Profesionál som od desiatich rokov

Slávu mu priniesol seriál Okresný prebor, jeho Jarmil dnes patrí medzi kultové postavy príbehov z dedinského futbalu. Ladislav Hampl ale rozhodne v ich šuplíku nezostal, nasledovali roly v rade ďalších seriálov a výrazné divadelné postavy. Jednu z nich teraz stvárňuje vo vtipnej, hoci drsnej hre Lov na losa v pražskom Divadle Na Fidlovačce.

Dočítala som sa, že pochádzate z lekárskej rodiny…

… a tu vám do toho hneď skočím. Z lekárskej rodiny nepochádzam. To sa raz jednoducho nepochopiteľne objavilo na internete a dodnes to tam žije vlastným životom. Veľa ľudí sa ma na to pýta a ja som sa to snažil v rozhovoroch vyvrátiť, ale stále sa mi to vracia. Moja mama bola ekonómka v libereckom divadle a predtým na vojenskej správe a otec sa venoval športu, bol napríklad technickým riaditeľom Slovana Liberec. Takže využívam túto možnosť a poďme si tu raz a navždy povedať, že z lekárskej rodiny naozaj nepochádzam. (smeje sa).

Čo bolo impulzom, že ste sa rozhodli pre herecké povolanie?

Ja som s herectvom začal koketovať už ako malý, kedy som začal chodiť do dramatického krúžku a na prednes do základnej umeleckej školy. Spieval som v detskom speváckom zbore Severáčik a v desiatich rokoch som mal v libereckom divadle F. X. Šaldy takú prvú maličkú úlohu bez textu. Ale mal som zmluvu a dostával som asi päťdesiat korún za predstavenie, takže sa dá povedať, že profesionálne robím divadlo už tridsaťjeden rokov. A tak nejako som pri tom zostal.

Hovorili ste – maličkú úlohu bez textu?   

Áno, len tak som len prešiel cez javisko, zložil som bielizeň a zase som odišiel.

Po vyštudovaní DAMU ste prešli množstvom známych pražských divadelných scén, ale už pár rokov ste na voľnej nohe. Prečo?

Po škole som bol rok na Vinohradoch, potom v Divadle na Zábradlí, kde som zostal dvanásť rokov. Mne sa to repertoárovo veľmi páčilo, ale zároveň to pre mňa bolo trošku ekonomicky divné obdobie, a tak som sa rozhodol vydať sa na voľnú nohu. A našťastie, až na ten covid, to funguje dobre. A je to občerstvujúce.

Ako sa Vám odchádzalo zo Zábradlia po tých dvanástich rokoch?

Úplne jednoducho nie, mal som tú partiu veľmi rád, bola to taká moja rodina. V podstate som s nimi vyrástol. Aj kvôli tomu si nedokážem predstaviť, že by som sa napríklad teraz začlenil do nejakého iného súboru. Hoci aj tá voľná noha má svoje limity.

V Divadle na Fidlovačce hráte v októbri a v novembri v inscenácii Jakuba Kroftu Lov na losa, ktorá je plná drsného humoru a objavujú sa v nej aj prvky hororu. Je to typ hry, ktorá Vás baví?

Áno, také hry ma naozaj bavia. Táto mala celkom ťažký pôrod. A stále na nej ešte v priebehu pracujeme, čo nie je úplne bežné. Nakoniec najkrajšie je, si tú hru vždy spoločne ladiť s divákmi. Je to trošku drsnejšia komédia, ale ja si myslím, že život je jednoducho tragikomický a nejakým spôsobom to tak funguje. Tá zápletka sa totiž môže stať komukoľvek, no naše riešenie by som neodporúčal (smeje sa). Príďte sa pozrieť, stojí to za to.

Okrem divadla ste hrali v mnohých seriáloch ako Vyprávěj, Zdivočelá země, Já, Mattoni alebo Ohnivé kura. A taktiež ste boli Jarmilom v legendárnom Okresnom prebore. Bol to pre Vás prelomový seriál?

Vlastne asi áno. To futbalové prostredie mi bolo veľmi blízke, bola tam fantastická partia a Jarmilova postava stále zostáva v mojom živote, aj keď je to pätnásť rokov od nakrúcania. Stal sa, podobne ako mnoho ďalších, takou kultovou postavou. Mne to nevadí, vzal som ho za svojho.

To, že Vám bolo futbalové prostredie veľmi blízke znamená, že sám hráte?

Ja kopem za Real Top Praha, čo je charitatívna záležitosť. Športový tím, ktorý tvoria známe tváre kultúrneho a športového života. Hráme od mája do septembra prakticky každú sobotu a bez nároku na honorár sa snažíme robiť adresnú charitu. Na mieste odovzdáme šek dotyčnému, ktorý nemal úplne v živote šťastie tak ako my.

Keď sa stane, že nemusíte ísť do divadla alebo na natáčanie, čím relaxujete?

Väčšinou si idem zašportovať, zaplávať. Medzi kamarátov do krčmy na pivečko. Alebo jednoducho len ležím a čítam si knižku. Alebo len spím. Ja totiž veľmi rád spím.

A keď zapnete televíziu, čo si pozriete?

Rád sledujem seriály, teraz je ich v ponuke pomerne nepreberné množstvo, ale musím na to mať čas. Takže väčšinou keď mám veľa práce, tak sa do žiadneho radšej nepúšťam. Ja sa potrebujem sústrediť, a tak keď máme rozrobenú nejakú novú hru, stále mi beží v hlave, a nesústredím sa potom na nič iné. Ale keď viem, že budem mať nejakú pauzu medzi projektmi, rád si pozriem.

Na budúci rok je naplánovaná premiéra nového filmu Úsvit, v ktorom máte jednu z hlavných úloh. Na čo sa môžeme tešiť?

Úsvit je taká dobová detektívka. Prezradím, že sa natáčala na fyzický filmový materiál, hrá v tom tiež napríklad Eliška Křenková alebo Míla König. Veľmi ma bavilo točiť vlastne po starom, je to predsa len iná práca, než keď sa točí na digitál. Mám tam postavu pána továrnika. Mal som celkom zložitú masku, takže som vždy musel prísť na natáčanie o štyri hodiny skôr. Ale nechcem viac prezrádzať, film je teraz v postprodukcii, tak aby som neprekecol niečo, čo by som nemal…

Ladislav Hampl (* 14. júla 1981)

Rodák z Liberca, pochádza zo športovej rodiny, ale už od mala sa chcel venovať divadlu. Vyštudoval DAMU a počas svojej doterajšej kariéry prešiel niekoľkými scénami, ako sú Rokoko, Divadlo v Celetnej, Divadlo na Vinohradoch či Divadlo na Zábradlí. Okrem divadelných úloh si zahral aj vo filmoch a seriáloch, okrem iného, Já, Mattoni, Vyprávěj, Okresný prebor alebo Ohnivé kura.

Previous Next