Vždy som bol trochu mimo

Lukáš Pavlásek debutoval v roku 2005 v relácii Na stojáka a od tých čias patrí medzi najpopulárnejších predstaviteľov českej stand-up comedy. Teraz tento milovník Beatles, ktorý sa považuje za spokojného mimozemšťana, vydáva knihu.

Ste absolventom knihovníckej strednej školy. Plánovali ste naozaj pracovať v knižnici?

Neplánoval. Ja som tam išiel preto, že som ako dieťa robil dve veci – stále som si čítal alebo som sa na niečo hral. Rodičia nevedeli, kam ma dať na školu, tak usúdili, že mi bude najlepšie medzi knižkami. Ale nikdy som to nerobil. Len na civilnej službe som bol v knižnici. Po škole som hľadal nejakú prácu a išiel som do knižnice. Knihovníčka sa divila, čo tam robím. A ukazovala mi tabuľkový plat knihovníčok s tým, že tam pracujú väčšinou ženy, pretože muž by rodinu ako knihovník neuživil. Namiesto toho, aby ma nalákala, tak ma od toho odradila. Potom som robil asi päť rokov na IT zálohe dát.

Vy ste sa dostali ku standupom dosť neskoro – až keď ste mali 27 rokov. Ako k tomu došlo?

Ja som vystupoval pre kamarátov a od pätnástich sme mali kapelu. Tie koncerty som uvádzal a robil som tam scénky – bol som niečo medzi Petrom Novotným a Ivanom Magorom Jirousom. Potom som bol vo veku, kedy som sa musel niečím živiť, nemohol som kvôli práci už ísť študovať DAMU, tak som začal hrať amatérske divadlo. A tam som sa od jednej kolegyne dozvedel o konkurze – že vraj do nejakého zábavného programu hľadajú niekoho, kto píše vtipné veci. Myslel som, že hľadajú scenáristu. A potom sa ukázalo, že hľadajú komikov do Na stojáka.

Obdivujete niekoho z českých komikov,či už z minulosti alebo súčasnosti?

Mám veľmi rád Felixa Holzmanna, toho by som rád videl naživo.

Od komikov sa často očakáva, že sledujú len svoj žáner. Dívate sa aj na „vážne“ filmy?

Ja sa vo voľnom čase len na humor nepozerám. Sledujem veľa vážne filmy a veľa čítam. Čím toho človek vie viac, tým to tomu humoru viac prospieva. Keby niekto, kto sa živí humorom, mal sledovať len veselé veci, tak mu to ani veľmi nepomôže. Humor totiž vzniká z vážnych vecí. Komik musí sledovať život, súvislosti a to sa nejako premietne do jeho výstupu.

A čo sa Vám v poslednom čase páčilo v kine?

Tak to bola práve komédia. Videl som film The Big Sick (Srdcu nerozkážeš) jedného amerického stand-up komika. To ma veľmi inšpirovalo. Tiež by som si chcel natočiť vlastnú komédiu. Nápadov mám veľa a pomaly sa mi plnia. Chcel by som napísať divadelnú hru. A teraz mi vyjde knižka.

Vaša nová knižka Ajťák vrací úder nadväzuje na prvý diel, ktorý sa volá Z deníku ajťáka. O čom bude pokračovanie?

Tá knižka o IT zase tak moc nie je, je to len povolanie toho hrdinu. V prvej knižke išlo o jednotlivé príbehy, tá druhá už je písaná ako román. Myslím, že sa mi podarilo, že je to napínavé a necháva si to otvorené dvere do ďalšieho dielu. Ak má niekto rád knižky na pobavenie, čo sa rýchlo čítajú, tak je to pre neho. Knižka vyšla 30. októbra v mojom vlastnom nakladateľstve Vládce všech galaxií.

Stáva sa Vám niekedy pri vystúpeniach, že si s publikom „nesadnete“?

Niekedy sa stane, že trvá, než sa ľudia uvoľnia. Jazdím po republike so svojou one man show Kdo nepláče, není Čech a akurát včera trvalo tak dvadsať minút, kým sa publikum uvoľnilo. Niekedy sú ľudia zatuhnutí – najmä, keď napríklad sedia pri stole a vy k nim máte ďaleko.

Máte v humore nejaké tabu? Je niečo, o čom sa podľa Vás nežartuje?

Podľa mňa sa dá robiť humor zo všetkého, ale nesmie to byť blbé. Niekto sa snaží za každú cenu vtipkovať o nekorektných témach, pritom je z toho ale cítiť, že to nie je dobré. Rovnako tak je to s vulgaritami. Tie do stand-upu niekedy patria, ale tiež sa tam musia hodiť – niekedy ich tam dáte veľa a inokedy žiadnu.

Humor sa dá robiť zo všetkého, ale nesmie to byť blbé

Píšete, hráte, kreslíte. Považujete sa za workoholika?

Nie. Beriem to tak, že všetko, čo robím, ma baví. Neberiem to ako prácu. Ja by som to robil, aj keby som sa tým neživil. Skôr, keď som chodil do práce, tak som hral a písal po večeroch. Namiesto aby som išiel na dovolenku, tak som si urobil vystúpenie alebo napísal poviedku.

Stane sa Vám niekedy, že nič nerobíte? Alebo sa niekedy venujete aj úplne iným koníčkom?

Rád chodím s kamarátmi zo Skauta na výlety do prírody. Na čunder teraz nemám čas, ale chcem to na budúci rok napraviť. Mám rád prechádzky s priateľkou, často niekam chodíme.

Kdesi ste o sebe vyhlásili, že ste pribrzdený. Ako tomu mám rozumieť?

Veci mi dochádzajú neskoro. Ľudia napríklad v dvadsiatich piatich riešia materiálne otázky alebo sa hádajú kvôli nezmyselným problémom a mne to v tom čase bolo úplne jedno, žil som si vo svojom svete. Ja som bol vždy trochu mimo. A hoci mi okolie stále tvrdí, že som divný, ja som zistil, že to je vlastne moja výhoda. Kedysi som chodil do Pioniera, potom do Skauta a na prvej výprave som dostal prezývku ufon. A to sa ma drží celý život. Radšej budem mimozemšťan. Stále sa chcem cítiť ako v pätnástich, kedy som veril, že budem básnik.

Môžu Vás diváci vidieť okrem stand-up vystúpení ešte niekde?

S Pepom Poláškom a Martinom Zbrožkom robíme improvizačné predstavenie Milostný trojuhelník. A pre divákov, ktorí ma chcú vidieť aj v inej než len humornej polohe, robím v kaviarni Dejvického divadla projekt s názvom Večer jedna báseň. Je to talk show, do ktorej prídu dvaja hostia, každý prečíta päť svojich obľúbených básní a potom kecáme o živote. Vychádzam totiž z toho, že každého v určitej etape jeho života ovplyvní nejaká báseň. A o tom ten projekt je.

Lukáš Pavlásek (* 24. júla 1978, komik a herec)

Lukáš Pavlásek absolvoval Strednú knihovnícku školu v Prahe, v roku 2005 potom debutoval v relácii Na stojáka. Do širšieho povedomia vstúpil postavou Tydýta v reklamách jedného mobilného operátora. V roku 2015 bol jedným z finalistov tanečnej súťaže StarDance. Ako herca ho mohli diváci vidieť napríklad v seriáli Na vodě, ktorý bežal na TV Nova, a v niekoľkých divadelných hrách. Okrem hrania a standupov ho baví písanie básní a piesňových textov. Napísal a sám ilustroval niekoľko kníh pre deti i dospelých. Jeho posledná kniha Ajťák vrací úder vyšla 30. októbra.