U Cimrmanov som začal ako Krátkozraký

Má nezameniteľnú tvár aj hlas a herecký talent, ktorý mu priniesol desiatky úloh vo filmoch aj v televízii, bol napríklad výraznou postavou filmov o Bobuliach, rozprávky Lotrando a Zubejda alebo seriálu Vinári. Po skúsenostiach z radu divadiel sa stal cimrmanológom, členom Divadla Járy Cimrmana. A tak niet divu, že sa stal aj sprievodcom cestopisu Stopy Járy Cimrmana, ktorý je v týchto dňoch hitom stanice ČT2.

Na DAMU Vás zobrali až na štvrtý pokus. Máte v povahe, že idete za každú cenu za svojím cieľom alebo Vás hnala vášeň k divadlu? A kde sa vo Vás vzala?

Mám len divadlo veľmi rád a myslím, že bez toho sa ani nedá robiť. A vznikalo to postupne cez také tie scénky na letných táboroch a postupné vnáranie sa do amatérskeho divadla od pätnástich rokov až napríklad po účasť na recitačných súťažiach.

Diváci Vás poznajú predovšetkým vďaka filmovým a televíznym rolám…

Myslím, že divadelní diváci ma už tiež dosť poznajú, pretože celú kariéru hrám naozaj veľa. Ale pravda je, že každé televízne dielo vidí mnohonásobne viac divákov ako divadelné predstavenie, ktoré sa hrá aj dlhé roky.

A divadlo je pre Vás dnes čím?

Divadlo je samozrejme láska, bez nej sa to nedá. A je to „laboratórium“. Reakcia divákov vám dá okamžitú spätnú väzbu. Tú vám pred kamerou poskytne iba pár jednotlivcov. V divadle máte šancu veci pilovať a zdokonaľovať, a to nie je pri natáčaní možné. A to, čo prežívam večer spoločne s divákmi, sa nedá nahradiť.

Lákali Vás aj veľké divadelné scény?

Vždy ma lákalo veľké javisko, pretože mám rád divadlo veľkého gesta a pátosu. Hral som 25 rokov v Dlouhé a to je celkom veľká scéna. Zahral som si aj v Národnom, a vôbec najväčšou scénou bola tá na Letných shakespearovských slávnostiach. Dostáva sa mi rôznych možností a beriem ich, ako prichádzajú.

Pamätáte sa na Vaše prvé stretnutie so Zdeňkom Svěrákom? Máte za sebou celý rad spoločných úspešných filmov – Lotrando a Zubejda, Tmavomodrý svět…

Prvýkrát sme sa stretli na Koljovi a myslím, že sme pekne spoluhrali. A veľmi si cením to, že som odvtedy hral v každom jeho realizovanom scenári.

O pár úloh vo filme som prišiel kvôli vyťaženiu v divadle, ale nebolo toho veľa.

Ako sa stalo, že ste sa stali členom súboru Divadla Járy Cimrmana?

To, bohužiaľ, spôsobila smrť Ladislava Smoljaka. V celom repertoári sa s ním Zdeněk striedal a zrazu by to bolo iba na ňom. Hľadal cestu, ako tú ťarchu rozložiť, a vtedy ho napadlo mi ponúknuť alternatívu v úlohe Krátkozrakého. Vzal som to ako výzvu aj ako pokus, ktorý nemusel vyjsť. A som rád, že vyšiel.

Váš angažmán rozhodol aj o tom, že budete sprievodcom v cestovateľskej minisérii Stopy Járy Cimrmana?

Myslím, že o tom rozhodlo moje miesto v súbore v kombinácii s tým, že som v pozícii sprievodcu natočil už niekoľko úspešných dokumentárnych cyklov.

Kam všade ste sa po Českej republike vďaka tomuto géniovi pozreli a aké miesta Vám najviac utkveli v pamäti?

Precestovali sme toho skutočne veľa. Len Moravskosliezsky kraj je na stopy, ktoré po sebe Cimrman zanechal, skúpy. Nerád by som nejaké miesto uprednostnil, každé malo niečo do seba a diváci ich uvidia, ale napríklad Příchovice sú Cimrmanom doslova nabité.

Spolu s členmi Divadla Járy Cimrmana ste strávili pri natáčaní veľa času, dozvedeli ste sa o ňom ešte niečo nové?

Veľa. Každý diel mi odhaľoval ďalšie a ďalšie schopnosti nášho génia a ja som hlavne videl jeho stopy, ktoré som dovtedy nemal príležitosť navštíviť.

Vraj ste ale rozhodne všetky pamätné miesta nestihli navštíviť, chystá sa aj pokračovanie?

Tak to nie je otázka na mňa. Rozhodne by som počkal na to, ako bude prijatý náš výtvor a potom by to muselo mať dobré nápady na pokračovanie.

Čo ďalšie teraz čaká Vás?

Zase sa viac venujem divadlu. Mám nové predstavenie Komedie o komikovi, ktoré mi robí radosť, a okrem toho sa stále hrajú moje predstavenia v Divadle v Řeznické, v Ungelte sa vracajú na repertoár Taneční hodiny, vo Viole Rovnost, volnost, gastronomie, tri bábkové predstavenia pre deti a dnes už štyri roly v Divadle Járy Cimrmana. Tam všade ma môžete vidieť.

Keby ste si museli vybrať medzi rolami v divadle, alebo vo filme, ktorým by ste dali prednosť?

Našťastie to v Čechách nie je nutné, aby som si musel vybrať. Väčšinou sa to dá skĺbiť. O pár úloh vo filme som prišiel kvôli vyťaženiu v divadle, ale nebolo toho veľa. A vyberať by som si chcel podľa zaujímavosti hereckej úlohy a podľa ľudí, s ktorými by som pracoval. Nie vždy sa to dá, ale potom je to radosť v divadle aj vo filme.

Čo robíte, keď nehráte? Ako trávite voľný čas?

Veľa ho nemám, ale snažím sa aktívne relaxovať. Na bicykli, na lyžiach, peších výletoch…

Miroslav Táborský (* 9. novembra 1959)

Český filmový a divadelný herec, dabér a komik. Vyštudoval pedagogickú fakultu a potom pražskú DAMU. Pôsobil v Divadle E. F. Buriana, Studiu GAG, Divadle pod Palmovkou alebo v Divadle v Dlouhé. Od roku 2011 hrá v Divadle Járy Cimrmana. Diváci ho mohli vidieť, okrem iného, vo filmoch Tankový prápor, Kolja, Mazaný Filip, Bobule, Vratné lahve alebo v rozprávke Lotrando a Zubejda. Zahral si v seriáloch Vinári, Zločiny Velké Prahy alebo Hlava Medúzy. Daboval Lorda Voldemorta v Harrym Potterovi.