa však nedá len pracovať. Čo nejaká psychohygiena?

Mne vlastne nevadí extrémne pracovať, mňa to nabíja, mám pocit vyžitia, zadosťučinenia, pocit, že nie som márny. Mám vlastne jedinú bolesť, že nestíham byť na chate na Kokořínsku, kde to milujem a dáva mi to tam strašnú silu. Tam už som pár mesiacov nebol a veľmi mi to chýba, musím to napraviť. V Prahe mi psychicky pomáha napríklad chodiť cvičiť, nejako sa o seba trochu starať.

Vaša priateľka Daniela Šišková je tiež herečka. To je asi výhoda, že? Chápe, čo prežívate, že nemáte pracovný čas od-do na jednom mieste…

Ona to síce chápe, ale tým, že má tú prácu prakticky rovnakú, tak nás navzájom de facto nezaujíma, čo sa tomu druhému na skúške dialo, pretože obaja zažívame to isté. (smiech) Kým dievčaťu z inej brandže by ten môj svet možno pripadal fascinujúci a mne zase ten jej. (smiech) Ale zas je super spolu niektoré veci konzultovať, keď to teda nie je v nejakej hystérii.

Hystérii?

Ja sa totiž, keď prídem zo skúšky, furt strašne sťažujem, všetko strašne riešim. Ale keď cítim, že to úplne nepadá na úrodnú pôdu, pretože aj Daniela toho má strašne veľa, tak sa upokojím. (smiech)

Často hráte grázlov. Stalo sa Vám niekedy, že by na Vás boli diváci na ulici zlí?

Predstavte si, že nie. Kolega Petr Buchta mi rozprával, že keď hral negatívnu postavu v nejakom seriáli, potreboval sa raz v zime pri čakaní na vlak schovať v tamojšom nonstope na stanici. A kým jeho kolegyňa, s ktorou tam bol, dostala všetko zadarmo, tak jemu nedali ani kávu a boli naňho hrubí. (smiech) Na mňa našťastie ľudia reagujú dobre. Ale tiež sa mi stalo, že sa na mňa nejaký chlapík hrozne dlho pozeral, až som sa zdvihol a chcel som ho vziať von. (smiech)

Ako to dopadlo?

Začal sa strašne ospravedlňovať, že celý ten čas zbieral odvahu, aby sme sa spolu odfotili pre jeho ženu. Čo ma v tej chvíli absolútne nenapadlo. Myslel som si, že sa na mňa tak pozerá kvôli mojim očiam.

Práve Vaše zvláštne oči, ktoré spôsobuje epikantus, čiže kožný záhyb horného viečka, spôsobujú aj to, že dostávate skôr záporné roly. Kladný nakoniec nie je ani Váš korunný princ Malcolm v Macbethovi, ktorého hráte v rámci Letných shakespearovských slávností, však?

On je to vlastne skrz-naskrz klaďas, ale my sme vďaka výkladu Jakuba Kroftu dospeli počas skúšania k tomu, že to jednoducho nebude neskazená ľalia, ale nekompetentný, bezchrbticový srab. Táto myšlienka, že sa z ťuťmáka stane nebezpečná sviňa, nás strašne zaujala, preto sme Malcolma vyložili takto.

Neštve Vás, že zase hráte záporáka?

Nie, klaďasovia nie sú takí farební. Beriem to tak, že niekto si také úlohy nezahrá vôbec. (smiech)

Filip Kaňkovský (* 1. mája 1985)

Divadlu sa začal venovať už ako teenager. Študoval hru na klavíri a trombón na Konzervatóriu Jaroslava Ježka, herectvo potom na pražskej DAMU. Od roku 2014 je v angažmáne pražského Národného divadla. Vidieť ho môžeme ale aj na menších divadelných scénach alebo tento rok v lete aj na Letných shakespearovských slávnostiach v úlohe Malcolma v hre Macbeth. Zahral si tiež vo filmoch Klub osamělých srdcí, Príbeh kmotra, Milujem ťa modro, Pomaľované vtáča alebo v seriáloch Špecialisti, Hlava Medúzy či aktuálne ZOO.