Rozhovor s Paolom Sorrentinom

Talian, ktorý sa ničoho nebál

Talian, ktorý sa ničoho nebál

Paolo je charizmatický muž, ktorý je napriek tomu, čo už vo svojej kariére dokázal, veľmi skromný. Štyridsaťsedemročný Talian je však na svoje diela patrične hrdý a dokáže o nich rozprávať do hĺbky. A takisto to bolo aj pri našom rozhovore o jeho prvej televíznej minisérii Mladý pápež.

Pán Sorrentino, Mladý pápež je prvá televízna miniséria, ktorú ste režírovali. Čo Vás priviedlo k rozhodnutiu pracovať s formátom, ktorý ste nikdy predtým neskúsili?

Bol som zvedavý. V posledných rokoch sa mnoho skvelých režisérov pričinilo o prielom z tradičných vzorcov telenoviel a seriálov, ktoré donedávna ovládali televíznu obrazovku. Možnosť voľne experimentovať v rámci takto zložitého a mnohovrstvového príbehu mi prišla ako ohromná príležitosť. Dalo mi to šancu popustiť uzdu fantázii, bez toho aby som sa musel vzdať tých častí deja, ktoré musia byť pri filmovom formáte často obetované kvôli nedostatku času a priestoru.

Prečo seriál o pápežovi?

V čase nakrúcania filmu Veľká nádhera sme s producentmi Mladého pápeža diskutovali o možnosti spolupráce v budúcnosti a premýšľali sme o natočení filmu na základe knihy Sergia Luzzatta Padre Pio: Zázraky a politika vo svetskej ére. Hoci príbeh bol zaujímavý a kniha je nepochybne dôležitá, bolo nám jasné, že by sme jednoducho znovu, aj keď z iného uhla, skúmali tému, ktorá už bola do hĺbky spracovaná mnohými inými režisérmi. Nápad na televíznu minisériu o pápežovi – o pápežovi, aký tu ešte nebol – sa objavil o niekoľko mesiacov neskôr.

Vatikán je atypický štát. Mesto ako žiadne iné.

Ako ste si predstavovali svojho pápeža?

Kým som premýšľal o televíznom seriáli, ktorý by sa odohrával na nevyhnutne náročnom pozadí náboženstva, prišiel som s nápadom, ktorý bol na prvý pohľad pomerne šialený: „Čo keby sme prišli s pápežom, ktorý je v každom smere úplným opakom pápeža Františka?“ Po predstaviteľovi cirkvi, ktorý je tak hlboko angažovaný v pozitívnom vzťahu s ľuďmi a veľkými davmi, som si predstavoval jeho úplne iné alter ego. Muža hlboko spojeného s tradíciami a rituálmi predkov rímskokatolíckej cirkvi. Pápež, ktorý zatvára dvere, namiesto aby ich otváral a hral úlohu zmierovacieho pastiera duší, schopného presviedčať ľudí, ktorí sú vzdialení od jeho postavenia, ktorý namiesto toho vyháňa hriešnikov z cirkvi a potupuje ich ako nehodných. Pápež, ktorý kára veriacich, požaduje, aby prinášali absolútnu obete, a nabáda ich k slepému tmárstvu.

To je presný obraz pápeža Lennyho Belarda, ktorého hrá Jude Law. Prečo ste sa rozhodli vybrať práve tohto herca?

Videl som ho pred niekoľkými rokmi vo filme Sama Mendesa Cesta do zatratenia a to, čo ma očarilo, bol spôsob, ako chodil. V tom filme chodil Jude spôsobom, ktorý odhalil celý vnútorný svet jeho postavy. Herec, ktorý dokáže vyjadrovať charakter prostým pohybom tela, je rozhodne mimoriadny herec. Je to niečo fenomenálne. Tá ustarostená, unavená chôdza ma úplne ohromila. Rozhodol som sa, že toto je bod, odkiaľ sa môže začať, od obrovského, neobmedzeného talentu. A len neobmedzený talent by bol schopný pojať takú náročnú postavu, bez toho, aby upadol do jednoduchých hagiografických (hagiografia – životopisy svätých, pozn. red.) úskalí – úlohu pápeža, ktorý v reálnom svete neexistuje.

Aký príbeh ste chceli Mladým pápežom rozprávať?

Nie je ľahké niekoľkými slovami opísať taký dlhý seriál o takom zložitom svete, ale keby som sa mal pokúsiť to zhrnúť, povedal by som, že Mladý pápež prináša obraz jedného alebo viacerých samotárov, ktorí obývajú stiesnené a obmedzené územie, ktoré je už samo o sebe manifestom izolácie a samoty. Vatikán je atypický štát. Mesto ako žiadne iné. Miesto, kde samota je vnímateľný fakt, či už kvôli náboženským dogmám, alebo kvôli zákonom, ktoré riadia každodenný život, je to niečo takmer hmatateľné.

Ako ste pred natáčaním skúmali pápeža a každodenný život vo Vatikáne?

Táto téma je taká obrovská, že pre získanie dokonca aj len základného pochopenia by som musel počkať ďalších dvadsať päť rokov, kým začnem točiť. Lovil som, čo sa dalo: začal som od základov a potom som čítal veľké množstvo denníkov a životopisov kardinálov – ako vážnych, tak aj ľahších. Tie boli možno najzaujímavejšie. Ľahkosť odstraňuje zábrany a vynáša na povrch veci, ktoré by ste sa inak nikdy nedozvedeli. Veľmi mi pomohol skvelý novinár a teológ Alberto Melloni. Jeho prínos bol zásadný.

Čo Vám dali tie dva roky strávené natáčaním seriálu?

Dúfam, že som urobil dobrý seriál, ten mi ale samozrejme priniesol ďalšie pochybnosti. Môj pápež je poháňaný pochybnosťami – a pochybnosti postihujú aj mňa. V istom zmysle sme spolu takmer dva roky kráčali bok po boku. Ruka v ruke.


Paolo Sorrentino (* 31. mája 1970, režisér a scenárista)

Paolo Sorrentino sa narodil v talianskom Neapole a prvýkrát si k filmárskemu remeslu pričuchol v úlohe scenáristu pre neapolských divadelníkov a filmárov. V roku 1998 natočil krátky film Láska nemá hranice, za ktorý dostal rad ocenení, a tak bolo jasné, že je na svete nová filmárska hviezda. Medzi jeho najslávnejšie diela patria Následky lásky, Rodinný priateľ, Veľká nádhera alebo Mladosť. Pravdepodobne najviac však divákom utkvel v pamäti seriál Mladý pápež, ktorý patrí medzi najobľúbenejšie televízne série v poslednom období.

Rozhovor
Foto Profimedia.cz

Kompletný magazín s množstvom ďalších článkov nájdete voľne k stiahnutiu na

Available on App Store Get it on Google play PC a MAC