Mladý inšpiratívny muzikant Voxel rád robí hudbu, ktorá sa páči ľuďom. Rád totiž robí ostatným radosť. Prezradil nám, aké boli jeho hudobné začiatky a aký je jeho nový album.
Ako vzniklo Vaše umelecké meno Voxel?
Svoje umelecké meno Voxel používam už od svojho prvého videoklipu a vychádza z voxelovej grafiky. Jedná sa o zloženinu slov volumetric a element; v počítačovej grafike označuje časticu objemu predstavujúcu hodnotu v pravidelnej mriežke trojdimenzionálneho (3D) priestoru.
Pri Vašom mieste narodenia sa objavujú dve mestá, a to Čeladná a Kopřivnice. Ktoré je to správne?
Narodil som sa v Čeladnej, ale prakticky celý život som prežil v Kopřivnici.
Vo svojich 23 rokoch ste už otcom syna – je ťažké skĺbiť prácu a rodičovstvo?
Ťažké to nie je. Myslím, že je veľmi dôležité vedieť si svoj život nastaviť. Pamätám si moment, keď mi priateľka oznámila, že čakáme bábätko. Asi tridsať minút som si v sebe premietal veľa myšlienok, otázok typu: „Čo budeme robiť?“ Ale potom som si uvedomil, že je to na mne, v mojej hlave, ako to prijmem. Povedal som si, že to zvládneme a je to tak. Každý svoj voľný čas sa snažím plne venovať rodine.
Mnoho z Vašich fanúšikov je predovšetkým z radov dievčat. Nezmenšila sa ich fanúšikovská základňa po tom, čo sa Vám syn narodil? Predsa len veľa spevákov vsádza na image single.
Povedal by som, že práve naopak. Podľa mňa to, ako človek žije, ako chce žiť a vie si veci prepojiť, ovplyvňuje aj to, čo sa mu potom následne deje. Ja som prepojil rodičovstvo aj hudbu, ktorá je mojou prácou aj koníčkom a moji fanúšikovia to tak berú.
Budete svojho syna viesť k muzike?
Popravde syna zoznamujem s hudbou už teraz. Učí sa napríklad hrať na djembe bubienok. Pokiaľ bude chcieť hudbu v budúcnosti robiť, určite ho v tom podporím, ale rovnako tak ho podporím aj v prípade, že sa vydá iným smerom.
Vy ste chceli byť vždy spevákom?
Úplne vždy nie. Ako malý som chcel byť mineralógom, alebo mať ultrazvuk a pozerať sa vďaka nemu na bábätká. Potom som počul, že výhodné povolanie je správca konkurznej podstaty, tak aj to som chcel robiť. Muzika ale nakoniec vyhrala.
Aké boli Vaše začiatky?
Začiatky by som mohol nazvať ako celkom krušné. Na základnej škole som zažil šikanovanie, nemal som prakticky žiadnych kamarátov a upol som sa preto na klasickú hudbu, na hru na klavír, na Mozarta, čo pre mňa bola vlastne určitá forma úteku. Odmala som hral na flautu, potom som začal chodiť na klavír. Keď som mal desať rokov, tak som začal premýšľať nad tým, že by som rád študoval na konzervatóriu klavír a skladbu. V trinástich rokoch som potom hral v punk rockovej skupine Burnout. Po asi dvoch alebo troch odohraných koncertoch za mnou prišli s tým, že by som tam mohol spievať. Nadšený som z toho nebol, ale postupne sa mi to začalo páčiť a povedal som si, že to raz budem robiť, že tým sa budem živiť. V pätnástich, šestnástich rokoch si ma potom pod seba vzala agentúra RGM, a tak začala moja dráha sólového speváka.
Čo na Vaše rozhodnutie stať sa spevákom hovorila rodina, podporila Vás?
Moja rodina ma podporovala už od samého začiatku. Napríklad to, že som sa dostal do už spomínanej agentúry RGM, bolo vďaka otcovi. Keď išiel s producentom v aute, pustil mu (aj keď som mu povedal, nech mu to hlavne nepúšťa) demo pesničky Speak of the devil, ktoré som si sám nahral a to sa producentovi páčilo. Vďaka tomu ma vzal. Takže rodina sa v tomto ohľade zachovala fantasticky a rovnako tak aj ja chcem raz podporovať svojho syna.
Stretli ste sa s negatívnymi reakciami?
