Netuším, čo budem robiť, len tajne dúfam, že budem šťastná

Herečky a blogerky Marie Doležalovej je v poslednom čase všade plno. Po roku obnovila svoje písanie na fanúšikmi obľúbený blog Kafe a cigárko a veľa energie venuje projektu Pomozte dětem, ktorého je patrónkou. V našom rozhovore však rozpráva prekvapivo o tom, že sa naučila zvoľniť.

Marie, ako ste sa dostali k hraniu? Boli ste ten typ dieťaťa, čo sa rado predvádza?

Rada som vymýšľala scénky a nútila som svojich kamarátov, aby ich so mnou hrali. Také rôzne paródie na naše okolie, napríklad na rodičov, v škole na učiteľov, na táboroch zase na celý tábor. Na základe toho ma dievčatá z triedy dotiahli na „dramaťák“. Takže áno, rada som sa predvádzala, ale nie sama, vždy v skupine, ktorú som nútila robiť zábavu.

A kde sa vzala Vaša túžba písať blog?

Ťažko povedať, kde sa berie túžba niečo robiť. Proste tam je. Asi sa mi chcelo komentovať herecký svet, vyjadriť sa k nemu, nielen byť herečkou. Uvedomila som si, že sa mi ako herečke stáva kopa absurdných situácií a že by to snáď mohlo ľudí „zvonku“ pobaviť.

Čo hovoria na Váš blog napr. Vaši rodičia alebo priatelia? Vaše zápisky sú veľmi osobné. Riešite niekedy hranicu, čo na blog napísať a čo už je tabu?

Riešim to, samozrejme. Lenže aby človek mohol písať otvorene, musí niektoré hranice trochu meniť. Ja mám tú smolu, že keďže nie som spisovateľka, ale píšuca herečka, môžem písať len o veciach, ktoré som zažila. Potom sa tam samozrejme objavujú skutočné postavy, ktorým môže vadiť, že o nich píšem. Napríklad pre mojich rodičov je nová podoba blogu vyložene dobrodružstvo. Tešia sa na články, kde sa dozvedia niečo, čo o mne nevedeli, pri niektorých spomienkach sa so mnou dojmú, ale tiež tŕpnu, čo zase vynesiem na svetlo.

Zmenilo sa Vaše písanie odvtedy, kedy ste za blog Kafe a cigárko dostali cenu Magnesia Litera? Máte teraz tendenciu sa napríklad viac kontrolovať?

Moje písanie prešlo niekoľkými fázami. V tej prvej som cenu vôbec neriešila, chcela som hlavne dokončiť jeden rok písania, aby sme to mohli vydať. Po tejto fáze prišlo StarDance, tam som písať prestala a zrazu na mňa doľahlo to očakávanie, spojené s cenou a knihou, takže som na rok prestala písať úplne. Nemala som čo. Teraz mám novú éru, pocitovo veľmi vzdialenú nejakej cene. Nechcem, aby písanie bola nejaká moja povinnosť. Nechcem sa hrať na spisovateľku, keď ňou nie som.

Neplánujete písať aj beletriu alebo poéziu?

Momentálne sa snažím vzdelávať v teórii písania, aby som poznala nejaké zákonitosti. Láka ma to, ale je to beh na dlhú trať. Mňa skôr užije na také spontánne trepanie o niečom. Že by som niekedy napísala nejakú beletriu s príbehom, je pre mňa momentálne veľké sci-fi.

Spolu s Vaším priateľom Markom Zelinkom ste sa stali v roku 2015 víťazmi súťaže StarDance. Keby ste súťaž mali charakterizovať piatimi slovami, aké by to boli?

Drina, výzva, krása, láska, Pavlásek. 

Ak chcete rozosmiať Boha, povedzte mu o svojich plánoch.

Máte s Vaším partnerom ešte nejaké spoločné (nielen tanečné) projekty?

Projekty priamo nie, ale tancujeme na plesoch a na večierkoch. A sem-tam príde nejaká ponuka na spoločný projekt, ako napríklad keď sme robili reklamu, alebo keď si nás pozval do Manéže Bolek Polívka. A možno niekedy vymyslíme aj niečo spoločne len tak, len zatiaľ na to nie je čas.

Máte nejakú vysnívanú filmovú, alebo divadelnú úlohu? Kde Vás môžeme v blízkej budúcnosti vidieť?

V lete ma čaká Večer tříkrálový na Pražskom hrade, vlani sme mali premiéru. Stretnutie s postavou Olívie, ktorú tam hrám, pre mňa bolo veľmi zaujímavé. Je to iná postava, než som zvyknutá hrať. Nie je pojašená, ani šialená. Tak na to sa veľmi teším, desať mesiacov sme to predstavenie nehrali a každý do toho prinesieme svoje skúsenosti z toho, čo sme za ten rok prežili, a spoločne zase s touto hrou strávime leto, to bude zaujímavé.

