Rozhovor
Nie som žiadna hviezda, ale obyčajný chlap!
1. december 2016
|
|
Foto Skylink
Foto Skylink
Jeho tvár je vám pravdepodobne povedomá, áno, je to tvár kampane Skylinku, ktorú ste mohli a stále môžete vidieť v televízii alebo napríklad na billboardoch. Rozhodli sme sa predstaviť vám muža, ktorý sa za ňou skrýva. Kto je vlastne tento sympatický chlapík? Kedy začal svoju hereckú kariéru, čo ho baví na natáčaní a na živote? Zoznámte sa, Aleš Gelnar.
Kde sú vlastne korene Vašej hereckej kariéry?
Len by som rád uviedol na rozumnú mieru to s tým mojím „herectvom“. Ja sa totiž priamo za herca nepovažujem. Hoci som sa mihol v desiatkach filmov, reklám i seriálov, boli to skôr komparzné, epizódne úlohy. Je pravda, že už ako dieťa som rád priťahoval pozornosť ako v škole, tak aj napríklad s gitarou vonku s kamarátmi.
Spievali ste?
Áno, začínal som s gitarou na trampe, neskôr externými hodinami spevu u profesora Konstantina Karenina, ktorého žiakom bol napríklad aj Karel Gott. Boli aj úvahy o štúdiu na konzervatóriu, ale toto mi pán profesor vyhovoril s pamätnými slovami: „Tam by ťa pokazili a ja z teba urobím niečo aj bez konzervatória.“ V tom čase som bol člen vyššieho umeleckého súboru. Absolvoval som aj konkurz do Hudobného divadla v Karlíne. Potom ale prišla dvojročná vojenská služba, pán profesor zomrel a život išiel inou cestou ďalej.
Muzika Vás baví aj teraz?
Baví. Stále rád hrám príležitostne na gitaru a spievam staré trampské piesne, hlavne na chalupe, keď je grilovačka. Občas mi známi hovoria, že by som mal napísať nejaký spevník, než upadnú tie staré melódie do zabudnutia. Snáď sa k tomu raz dostanem.
A aký bol Váš prvý kontakt s herectvom?
Celý život som v podstate robil „obyčajnú“ prácu, napríklad pre diplomatický zbor Ministerstva zahraničných vecí, alebo som sa zaoberal správou majetku v hoteli Praha. Môj prvý kontakt? Dostal som tip od kamaráta na komparz. Bol to vtedy nejaký historický film. Moja úloha bola hnať ako rytier vojsko do vojny. Takže vo svojej prvej úlohe som vystrájal na Křivokláte (smiech).
A potom sa Vaša kariéra rozbehla naplno?
Zistil som, že ma to baví. Tiež som postupne získaval kontakty na ľudí z agentúr, ktorí mi začínali volať čím ďalej častejšie. Najskôr to boli len klasické komparzy, neskôr aj drobnejšie epizódy. Dnes ma môžete vidieť v rôznych podobách šľachticov, policajtov, sudcov ale aj obyčajných postavičiek. Hral som napríklad aj gynekológa v prvej sérii Ordinácie v Ružovej záhrade. Mimochodom, keď som spomenul toho policajta – asi som v uniforme vyzeral tak vierohodne, že pri príchode na pľac si ma plietli s naozajstným policajtom.
V akých seriáloch a filmoch sa objavujete?
Je ich celý rad: VKV, Prvé oddelenie, Expozitúra, Zločin v Polné, České století, Vyprávěj, Zemský ráj to napohled, Mordparta, Rapl a ďalšie. Takmer všade sa mihnem, ale sú to naozaj len drobné úlohy, kedy sedím napríklad v krčme ako štamgast v seriáli Ulica už mnoho rokov.
Baví Vás natáčanie ako také? Užívate si to?
Samozrejme ma baví, inak by som to nerobil. Na druhú stranu je to niekedy dosť náročné. Skoré vstávanie, zima alebo horúco, nepohodlie, dlhé čakanie. Zaujímavé je, že zimné scény sa väčšinou natáčajú v lete a naopak, to je snáď zákon schválnosti. Takých trinásť hodín na pľaci v zime, alebo horúčave… nie je to úplne zábava. Navyše si pripočítajte napríklad ťažký historický kostým a parochňu, tak ako to je napríklad pri natáčaní filmu Nightfall alebo Borgia. Pozitívne ale je, že sa počas natáčania dostanem do miest, kam by som sa inak nepozrel. Rôzne pevnosti, zámky a hrady, o ktorých som ani nevedel, že existujú.
Po toľkých rokoch skúseností musíte mať medzi filmármi a hercami veľa známych.
Na pľaci sú naozaj väčšinou ľudia, ktorých často stretávam. Nepovedal by som, že sa s nimi priamo kamarátim, ale s niektorými sa pozdravíme. Ale že by sme sa nejako stýkali aj vo voľnom čase, to nie.
Už ste počas natáčania stretli niekoho „mega“ slávneho?
