Kryštofa Michala si pravdepodobne pamätáte hlavne ako frontmana kapely Support Lesbiens, ktorá od svojho vzniku v roku 1992 patrila k najväčším hviezdam českej hudobnej scény. Kryštof sa muzike venuje aj dnes, a to vo svojej kapele Portless. Okrem toho sa živí filmom – našiel sa v pozícii prvého asistenta réžie, v ktorej významne prispieva k vzniku úspešných českých filmov.
V čom práca prvého asistenta réžie spočíva?
Som vlastne taká druhá ruka režiséra. Mojou úlohou je vytvoriť natáčací plán, podľa ktorého sa potom ide. V podstate strážim a riadim všetko, čo sa pri natáčaní deje na pľaci a som takým styčným dôstojníkom medzi režisérom a produkciou. Okrem toho, že všetko musíte stopercentne postrážiť, musíte samozrejme docieliť aj to, aby vás ľudia rešpektovali a mali ste autoritu. A tiež do veľkej miery určujete aj to, aká pri natáčaní vládne nálada – či sa na seba ľudia usmievajú a sú v pohode, alebo či panuje nervozita.
Ako ste sa k tejto práci vlastne dostali?
Keď sa prvýkrát rozpadla moja kapela Support Lesbiens, hľadal som, čo robiť pre obživu. Nejaký čas som robil takzvaného runnera, čo je človek, ktorý na natáčaní v podstate behá od jedného k druhému a zariaďuje, čo treba, napríklad aj nosí štábu kávu a občerstvenie. Rýchlo som sa v tom naučil chodiť, a keď som po pár natáčaniach získal prehľad, o čo na pľaci ide, drzo som jedného dňa nakráčal do produkcie a povedal som, že si chcem vyskúšať pracovať ako asistent réžie. Šancu som dostal, využil som ju a potom sa to pomaly rozbehlo – reklamy, videoklipy a filmy. Všetko toto pre mňa bola obrovská škola.
Takže sebavedomie Vám nechýbalo, keď ste sa takto vedeli prihlásiť o prácu...
Nie, sebavedomie mi naozaj nechýbalo nikdy. Na druhú stranu, čím som starší, tým viac mám pocit, že sebavedomie trochu strácam.
Môže asistent réžie „kecať“ do práce režisérovi?
To by nemal. Jeho práca nie je kreatívna, ale organizačná. Maximálne môžem s nutnou dávkou diplomacie na niečo upozorniť, ale hovoriť režisérovi do práce mi naozaj neprislúcha. Práve on je na natáčaní hlavný, on ako jediná osoba na pľaci môže napríklad stopnúť natáčanie. To je také nepísané pravidlo.
Ponúka sa teraz otázka: Nechcete si skúsiť prácu hlavného režiséra? Neláka Vás natočiť si svoj vlastný film?
Premýšľal som o tom často. Som človek, ktorý, keď chce niečo robiť, musí sa takzvane „zahryznúť“. Napríklad keď som bol malý, otec mi pustil Beatles, ja som sa zahryzol a naučil som sa veľmi obstojne po anglicky. Alebo som sa takto zahryzol pri lyžovaní, ktorému som sa určité obdobie venoval aj profesionálne. Takže čo sa týka filmu, musí prísť tá správna téma, príbeh, do ktorého by som sa mohol poriadne ponoriť. A ja, keď sa zahryznem, tak už to nepustím, ako sa poznám. Myslím si, že po všetkých svojich skúsenostiach by som to remeselne zvládol. Uvidíme, možno sa raz skutočne hecnem!
Vznikajú podľa Vás v Česku dobré filmy?
Myslím si, že rozhodne. Nechcem teraz menovať žiadny konkrétny film, pretože by som určite nespravodlivo zabudol na iné. My Česi máme vo všeobecnosti tendenciu byť veľmi kritickí, ostatne aj ja k tomu mám sem-tam sklony – zároveň sa ale snažím na všetkom nájsť aj tie lepšie stránky. Ja si myslím, že medzi Čechmi sú veľmi dobrí filmári, remeselne je naša kinematografia na vysokej úrovni a máme koniec koncov aj bohatú filmovú históriu. Aj tým, že sme významnou filmárskou destináciou a často u nás točia medzinárodné produkcie, ktoré zamestnávajú aj miestnych profesionálov, sa stále učíme a posúvame dopredu.
Aký je podľa Vás rozdiel medzi natáčaním českých a dajme tomu amerických filmov?
Je zaujímavé, že zahraničné produkcie v poslednom čase nastavili pomerne striktné pravidlá, ktoré sa týkajú natáčania. Pri jednom zahraničnom nakrúcaní som zažil aj funkciu takzvaného „intimate coach“, čiže intímneho kouča, ktorý strážil to, či herec nezasúva pri bozkávacej scéne herečke jazyk priamo hlboko do úst. To už mi príde trochu bizarné, hoci som pochopiteľne proti všetkému sexuálnemu obťažovaniu alebo nátlaku, ktorý určite v spoločnosti existuje, a to nielen vo svete filmu.
Predstavujem si, že práca asistenta réžie je veľmi náročná, nielen časovo...
Je pravda, že takmer všetku energiu nechám na pľaci, takže domov sa občas vraciam pekne vyšťavený. Raz to ale svojej žene všetko vynahradím!
Kryštof Michal, * 15. februára 1974, hudobník
Bývalý frontman kapely Support Lesbiens, jeho súčasná kapela sa volá Portless. Okrem toho, že pracuje ako prvý asistent režisérov (asistoval napríklad Davidovi Ondříčkovi pri natáčaní kultovej komédie Samotári), často spolupracuje napríklad s Janom Hřebejkom alebo Tomášom Mašínom. Má za sebou úlohu vo filme Možnosti Terezy Kopáčovej. S Danom Bártom tiež naspieval pesničky k animovanému filmu Udatné kuriatko. S manželkou Klárou a dvoma deťmi žije v Prahe.
