Točiť s Bebjakom, to sú moje Vianoce!
Foto Jaroslav Fikota, Zuzana Páchová
V poslednom čase ide z roly do roly. Napríklad v minisériách ČT – v Hercovi, Božene a Podezření alebo seriáli Primy Sestřičky: Modrý kód. Vo filme Posledné preteky si zahral všestranného československého lyžiara Josefa Feistauera a v novej komédii Jiřího Vejdělka S písní v tísni postavu boxera s delikátnym zdravotným problémom. A jednu z hlavných úloh bude mať aj v tohtoročnej vianočnej rozprávke Krakonošovo tajemství.
Vyštudovali ste zdravotníckeho asistenta, ale stali ste sa hercom. Ako sa to stalo?
Bola to náhoda. Išiel som z hecu na konkurz Rómea a Júlie, a bez toho, aby som chcel, nakoniec mi ponúkli hrať práve Rómea. Bolo mi potom trápne povedať nie a tým to vlastne všetko začalo. Nikdy som k herectvu neinklinoval a všetko to bolo, a vlastne dodnes je, len jedno veľké šťastie.
Po štúdiu ste niekoľko rokov pôsobili v Nórsku, kde ste sa živili hraním v divadle. Prečo práve Nórsko?
Išiel som na stáž do Nórska hneď po škole v rámci programu Erasmus. Z troch mesiacov sa stali napokon dva roky, pretože mi v Transiteatret-Bergen, kde som stáž vykonával, ponúkli platenú pozíciu, a to zmenilo všetko. A Nórsko preto, pretože som na DAMU svoje posledné absolventské predstavenie robil s nórskym režisérom Torem Vagn Lidom, a keď si žiadate o Erasmus štipendium na stáž, podmienkou je, že si inštitúciu, ubytovanie a všetko ostatné zariadite sám. Výhodou je, že dostanete o trochu viac peňazí. Tak som kontaktoval práve jeho, či by o mňa nestál, a na začiatku septembra som odletel.
Hory zbožňujem, myslím na ne každý deň, kiež by som vedel maľovať, potom by som si nimi pomaľoval celý byt.
Aký bol návrat späť?
V tom dvojročnom období som trávil viac času skôr na Islande ako v Nórsku, presťahoval som sa tam a do Nórska som lietal len na fázy skúšok, ktoré boli asi každé tri mesiace. Návrat bol veľmi nepríjemný. Z letiska som išiel hneď za mamkou do Děčína, tam som sa zavrel v izbe a rýchlo som sa snažil zosmoliť magisterskú prácu. Čo sa mi teda nakoniec podarilo.
Tento rok na Vianoce Vás uvidíme v novej vianočnej rozprávke režiséra Petra Bebjaka Krakonošovo tajemství. Akú postavu ste si zahrali?
Hrám Adama, čo je mladší brat Štěpána – Jakuba Prachaře, ktorý zdedí panstvo v Krkonošiach. Adam nie je zlý, ale snaží sa vyrovnať bratovi, ktorý je pyšný a zlomyseľný. Ako názov napovedá, nastane konfrontácia aj so samotným Krakonošom a... viac zatiaľ prezradiť nemôžem.
Keď spomínate Krkonoše – máte rád hory?
Hory zbožňujem, myslím na ne každý deň, kiež by som vedel maľovať, potom by som si nimi pomaľoval celý byt. Takto ich mám aspoň v obývačke na stene na takom obrovskom banneri, ktorý som dostal od rekvizitárov na natáčaní filmu Posledné preteky. Je to fakt veľké, asi dva metre na dva metre, používalo sa to ako falošný výhľad z okna do Krkonôš, keď sme práve točili v Jizerských horách. (smeje sa)
Spomínali sme vianočnú rozprávku, ako trávite sviatky Vy?
Keby som si mohol vybrať, tak nijako. Nenávidím Vianoce. Ale som poslušný syn, a tak jazdím každoročne k mamičke, ktorá to miluje. Veľa sa ale zmení od chvíle, kedy vám odbije osemnásť. To sa potom človek môže aspoň od rána nalievať slivovicou a nikto mu nemôže nič povedať, pretože sa usmieva.
Okrem hrania tiež skladáte a hráte na gitaru. Máte v tejto oblasti rovnaké ambície ako v herectve?
Mám to päťdesiat na päťdesiat. Pred herectvom to bola na sto percent hudba, teraz sa to veľmi odvíja od toho, koľko mám práce.
Čo pracovné Vás čaká v najbližšom čase?
Práve sme s Petrom Bebjakom dotočili trilógiu Matematika zločinu. Je to vlastne trochu úsmevné, pretože sme začali mesiac po skončení natáčania Krakonoša. Ak sú teda pre mňa niečo Vianoce, tak je to v jednom roku točiť dvakrát s Petrom. No a stále ešte natáčame film Bratři v réžii Tomáša Mašína, ktorý mapuje životný príbeh bratov Mašínovcov, kde hrám staršieho z bratov, Ctirada. Film by mal byť dotočený na konci novembra a v kinách budúci rok v októbri.
Stíhate si pri tom všetkom sám nejaké seriály pozrieť v televízii?
Pozerám veľmi rád, ak mám čas, väčšinou si obsah vyberám skôr podľa režisérov ako žánrov. Tým mám na mysli, že si poviem napríklad „dnes mám chuť skôr na Del Tora než na Finchera“. Často sa potom stane, že si od jedného režiséra pustím celú filmografiu. Mám to tak rád. Veľa tiež sledujem japonské anime filmy a tiež zbožňujem napríklad Adventure Time, to ma do smrti neomrzí.
A dáte nejaký tip našim čitateľom?
Balada o Busterovi Scruggsovi v réžii bratov Coenovcov. Nie je to úplne najnovšie (2018, pozn. red.), ale svojou atmosférou si vás to skrotí tak, že si to potom chtiac-nechtiac pustíte aspoň raz za rok. A tiež si myslím, že je to film, ktorý by sa mohol páčiť všetkým.
Jan Nedbal (* 26. septembra 1990)
Pochádza z Děčína. Vyštudoval strednú zdravotnú školu a herectvo na pražskej DAMU. Po štúdiu odišiel do Nórska, kde pôsobil v tamojšom divadle Transiteatret-Bergen. Diváci ho môžu poznať z rôznych seriálov (Božena, Sestřičky: Modrý kód, Herec) a z filmov (Posledné preteky, Vianočný príbeh, Správa, Očitý svědek). Okrem televíznych a filmových úloh sa venuje aj divadelnému herectvu. Vlani stvárnil mladšieho Jana Wericha, v alternácii s Vojtěchom Kotkom, v predstavení Werich na letnej scéne pražského Musea Kampa.