Tých mien bolo viac. Daniel Craig pri natáčaní Casino Royal, potom napríklad Edward Norton, Catherine Zeta-Jones, Roman Polanski, Vin Diesel, Tom Hardy, Ben Kingsley, Tom Cruise, Bradley Cooper, Jean Reno a ďalší. To je naozaj plejáda známych svetových mien, s ktorými som mal tú česť sa osobne stretnúť. Pre mňa ako amatéra naozaj silný zážitok. Škoda, že nevyšlo moc fotiek z týchto natáčaní, pretože fotografovanie na pľaci sa priamo zakazuje z dôvodu úniku záberov pred dokončením filmu.
Ako by ste opísali typický natáčací deň?
Väčšinou skoré vstávanie a doprava na miesto. Pri dobových projektoch, kostymérňa, maskérňa, raňajky a čakanie na obraz, kedy nás budú potrebovať. Niekedy v nepohodlí na skladacích laviciach, zima, inokedy teplo, ešte umocnené napríklad kostýmom. Všetko sa však odvíja od projektu a postavy, ktorú znázorňujem. Som po operácii chrbtice, takže chrbát večer napríklad po dvanástich hodinách veľmi bolí. Nie každý je ten vyvolený a v pozícii, že má pre seba pristavený karavan.
Akú máte skúsenosť s režisérmi? Hovorí sa o nich, že dokážu byť pekne nervózni…
Niektorí režiséri skutočne trochu nervózni sú, všetko však záleží od rôznych okolností, ale s inými je radosť pracovať. Každý má iný prístup, napríklad divadelný režisér hercov vedie inak ako ten filmový. Niekto natáča svižne, iný vyžaduje úplne perfektné prevedenie. Má skrátka jasnú predstavu, cez ktorú nejde vlak. Aj režiséri vedia zakričať. Aj niektorí herci bývajú sem-tam nervózni ako každý človek. Sú to skrátka také osobnosti – ale všetko berte ako pohľad laika.
Ste tvárou kampane Skylinku. Čo Vy a televízia? Na čo sa najradšej pozeráte?
Nie som priamo priaznivec seriálov, vyhľadávam skôr cestopisy alebo historické dokumenty. Cestovanie mám veľmi rád. Pokiaľ sa to dá, snažíme sa každý rok jazdiť k moru. Najďalej sme boli za kamarátkou v Austrálii alebo vlani na Kube. Máme päť vnúčat a postupne sme sa snažili ich na cestách prestriedať.
Keď spomínate vnúčatá – zaregistrovali Vás v reklamnej kampani? Čo na to hovorili?
No, zaznamenali to, ale nijako zvlášť podobné veci nekomentujú. Rozhodne vo mne nevidia žiadneho hrdinu.
Zaznamenali ste zvýšenú pozornosť od ľudí, keď idete napríklad po meste? Spoznávajú Vás?
Ani nie, snáď len párkrát ma niekto spoznal zo seriálu Ulica. A nedávno som zaznamenal, ako nejaké vnímavé dievčatko štuchalo do mamy a ukazovalo na mňa, snáď reakcia na Skylink. Ale určite nie som hviezda a ani byť nechcem. Rád by som zostal skôr nenápadný, nepotrebujem sa zviditeľňovať.
Ste síce ostrieľaný profesionál, ale mávate aj tak občas trému?
To viete, že sa niekedy vyskytne. Povedal by som, že to súvisí s vekom. Niekedy bývam nervózny, že si text správne nezapamätám. Krátkodobá pamäť už proste začína trochu slabnúť.
Prepáčte nám tú otázku, ale na svoj vek (68 a pol roka) vyzeráte minimálne o desať rokov mladší. Ako to robíte?
Asi šťastie na gény. Niektorí kolegovia ma podozrievajú, že sa farbím, ale ja skrátka zatiaľ nešediviem. Ani môj otec nemal šedivé vlasy do vysokého veku.
Čo robíte, keď máte voľno?
Keď som doma, mám rád svoj pokoj, rád si prečítam časopis alebo noviny. Tiež sa snažím vytiahnuť von manželku, chodíme na prechádzky napríklad do Divokej Šárky.
Máte nejakú vysnívanú úlohu?
To by som nepovedal. Čo príde, to príde. Ako som spomenul, žiadne obrovské ambície naozaj nemám. Ja som skôr amatér, ktorý využil príležitosť, a som rád, že sa môžem toho všetkého zúčastňovať. Kým mám chuť, baví ma to a bude o mňa záujem, chcem pokračovať.
Aký film, alebo seriál, v ktorom ste sa objavili, máte najradšej, alebo na neho spomínate?
Je ich viac, ale asi Narnia. Skvelý štáb a natáčanie s nevídaným rozpočtom. Podmienky boli úplne skvelé, aj pre nás komparzistov bol ráno pripravený bohatý raut. Pripadal som si ako na nejakej slávnostnej recepcii, správali sa k nám naozaj kráľovsky aj čo sa týka ďalších podmienok počas natáčania.
Keď vidíte svoju tvár v televízi, ste potešený? Pozeráte sa na seba rád?
Nevyhľadávam to. Manželka na mňa napríklad volá, že som v televízii, ale kým prídem do miestnosti, je to preč. Nemám špeciálnu potrebu sa na seba pozerať (smiech).
Rozhovor
Foto Skylink
Nemáte ešte Skylink? Nie je nič jednoduchšie – Prejdite ku Skylinku!
