Pri práci s otcom idú rodinné väzby bokom

Dcéra režiséra a herca Miroslava Krobota patrí medzi najobsadzovanejšie české herečky, dobre ju poznáme z filmov Kvarteto alebo Díra u Hanušovic (Český lev za vedľajšiu rolu) a množstva televíznych seriálov, ako boli Zrádci, Detektívi od Najsvätejšej Trojice: Vodník, Až po uši, Dabing Street alebo Zkáza Dejvického divadla. To je jej domovskou divadelnou scénou, na ktorej doskách vytvorila množstvo nezabudnuteľných postáv. Tento rok sa ale okrem toho predstaví na Letných shakespearovských slávnostiach ako Lady Macbeth.

Počula som, že z Vás pôvodne mala byť tanečnica. Je to pravda?

Nie, nikdy som sa tanečnicou stať nemala (smeje sa). Len som tancovala v súbore, ktorý viedol choreograf Josef Prouza, ktorý zároveň pracoval na choreografii k filmu Šakalí léta. Stretla som sa s ľuďmi z divadelného súboru Kašpar, urobila som záskok v predstavení Ondina a vedela som, že musím skúsiť skúšky na DAMU. Ale myslím, že to vo mne bolo odmala. Rovnako by som k tomu asi došla, aj bez tanca.

Ako spomínate na roky na divadelnej fakulte a kto zo spolužiakov či profesorov mal na Vás najväčší vplyv?

Bolo to krásne naivné obdobie plné ilúzií a nádejí, výborných profesorov, bez mobilov, výučba remesla… Učil nás Petr Kracik. Okrem toho spomínam na Ladislava Freja alebo Jaroslavu Tvrzníkovú, ale najviac okolo nás vždy krúžil Boris Rösner.

Tento rok Vás už tretíkrát očarili Letné shakespearovské slávnosti, tentoraz ste prijali postavu Lady Macbeth…

Mňa to na otvorenú vonkajšiu scénu vždy lákalo, je to svojbytná disciplína. Shakespeara milujem a Lady Macbeth sa neodmieta. Je to nádherná rola.

Mívám veľkú trému, ale pracujem so svojou psychikou, ako sa len dá.

Ale tiež býva veľmi časovo náročná.

Skúša sa poctivo v skúšobni, potom v noci v priestore na Pražskom hrade. Je to náročné predovšetkým v noci, človeku sa obráti režim.

Legendárny je začiatok takého skúšania. Každoročne sa na prvej čítanej skúške začína listom Martina Hilského k danej Shakespearovej hre – zasadí ju do historických a spoločenských kontextov. Je tento prístup pre hercov prínosný?

Určite. Pána profesora by som počúvala dookola, vždy objaví niečo nové alebo sa zamyslí z iného uhla pohľadu. Ako keby jeho studnica znalostí nemala dno. Pre mňa je to neodmysliteľná súčasť príprav.

Tri hry, traja rôzni režiséri, tri postavy, to bolo len pre Letné shakespearovské slávnosti, k tomu ste rovnakú postavu v Zimnej rozprávke dostali aj v Dejvickom divadle. Dá sa v tom vôbec zorientovať?

Stretávať rôznych režisérov je pre mňa nesmierne cenné, človeka to obohacuje a učí. V prípade Zimnej rozprávky je text v podstate rovnaký, skôr bolo treba sa zorientovať v inom aranžmáne, s inými kolegami. Sledovať prácu rôznych režisérov ma zaujíma a baví.

Otvorená scéna Pražského hradu má určite svoje kúzlo. Čím učarovala Vám? A aké hercom naopak pripravuje nástrahy?

V záhradách je určitá mágia, nástrahy sú v podobe zvuku, ruchu a počasia. Tento priestor ma láka predovšetkým v možnosti väčšieho gesta napríklad oproti mojej domovskej scéne (pražské Dejvické divadlo, pozn. aut.). Vyžaduje precíznu prácu s hlasom, určitú techniku, čo samé o sebe už nástrahy sú. Hranie vonku má jednoducho úplne inú atmosféru. Navyše stretnem veľa zaujímavých a nových tvárí, vznikne skvelá partia, s ktorou je sranda a radosť hrať, človek pri tom zažíva skoro táborový pocit. Pre mňa je to vždy určité „občerstvenie“ a obohatenie.

Aké je teda Vaše leto v réžii Shakespeara? Budete mať vôbec čas na relax?

Ale áno, tri týždne budú v znamení chalupy, ale aj cestovania.

Často hráte aj pod režisérskym vedením vlastného otca Miroslava. Aké to je?

Otec je skvelý v práci s hercom, sme na seba už zvyknutí. A pri spoločnej práci medzi sebou žiadne rodinné väzby nevnímame.

A aký je v úlohe dedka Vašich synov?

Fantastický. Je dôsledný, má autoritu, ale je s ním sranda.

Pristupuje k Vám rovnako alebo je na Vás prísnejší ako na ostatných?

Vždy bol prísnejší. Ale teraz už vieme, čo jeden od druhého čakať.
Dá sa povedať, že ste aj dvornou herečkou Viktora Tauša, ktorý Vás do svojich projektov pravidelne obsadzuje. V jeho televíznom seriáli Zrádci ste si zahrali analytičku protidrogovej centrály. Ako naňho spomínate?
Ako na jedno z najlepších pracovných období. Bola to poctivá práca vrátane skúšok a scenára.

Čo vlastne vôbec rozhoduje o tom, či rolu prijmete?

Scenár, rola aj obsadenie.

Máte nejakú vysnívanú rolu?

Ani nie, som vďačná za pestrosť úloh a charakterov, ktoré ma sprevádzajú. A budem šťastná, keď to tak zostane.

Mávate trému pred premiérou. A viete si s ňou nejako poradiť?

Pred premiérou ju mávam veľmi, potom menšiu a menšiu. Pracujem so svojou psychikou, ako sa len dá.

Do divadelných zákulisí a šatní by sa chcelo pozrieť mnoho ľudí, čo sa tam deje?

Rozruch, sranda, prípravy a… práve tie nervy.

Keby ste si mali vybrať medzi divadlom a filmom, čo by zvíťazilo?

Ako hovorím, som vďačná za striedanie a vyváženosť. Divadlo je ale väčšie vzrušenie. Je to jedinečnosť okamihu, avšak za cenu pominuteľnosti, samozrejme.

Módnymi kritikmi bývate často chválená. Ako vyberáte oblečenie a riešite to vôbec?

(Smiech) To ani neviem, že ma chvália. Ale ďakujem. Dám na svoj cit a vkus. Mám rada české návrhárky a jednoduchosť.

Blíži sa leto, ako bolo povedané, pre Vás veľmi pracovné. Ako by ste si ho ale predstavovali v ideálnom prípade?

Atlantik. Skalné útesy. Kdekoľvek pri mori v tieni borovíc alebo v schovanej časti, v kľude francúzskeho vidieka a s tými, čo mám rada a oni mňa.

Lenka Krobotová (* 10. marca 1977, herečka)

Známa česká herečka, dcéra herca a režiséra Miroslava Krobota a herečky Hany Doulovej, mama dvoch synov a držiteľka Českého leva za vedľajšiu úlohu vo filme svojho otca Díra u Hanušovic. Vyštudovala činoherné herectvo na DAMU, od roku 2000 je členkou súboru pražského Dejvického divadla, kde stvárnila množstvo postáv dnes už legendárnych hier. Okrem tohoto divadla pôsobí aj ako filmová a rozhlasová herečka.

Previous Next