Som vodič, s ktorým by som jazdiť nechcel!

Kryštof Hádek je nadmieru vyťažený divadelný a filmový herec. V poslednom čase sme ho mohli vidieť vo filmoch Modelár alebo Posledné preteky, kde si zahral Bohumila Hanča, najslávnejšieho českého lyžiara svojej doby. A teraz má hlavnú úlohu v seriáli Volha, kde chce v úlohe mladého šíbra Standu Pekárka jazdiť ako vodič v Československej televízii a sníva o tom, že vo svojej volhe raz zvezie aj Karla Gotta.

Váš hrdina má len tieto ambície? Nie je to málo na chlapca, ktorý sa práve vrátil po dvoch rokoch z vojny?

To sú tie najzásadnejšie, ale má ich samozrejme viac. Postupne si ich bude v seriáli plniť. Hlavne tie, ktoré sa týkajú ženských alebo farebných televízorov. Svoj zoznam priebežne aktualizuje.

Sedemdesiate roky ste síce nezažili, často sa do nich ale v seriáloch vraciate. Vo Svete pod hlavou, teraz vo Volhe. Čo Vás dostane do atmosféry normalizačných rokov? Portrét Husáka, bytový design, oblečenie?

Rozhodne sú to práve rekvizity. Aj keď som v sedemdesiatych rokoch ešte nebol na svete, mám ich veľmi napozerané práve z filmov. Ale vlastne to pre mňa nie je až také dôležité. Človek je stále rovnaký. V akejkoľvek dobe. Ale na príbehoch z nedávnej histórie ma okúzľuje práve stretávanie sa s danou dobou. Už na nakrúcaní členovia štábu vykrikovali, že si to či ono pamätajú. Volha nevezme divákov do minulosti, ktorú by nepoznali. Naopak.

Keď sa pozriem do Vašej filmografie, prevládajú v nej príbehy zo súčasnosti. Čo je pre Vás rozhodujúce, keď zvažujete ponuku na rolu v historickom filme alebo seriáli?

Mám rád dobové projekty, nie je v nich totiž taký priestor pre civilnosť. Ale viac mi sedí štylizácia ako práve teraz vo Volhe. Je to jeden z najväčších projektov Českej televízie, na ktorom som sa zatiaľ zúčastnil.

Váš Standa Pekárek vo Volhe je štylizovaný so všetkou parádou. Dostali ste parochňu s dlhšími vlasmi aj kotlety na líca. Ako dlho Vás museli pred natáčaním líčiť?

Na natáčanie som chodil veľmi skoro ráno. Len nasadenie parochne trvalo hodinu. Celkovo som vystriedal tri masky, pretože ten môj Pekárek v seriáli prechádza asi tridsaťročným časovým obdobím. Keď sme potrebovali, aby vyzeral staršie, tak mi maskér Martin Valeš lepil na tvár silikónové vrstvy kvôli vráskam, a to som u neho v kresle sedel aj tri hodiny. Rád by som ale Martinovu prácu vyzdvihol. Jeho parochne vyzerajú skvele a masky realisticky. To, čo robí je skutočne umelecká práca.

Ako na takú premenu reaguje okolie?

Naozaj často počúvam pochvalu na maskérov. Veľké ohlasy som mal napríklad na film Kobry a užovky, keď zo všetkých strán chodili správy, že som vyzeral naozaj ako niekto, kto má problém s drogami. V rozprávke Korunný princ sa mi zase stalo, že práve účes určil celú postavu. Súkromne som tomu hovoril brokolica. Mal som hlavu plnú kučier a keď som sa prvýkrát videl v zrkadle, musel som sa maskérovi Lukášovi Královi poďakovať, pretože on tú postavu vlastne našiel za mňa. Dobové filmy ma bavia práve preto, že aj maskérska štylizácia môže pomôcť nájsť kľúč k postave.

Čím si v maskérni, obzvlášť keď tam presedíte hodiny, krátite čas? Rozprávate sa s kolegom, hráte hry na mobile…?

Vlastne sa veľmi nerozprávame. Žiadne pohyby ani smiech nie sú žiaduce. Aj ten čas v maskérni je už vlastne práca. V prípade Volhy som počítal s tým, že mám minimálne hodinu na opakovanie textu.

Mám rád dobové projekty, nie je v nich totiž taký priestor pre civilnosť.

Viete, čo vraj hovoria maskéri? Že pokiaľ má byť ich práca po celý čas natáčania dokonalá, tak potrebujú, aby sa herec k maske správal pekne. Čo Vy na to?

Za tie roky natáčania viem, ako sa k parochni správať. Navyše nechcem byť každú chvíľu v maskérni kvôli jej opravám a úpravám, nechcem, aby na mňa maskéri dávali viac lepidla, než je nutné. A tomu musím tiež niečo obetovať. Napríklad, keď si chcem počas pauzy ľahnúť, musím si podložiť krk vankúšom, aby sa parochňa nepreležala. Alebo zabudnúť na tlak hlavy, ktorý parochňa po chvíli nosenia vyvoláva. A nehľadieť na to, keď ma pod parochňou začne svrbieť hlava.

Pred nakrúcaním sa herec musí s maskérom dohovoriť, ako daná postava bude vyzerať. Ako taká debata vyzerá?

V prípade Volhy sa riešila hlavne výroba všetkých troch parochní. Začínali sme odliatkom hlavy, po ktorom nasleduje vpletanie jednotlivých vlasov do parochne, čo zaberie najviac času. Ako mladý Pekárek mám posunuté vlasy viac do čela, aby sa prikryli moje kúty. Tie sa zase ale hodili, keď mal byť Pekárek starší.

O čom sa rozprávate s vodičmi, ktorí Vás dopravujú na natáčanie? Pre niekoho môžete Vy byť tým, kým bol Karel Gott pre Vášho hrdinu vo Volhe Pekárka…

Ráno sa určite v aute s nikým nerozprávam. Na mňa je to veľmi skoro. Tento čas využívam na učenie textov. Musím ale povedať, že keby som mal ísť s vodičom typu Standu Pekárka, tak by som si ho nabudúce už nevzal – práve pre tú jeho výrečnosť. Radšej si v taxíku nasadím slúchadlá a nechám sa rýchlo premiestniť tam, kam práve potrebujem.

Kryštof Hádek (* 10. marca 1982) 

Kryštof sa pred kamerou objavil už ako dieťa, preslávila ho však až rola čatára Karla Vojtíška vo filme režiséra Jana Svěráka Tmavomodrý svět, za ktorú získal nomináciu na Českého leva. Študoval štátne konzervatórium, ktoré ale nedokončil, a rok a pol strávil v Anglicku na hereckej škole LAMDA. Diváci ho mohli vidieť okrem iného vo vinárskej trilógii Bobule, vo filmoch Beštiár, Príbeh kmotra, Kobry a užovky, Päťdesiatka, Vlastníci, Bourák alebo Posledné preteky.