Syndróm vyhorenia môže zažiť úplne každý

Patrí medzi stálice českých obrazoviek a jeho hlas je známy z relácií Českého rozhlasu. Moderátora Aleša Cibulku fascinujú filmové hviezdy prvej republiky, a hoci o nich napísal už tri knihy, žiť v tejto dobe by nechcel. Spokojný je vraj práve teraz a tu, po boku svojho životného partnera, dabéra a herca Michala Jagelku.

Chystáte aj tento rok krst Vášho kalendára pre pamätníkov?

No samozrejme, tento rok bude v poradí trinásty, tak dúfam, že táto číslovka prinesie čitateľom šťastie. Keď si uvedomím, na koľkých písacích stoloch či knižniciach môj kalendár leží, je to pre mňa veľký záväzok. Alebo na chladničkách! Mimochodom, viete, že práve chladnička je druhé najčastejšie miesto, kde majú ľudia stolný kalendár? Takže by vlastne nemal byť „stolný“, ale „chladničkový“.

Čo sa Vám na starých filmoch vlastne páči najviac?

Pamätnícke filmy, ako im dnes hovoríme, boli točené s jediným účelom – aby bežní ľudia zabudli, že je vojna, že je hlad a bieda. Za pár korún mohli ísť do kina a tam si užívať príbeh nesmrteľného Kristiána alebo chudobnej Madly z tehelne, ktorá ku šťastiu prišla. Väčšie ambície filmy vtedy nemali. Zaujímavé je, že to funguje aj po viac než osemdesiatich rokoch od ich vzniku. Nemusíme už zabúdať umelo na hrôzy vojny, ale dnešná pretechnizovaná doba je taká hektická, že v starých českých filmoch opäť hľadáme pokoj, pohodu, romantiku, džentlmenstvo a hlavne – happy end!

Nájdite si toho najlepšieho chlapa na svete a máte vyhrané

Keby ste mali možnosť vyskúšať si žiť v ktorejkoľvek dobe – bolo by to práve obdobie prvej republiky?

No to určite nie! Vo filme tá doba vyzerá určite romanticky, ale som spokojný teraz a tu. Čo sa týka zdravotníctva, sociálneho zázemia – vďakabohu, že sme tam, kde sme dnes. Ale sú veci, ktoré by sme si mohli z tej doby vziať, napríklad to spomínané džentlmenstvo. Aj keď dnes už by to bol asi „harašment“, keď pán pomôže dáme do kabáta alebo jej galantne otvorí dvere.

Čo Vás viac napĺňa – práca v rozhlase, alebo pred kamerou?

Oboje. Čo sa práve naskytne. Ale, priznám sa, teraz je to práve rozhlas. Nikdy ma nesklamal, vždy ma podržal. Ale ak príde ponuka z televízie, som pripravený!

V relácii Tobogan, ktorý moderujete už niekoľko rokov, máte pravidelne známych hostí. Nedochádzajú Vám už niekedy ako spoluautorovi nápady na to, koho do rozhlasu pozvať a o čom sa rozprávať?

Vôbec nie! Tento rok oslavuje naša relácia 30 rokov svojho trvania. Sme najdlhšie vysielanou zábavnou rozhlasovou reláciou v Európe, druhou na svete. To vám jednoducho nemôžu dôjsť nápady, keď nesiete hrdý prápor takej hrdej histórie. Prichádzajú nové hviezdy a tie „staré“ majú nové nápady a projekty. Skôr by sme potrebovali viac sobôt, aby sme mohli uspokojiť všetkých záujemcov o hosťovanie.

V televízii Barrandov ste mali reláciu, v ktorej ste navštevovali známe osobnosti u nich doma. To musela byť celkom zábavná práca, spomínate na nakrúcanie rád?

Veľmi, a vôbec na celú tú dobu v tejto televízii. Natočili sme 120 dielov relácie Sejdeme se na Cibulce, 52 dielov relácie Můžu dál?, niekoľko Silvestrov, bolo toho naozaj veľa, no, ale čo sa dá robiť. Dnes tam pracujú zase iní, taká je proste naša umelecká brandža. Nemožno nad tým plakať. Ale som veľmi rád, že diváci majú moje relácie stále vo svojej pamäti.

Inšpirovala Vás práve relácia Můžu dál? ku kúpe historickej drevenice na Kokořínsku?

Nie nie, tú už sme s mojím Michalom dávno mali. Tento rok je to presne desať rokov, kedy sa z nás stali chalupári a na našu dve stovky rokov starú drevenicu si chodíme dopĺňať energiu a relaxovať.

Pred pár rokmi ste vraj prekonali syndróm vyhorenia. Ako ste sa s touto skúsenosťou popasovali?

Tak tu odpoviem úplne šalamúnsky – kúpte si knihu, ktorú sme o tom napísali spoločne s publicistkou Agátou Pilátovou a s psychiatrom Radkinom Honzákom Vyhořet může každý – a tam sa to dozviete!

Ste stále taký pracant a pedant, alebo ste sa už naučili odmietať niektoré projekty a ponuky?

Teraz ste to povedali presne – naučil som sa hovoriť NIE, bez toho aby som mal pocit, že robím niečo zlé. Dnešná doba je bohužiaľ zameraná na výkon a na totálny záprah, ale naše telá nie sú také výkonné stroje, aby to vydržali. Takže keď dneska poviem NIE, som v pohode.

So svojím partnerom ste spolu cez dvadsať rokov, máte recept na spokojný vzťah?

Áno! Nájdite si toho najlepšieho chlapa na svete a máte vyhrané. Môj Michal ma toľkokrát podržal vo všetkých ťažkostiach a problémoch, ktoré život prináša, že mu neprestanem byť vďačný do konca života. Radi sa spolu rozprávame, radi spolu diskutujeme, radi sa spolu smejeme – a presne ako hovoríte, tento rok 4. decembra to bude presne 20 rokov. Dôležitý je proste humor, tolerancia, láska – no, to sa mi to hovorí, keď mám doma takého úžasného chlapa!

Aleš Cibulka (* 25. marca 1977, moderátor)

Pochádza z Chodova pri Karlových Varoch. Ako moderátor začínal v roku 1992 v karlovarskom súkromnom rádiu. V Prahe vyštudoval Vyššiu odbornú školu hereckú. Potom pôsobil dva roky ako moderátor Snídaně s Novou a Dobrého rána s ČT. V Českej televízii uvádzal zemepisnú súťaž pre deti Baťoh a účinkoval v relácii venovanej českému jazyku O češtině. Spolu s herečkou Jiřinou Jiráskovou moderoval dvakrát slávnostné udeľovanie cien TýTý. Na TV Barrandov bol od roku 2013 sprievodcom talk show Sejdeme se na Cibulce a veľký úspech mala aj jeho relácia Můžu dál? Okrem televízie moderuje v Českom rozhlase Dvojka talk show Tobogán, ktorá tento rok oslavuje 30 rokov.