Samozrejme, že som sa stretol. V umeleckej brandži asi ani nejde sa s tým nestretnúť. Dôležité je ale povedať, že hejtri jednoducho sú a človek si nimi rozhodne nesmie nechať kaziť život. V okamihu, keď som si toto uvedomil, tak ich 99,9 percenta zmizlo.
Ktorú zo svojich pesničiek považujete za najvydarenejšiu?
To sa mení. Väčšinou je pre mňa tou najvydarenejšou tá, ktorá je najaktuálnejšia, pretože sa snažím neustále posúvať ďalej. Keby som ale mal povedať jednu, ktorá pre mňa znamená asi najviac, tak by to bola pieseň V naší ulici. Mám ju spojenú s vnútorným pokojom.
Štvrtého septembra vyšiel Váš druhý album Motýlí efekt, prečo tento názov?
Inšpiroval som sa filmom Pán Nikto s Jaredom Letom v hlavnej úlohe. Práve tento film je na motýľom účinku založený. Keď motýľ zamáva na jednej strane krídlami, spôsobí na druhej hurikán. Prenesene, všetko so všetkým súvisí a všetko má svoj zmysel. Ak to prenesiem na konkrétny príklad, tak nebyť šikany, možno by som sa k hudbe ani nedostal a nebol by som tam, kde som teraz.
Kto pesničky na doske Motýlí efekt textoval?
Texty všetkých pesničiek mi napísal skvelý textár Pokáč. Je zároveň aj mojím dobrým kamarátom, s ktorým vo voľných chvíľach jamujeme, pokojne aj hodinu a pol v kuse. Naša spolupráca je čím ďalej tým lepšia. Sami seba nazývame Lennon a McCartney pre chudobných.
Vychádza nejaká pieseň z Vášho života, bol Vám inšpiráciou? Napríklad pieseň Optimistická je vlastne takým poďakovaním, rozumiem tomu správne?
Prakticky každá pieseň vychádza z mojich pocitov, zo života. A presne, ako ste povedali, napríklad song Optimistická je mojím poďakovaním, vyjadrením vďaky za všetko, čo mám, čo môžem robiť.
Všimla som si, že v piesni My dva sa objavuje ženský hlas. Môžem sa opýtať, čí je?
Je to hlas mojej priateľky. Myslím, že pre túto pieseň som ani nemohol mať lepšiu voľbu, pretože je to My dva, a tak naše dva hlasy umocňujú autentické emócie, ktoré má táto pieseň mať.
Koho si vo voľnom čase rád vypočujete?
Rád si vypočujem napríklad Black Eyed Peas, kapelu Of Monsters and Men a veľmi rád mám Jasona Mraza. Ten pre mňa znamená veľkú inšpiráciu, ukazuje, že aj akustické kúsky sa dajú robiť moderne.
Na začiatku minulého roka ste absolvovali turné s kapelou UDG a O5 a Radeček, aké to bolo?
Zaujímavé aj náročné, pretože som mal súbežne turné s UDG, O5 a Radeček a svoje sólové turné. Každé z nich malo svoje čaro. Spoznal som veľa nových ľudí. S kapelou O5 a Radeček sme jazdili skôr po oblastiach Moravy (Šumperk, Vrbno pod Pradědem) a bolo to také komornejšie. S kapelou UDG to bola taká škola, či sa nenechám strhnúť akýmsi boomom koncertu, takzvanými flámami a tak. A nenechal som sa. Sólové turné potom bolo veľa o zodpovednosti. Človek je tam sám za seba, ak niečo pokazí, bude to len na ňom. Myslím ale, že sa všetko podarilo.
Aké sú Vaše plány do budúcnosti?
Nepatrím medzi ľudí, ktorí plánujú dlho dopredu, ale po vydaní albumu chystám spomínané turné s kapelou Light & Love a Sebastianom. Do roka by som potom rád vydal LP, alebo dosku s Pokáčom, ktorá by mala byť viac akustická. Ďalej sa chcem venovať psychoterapii a samozrejme svojej rodine.
Voxel (*22. 7. 1992, spevák)
Voxel je umelecké meno Václava Lebedu, dvadsať tri ročného popového pesničkára a speváka, ktorý vyštudoval odbor „Popularizácia hudobnej kultúry“ na Západočeskej univerzite v Plzni. Zúčastnil sa niekoľkých ročníkov televíznej súťaže Česko Slovenská Superstar, v roku 2013 sa stal objavom na Óčku a o rok neskôr vyhral na Českom slávikovi Mattoni cenu Hviezda internetu. Má syna Václava.
