Niekedy si pripadám detinský a chlapčenský, inokedy ako šesťdesiatročný frfloš

Vojta na človeka najskôr pôsobí ako mladý chlapec, ktorý sotva vyšiel zo školy, po pár vetách však zistíte, že máte pred sebou dospelého človeka s vyzretými názormi – ktorý však bude vždy tak trochu uličník.

Vojto, máte pomerne veľké profesijné rozpätie. Hráte v seriáloch, filmoch i divadle, dabujete, režírujete, moderujete, hráte na basgitaru vo svojej kapele… Keby som sa opýtala, akou z týchto činností by ste najradšej strávili zajtrajší deň, čo by to bolo? Čo Vás baví najviac?

Tak tá muzika je taká najvďačnejšia a najmenej záťažová. Myslím teda psychicky a stresovo, pretože fyzicky a zdravotne je záťažová dosť. V divadle aj pri natáčaní máte stále trochu nervy, aby sa niečo nepokazilo, kým s tou bandou hoviad za chrbtom je vám všetko fakt tak nejako jedno. Ostatne v rokenrole ide predsa hlavne o to, niekam prísť, urobiť tam bordel a dúfať, že vás na ceste späť nechytia. A to je skvelé. Ale zase sa to nedá robiť furt, no. Bohužiaľ.

Nedávno ste boli na obrazovkách Slovenskej televízie k videniu v minisérii o Márii Terézii. Ako ste sa v úlohe Františka Štefana Lotrinského cítili? A ako Vám sedela parochňa?

Popravde to bolo zo začiatku veľmi divné. Zvlášť keď sme pred natáčaním skúšali kostýmy a ladili parochne. Nehotové polotovary, ktoré ešte nevyzerajú ani zďaleka tak prijateľne, ako to vo výsledku mohlo pôsobiť, vám na sebavedomí pred natáčaním nepridajú. Ale potom, keď okolo vás všetci vyzerajú podobne priblblo, si na to zvyknete.

Je nejaká historická etapa, ktorá Vás nejakým spôsobom priťahuje, fascinuje? Ktorú by ste napríklad chceli zachytiť vo filme? A je nejaká historická postava, ktorú by ste si chceli zahrať?

Dosť ma priťahuje pravek, takže nejaký ten australopitek alebo radšej homo habilis, s ktorým mám asi viac spoločných rysov… Nie, si z Vás strieľam. (smiech) Historických postáv, ktoré by bolo zaujímavé hrať, je určite celý rad. Príde mi, že je ale zásadné hľadať príbeh a jeho paralelu s tým, čo sa odohráva v súčasnosti. História sa opakuje, ale niektoré obdobia a ich realistické špecifiká sa nám môžu zdať už príliš vzdialené. Viac než historické drámy ma v poslednom čase bavia dobové štylizácie. Absolútna fikcia zasadená do nejakého časového obdobia.

Rozhodol som sa rozprávať príbehy – a to ma napĺňa

Na ktorú svoju filmovú alebo seriálovú rolu spomínate s najväčšou nostalgiou?

Zatiaľ snáď asi na žiadnu. Na nostalgiu budem mať čas, až budem jednou nohou v hrobe. Rád ale spomínam na nakrúcanie filmu Hořící keř. Nielenže išlo o skvelú úlohu v jedinečnom projekte s obsahom, ale aj stretnutie s režisérkou Agnieszkou Holland bolo niečo, na čo je hodné spomínať.

Na toto už sa Vás pýtalo asi veľa ľudí, ale napriek tomu: Preslávili ste sa v dvoch legendárnych dvojiciach. Jedna z nich bola s Jirkom Mádlom zo Snowboarďákov, druhá s Lukášom Pavláskom z populárnej reklamnej kampane pre jedného mobilného operátora. Vídate sa s týmito pánmi ďalej, stali sa z vás dobrí kamaráti?

Máte pravdu, pýtalo! (smiech) S týmito pánmi sa skutočne ďalej vídam. Ono je takmer nemožné sa v takej malej krajine nestretnúť. Ale zakaždým keď ich oboch vidím, padneme si do náručia, pevne sa stlačíme a väčšinou to končí pri niečom dobrom na pitie.

Zaujímate sa o dianie okolo seba, čítate noviny, pozeráte sa na správy? Alebo to radšej neriešite?

Zaujímam. A musím povedať, že to všetko aj pomerne intenzívne prežívam. Rozhodol som sa ale držať sa svojho kopyta a verejne sa k politike nevyjadrujem. Nemyslím, že je zle, keď to niekto z mojich kolegov robí. Je to každého právo, ale tiež každého vec. Mne je nejako trápne pristúpiť na to, že by som zo svojej „pozície“ vôbec mohol niekoho nejako ovplyvňovať. Hoci len výzvou, aby išiel voliť. Ja vlastne ani nechcem, aby šli ľudia voliť, pretože im to hovorí Vojta Kotek, ak mi rozumiete.

Pôsobíte na mňa, že to máte takzvane „v hlave zrovnané“. Nenapadlo Vás niekedy ísť do politiky?

V politike svoje miesto rozhodne nevidím. Som na politika príliš emotívny, a navyše necítim, že by to bol môj údel. Ja som sa rozhodol rozprávať príbehy, to ma napĺňa a tak, myslím si, môžem byť svojmu okoliu najviac nápomocný. Ak vôbec nejako.

Vojta Kotek (* 8. januára 1988, herec a režisér)

Narodil sa v Prahe do umeleckej rodiny. Po štúdiách na gymnáziu sa prihlásil na filmovú akadémiu FAMO v Písku, kde vyštudoval réžiu. Diváci ho spoznali už v útlom veku, keď daboval Harryho Pottera v rovnomennej sérii fantasy filmov alebo hral v seriáli Poisťovňa šťastia. Najvýraznejšie sa však do ich pamäti zapísal úlohou Rendyho v celovečernom filme Snowboarďáci. Odvtedy prešiel výrazný kus cesty a má za sebou nielen nespočetné množstvo televíznych, filmových i divadelných úloh, ale aj účinkovanie v kapele TH!S, ktorú založil so svojimi priateľmi.