Ste patrónkou projektu Pomozte dětem. V čom presne spočíva Vaše prepojenie s týmto projektom?

U mňa spočíva v tom, že som tvár tejto nadácie, ale zároveň pre nich organizujem svoje vlastné akcie, ako napríklad Šansoniéru, kedy pozvem známe tváre, aby bez nároku na honorár spievali pre Kura. Ako patrónka sa tiež snažím inšpirovať ostatných k tomu, že pomáhať môže každý. Je to úžasne jednoduché, pre podobných nadšencov, ako som ja, stačí napísať email na Pomozte dětem a poštou vám príde zapečatená pokladnička a zmluva, ktorú s nimi krátkodobo podpíšete, aby ste mohli urobiť vlastné zbierkové akcičky. Veľa ľudí po Českej republike ich robí: módnu prehliadku, pečenie tort v škole, amatérske predstavenia. Ja ako patrónka odovzdávam ľuďom posolstvo, že nezáleží na tom, či niekto pomáha stokorunou, alebo desaťtisícami. Nakoniec sa to spočíta a vo výsledku je to veľká pomoc.

Prečo ste si z mnohých charitatívnych akcií vybrali práve túto?

Oni si vybrali mňa. A úplne správne. Pomoc deťom je mi blízka, rovnako ako lokálna pomoc, tu u nás, v českých podmienkach. A bez ohľadu na to, sme si so zamestnancami tejto nadácie porozumeli aj ľudsky, nie je to nejaký kontrakt, je to jednoducho správne stretnutie ľudí, čo si rozumejú.

Máte doma televíziu, alebo pozeráte seriály a filmy online?

Televíziu nemám. Už asi päť rokov. Zistili sme s Markom, že nám vôbec nechýba. Pozeráme sa na počítači. Od televízie som si odvykla natoľko, že som prekvapená, keď sa ocitnem v domácnosti, kde je televízia, že tam napríklad dávajú nejaký nudný program a človek si nemôže zvoliť, na čo sa bude pozerať… (smiech)

Aký je Váš obľúbený film a režisér?

Je ich veľa. Myslím, že Richard Curtis je výnimočný. Jeho Lásku nebeskú poznajú všetci, ale ja milujem aj jeho Pirátov na vlnách a Lásky čas. Marek mi púšťa veľa zaujímavých filmov od neznámych režisérov. Napríklad Dáni, ich filmy sú neskutočné, skvele napísané a to herectvo je pre mňa absolútne nepochopiteľné. Civilné, ale pritom také silné. Zo seriálov by som milovníkom internetových seriálov odporučila Stranger Things a Young Pope.

Čo robíte, keď konečne nič robiť nemusíte?

Ja mám teraz celkom dosť voľna, pretože som sa na jeseň rozhodla, že zvoľním a ešte stále sa mi nechce zase začať zúrivo pracovať. Takže po veľa rokoch mám konečne voľné dni. Robím všetko možné, napríklad dnes práve rozhovor s vami, ale hneď potom asi vyrazím na prechádzku, pretože tam je krásne.

Čo budete robiť o päť rokov?

Ako sa to hovorí? Ak chcete rozosmiať Boha, povedzte mu o svojich plánoch. Netuším, čo budem robiť, len tajne dúfam, že budem šťastná.

Marie Doležalová je patrónkou charitatívneho projektu Pomozte dětem.

O Marii Doležalovej 

*24/1/1987 HEREČKA A BLOGERKA

Rodáčka z Karvinej debutovala filmom Pusinky režisérky Karin Babinskej (2007). Preslávila sa ale až úlohou Saši v sitcome Comeback na TV Nova. Je členkou hudobnej skupiny Olats Otesoc, ktorej základ tvoria spolužiaci z konzervatória. O svojej kapele Marie hovorí: „Jedinou našou ambíciou je výskum, kam až sa dá v trápnosti dôjsť.“ Teraz je členkou súboru Divadla Na Fidlovačke. V rámci Letných shakespearovských slávností ju diváci uvidia ako Olíviu vo Večere trojkráľovom. Marie píše populárny blog Kafe a cigárko, za ktorý získala v roku 2015 cenu Magnesia Litera. Na jeseň roku 2015 vyšiel blog knižne, o rok neskôr ho nahovorila aj ako audioknihu. V roku 2015 vyhrala spolu so svojím súčasným priateľom, tanečníkom Markom Zelinkom, súťaž celebrít Českej televízie StarDance… když hvězdy tančí. Marie Doležalová je patrónkou charitatívneho projektu Pomozte dětem. Uvidíme ju ako moderátorku benefičného večera na jeho podporu, ktorý sa v priamom prenose bude vysielať 15. apríla 2017 od 21.40 na ČT1.