Text sa učím tri minúty pred natáčaním!

Okresný prebor, Vinári, Pálava, Zoo, Ordinace v růžové zahradě, Duch, Šéfka… To je len zlomok seriálov, kde sme mohli vidieť obľúbeného herca Pavla Nečasa. Žiari ale aj na divadelnom javisku. Napriek tomu, keby ponúk náhle ubudlo, má herec svoj plán B!

Ste jedným z najobsadzovanejších seriálových hercov. Máte tento žáner rád?

Ja seriály pozerám furt, úplne žeriem hlavne tie staré. Keď si s manželkou chceme oddýchnuť, ľahneme si na gauč a pustíme si Angeliky a Vinnetoua, to som úplne blahom bez seba. Tiež milujeme MasterChefa.

A čo seriály, v ktorých hráte? Napríklad ZOO alebo Pálavu?

Keď už, tak je to preto, aby som zistil, čo robím zle. Beriem to ako spätnú väzbu, a keď sa mi niečo nezdá, nabudúce to urobím inak. Takže sú pre mňa študijným materiálom.

Ako dlho pred tým, než idete na pľac, sa učíte text?

Doma to tak prehrkám, potom prídem na natáčanie, tri minúty pred natáčaním sa to učím, odohrám to a okamžite to z tej hlavy zase vyhodím.

Tak to máte nervy zo železa, ja by som musela byť vždy pripravená perfektne.

Polovica ľudí to robí tak, že to musí tri týždne pred nakrúcaním vedieť, ako keď bičom plieska, druhá polovica to robí ako ja. Ony sa tie situácie napospol neustále opakujú, len sa obmieňajú kulisy a ľudia, charakter postavy je de facto stále rovnaký.

Jedna Vaša postava – policajt Patrik Tauš, sa dokonca objavuje naprieč seriálmi – najskôr bol vo Vinároch, potom v Pálave.

Tento miestny policajt je vtipná postava, robí zo seba trošku blbca, ale je pritom dobrý, obetavý a čestný. A pretože v tých Křeticiach nie je poriadne do čoho pichnúť, tak aj úplne nulový prípad berie veľmi vážne, aby vydal výkaz o tom, že pracuje. (smiech) Zo svojho vlastného okolia, z Hustopečí na južnej Morave, viem o prípade, keď policajt zastavil svoju vlastnú manželku, ktorá viezla deti do škôlky, a naparil jej pokutu, že nie je pripútaná. A ona mu povedala, či je blbý, či si uvedomuje, s kým hovorí a že ako hotovo šmitec, že ​​nebude nič. Ale to ho nezastavilo. To už považujem za trošku ľahkú demenciu, príde mi to úplne absurdné a strašne smiešne a komické. (smiech) Ale môj vzťah k polícii sa od revolúcie rapídne zmenil. Mám medzi nimi aj pár kamarátov a sú to absolútni profíci.

Polovica ľudí to robí tak, že to musí tri týždne pred nakrúcaním vedieť, ako keď bičom plieska, druhá polovica to robí ako ja.

Ako reagujete, keď Vás zastavia na ceste?

Ja myslím, že je dôležité, aby bol hneď ten prvý kontakt pozitívny. Fakt nie je dobré pre začiatok stiahnuť okienko a byť arogantný. Ak človek nerobí nejaký bordel, tak sa s nimi dá dohodnúť.

Možno aj preto, že Vašu tvár spoznali… A čo fanúšikovia? Fotia sa s Vami často?

Furt. Vo chvíli, keď vleziete na niekoľko rokov do seriálu, ľudia vás pochopiteľne spoznávajú. Ale ja to robím rád, viem, že im tým urobím radosť, nemám s tým problém. Je to súčasť mojej práce, nie je to, že si tu odtočím a koniec, jednoducho to pokračuje ďalej a ja k tomu pristupujem pozitívne.

Dá sa povedať, čo máte radšej? Či javisko, alebo kameru?

Nedá. Mňa vlastne hrozne baví byť tou postavou. A vlastne aj v dabingu, ktorý je hrozne prácny a úmorný, ma baví sa pohrať s tými vetami. Keď je tam dobrý režisér a musia sa prepojiť technické veci s talentom, aby to zaklaplo do seba, tak je to vlastne veľmi vzrušujúce. Keď som liezol desať rokov po skalách, tiež som musel riešiť každý krok s rozmyslom.

Mali ste aj vy niekedy chuť sa na herectvo vykašľať? Nastal pocit vyhorenia?

Práve že nie.

Ani počas covidu, ako rozpráva množstvo Vašich kolegov?

Ja som bol naštvaný, že nemôžem chodiť do práce, že ma zavreli doma, nemohol som ísť do krčmy ani do fitka, do divadla, nemohol som nič, jednoducho som bol rok a pol doma.

A finančne ste to ustáli?

Mal som rezervu, ktorá išla po pol roku do hája, a potom som to musel nejakým spôsobom vykrývať, musel som si požičať. Ale po covide sa všetko zase perfektne a nadmerne vrátilo do super pozície, takže všetko v pohode. (ťuká na drevo)

A tiež ste si založili firmu mimo brandže. O čo ide?

To je taký môj plán B, ktorý mám v hlave už pätnásť rokov. Ide o firmu zaisťujúcu bezpečnosť hotelových hostí, všetko som si sám vymyslel a vyrobil. A v tejto chvíli vlastne finišujeme s výkopom, ktorý by sa mal čoskoro uskutočniť.

Ako to mám chápať – bezpečnosť hotelových hostí?

Ja vám to poviem jednoducho. Prídete do hotela, vyjdete na desiate poschodie, vleziete do izby. A keď zazvoní hlásič požiaru s tým, že na siedmom poschodí horí, viete, čo budete robiť? Alebo keď bude horieť na chodbe? To vám nikto nepovie, to by tam musel urobiť školenie minimálne štvrť hodiny. A práve ja vám to poviem počas krátkeho filmu, ktorý pôjde na všetkých dostupných miestach, teda na recepcii, vo výťahu alebo bare. Preberal som to s hasičmi, hovorili, že je to pecka. Ale ja to nechcem iba do hotelov, ale aj do škôl, do nemocníc, do kancelárskych budov, do obchodných centier. Všade po celej zemeguli. Je to v podstate bezkonkurenčný nápad a už je aj chránený duševným vlastníctvom!

Pavel Nečas (* 5. marca 1966)

Je divadelný, televízny a filmový herec, pochádza z Hodonína. V roku 1987 začínal v brnianskom Divadle na provázku, potom pôsobil v divadlách v Olomouci, Uherskom Hradišti alebo v pražskom Divadle Na Fidlovačke. Je známy z televíznych seriálov, okrem iného, Ulica, Okresný prebor, Policie Modrava, Pálava či aktuálne Zoo. Zahral si vo filmoch Príbeh kmotra, Líbáš jako ďábel, Okresný prebor – Posledný zápas Pepika Hnátka alebo Zdivočelá země.