Na lásku nám často rozum nestačí

Taký seriál tu ešte nebol! Po divácky úspešnom Smysle pro tumor zaplnila nedeľné večery na ČT1 novinka To se vysvětlí, soudruzi! V ňom nesúrodá dvojica pracovníkov Ústavu paranormálnych javov v bývalom Československu za neustáleho dohľadu tajnej polície ŠtB vyšetruje na prvý pohľad nevysvetliteľné, nadprirodzenom dýchajúce prípady. Spomínanú dvojicu tvorí Jiří Macháček s Janom Cinom. Ten dokonca zažil stretnutie s „duchmi“ aj v skutočnosti!

Váš hrdina, Vojta Bek, vyrazil po škole do prvého zamestnania. Spomeniete si, kedy ste Vy išli prvýkrát do práce?

To je celkom zložitá otázka. Ale myslím, že som to mal presne naopak. Vzhľadom na to, že som prvé skúsenosti s herectvom pred kamerou začal zbierať okolo svojich jedenástich rokov, šiel som vlastne najskôr do práce a potom až do školy. A mal som hlavne oči navrch hlavy, to si pamätám dobre.

Vojta je výrazne namotivovaný, snaživý, zo všetkého nadšený. Na akú vlastnosť ste u neho kládli najväčší dôraz?

Áno, všetky tieto vlastnosti Vojta má a nad tým všetkým pre mňa bola čistota a oddanosť človeka, ktorý sa rozhodne zasvätiť svoju túžbu, vášeň a schopnosti vedeckému výskumu. Myslím, že mu naozaj nejde o vlastné ego, ale o posúvanie ľudských možností a ľudského vedenia. S tým sa u neho spája občas stopercentná neschopnosť fungovať ako normálny človek v normálnom svete a občasné lipnutie práve na vedeckých objavoch ho potom vzďaľuje od ostatných spolupozemšťanov.

Je tiež dosť alergický na politiku. Koľko takých ďalších neobvyklých vlastností pre neho scenáristi vymysleli?

Myslím, že to je jediná jeho „paranormálna“ špecialitka. Ale veľmi určujúca a obmedzujúca.

V rámci Ústavu paranormálnych javov tvoríte dvojicu s jeho bardom Davidom Zajícom, ktorého hrá Jiří Macháček. Vy prichádzate ako zelenáč, to nemohol byť rovný vzťah…

Rovní si nie sme vôbec. Čo je pre moju postavu Vojtu Beka na začiatku veľmi prekvapivé, povedal by som až skľučujúce. Vojta je niekto, kto by rád svojím výskumom spasil svet a má pocit, že v Ústave sú všetci podobní spasitelia ako on. A ako sa ukáže, práve postava Jirky Macháčka to má úplne inak. Vďaka tomu vznikajú veľké trecie plochy a Vojta sa možno prvýkrát v živote musí biť za svoje hodnoty a ideály. Takže možno viac než o vedeckú prácu ide o školu života.

Pátram a premýšľam. Snažím sa vo všetkom hľadať nejaký zmysel a pracovať s tým, že sme obklopení rôznymi energiami, ktoré sa dajú využiť aj zneužiť.

Ste ten typ človeka, ktorý potrebuje mať všetko racionálne zdôvodnené, vysvetlené, alebo si rád nechávate priestor pre fantáziu?

Pracujem cielene na odpájaní hlavy, rozumu a racia. A snažím sa dať viac na intuíciu a pocity. Ide to niekedy stuha, ale vypláca sa mi to.

Stalo sa Vám niekedy niečo záhadné, ťažko vysvetliteľné?

Pátram a premýšľam. Snažím sa vo všetkom hľadať nejaký zmysel a pracovať s tým, že sme obklopení rôznymi energiami, ktoré sa dajú využiť aj zneužiť. Spomínam si napríklad na jedno nočné stretnutie s „duchmi“ pôvodných majiteľov mojej chalupy. Bolo to trochu mrazivé, zároveň milé a dôležité.

Seriál sa odohráva v 80. rokoch, a má tým pádom výraznú výtvarnú štylizáciu. S akým veľkým nadšením ste si v kostymérni obliekali tesilové nohavice do zvonu?

S veľkým nadšením! Spolupráca s kostýmovou výtvarníčkou Jarmilou Dunděrovou a jej zohraným tímom bola radosť. Postava Vojtu vznikla z veľkej časti vďaka ich pomoci. Materiály tej doby už také priateľské nie sú, ale myslím si, že aj po mnohých dňoch v štúdiu nikto neodišiel s nejakou kožnou či inou zdravotnou ujmou.

Váš Vojta je v seriáli jedným z mála, kto sa snaží nájsť na vyšetrovateľke štátnej bezpečnosti, ktorú hrá Anna Fialová, niečo dobré. Čo to napokon je?

Sám si tú otázku stále kladiem. Ale čo sa týka lásky, často nám na ňu rozum nestačí. Myslím, že v spojení týchto postáv rozhodne platí, že sa protiklady priťahujú.
 
Do tých spomínaných 80. rokov sa seriál vrátil s nutnou dávkou zveličenia, až paródie. Čo alebo kto sa paroduje najhoršie a čo sa už podľa Vás parodovať nedá?

Áno, v tom je podľa mňa seriál takisto jedinečný. Zároveň je to veľmi tenká hranica a viem si predstaviť, že pre mnoho ľudí, ktorí tú dobu zažili, a hlavne prežili, môže byť ťažké pozerať sa na to všetko s humorom. Ale práve humor dokáže vyliečiť množstvo vecí. Pre mňa je to hlavne o absurdite tej doby. Tá často pôsobí ako pritiahnutá za vlasy, ale tak to skrátka bolo. A čo sa parodovať nedá? Asi skutočné zločiny a zlo, ktoré tá doba mala schopnosť prebúdzať v ľuďoch.

Čo je pre Vás symbolom tejto normalizačnej doby?

To je ťažké. Dobu som nezažil, všetko si teda len predstavujem a domýšľam. Ale mám pocit, že symbolom sú pre mňa dve veci: rezignácia, alebo boj. Jediné dva spôsoby, ako sa v tej normalizačnej bahnivosti pohybovať, pričom spôsobov rezignácie a boja bolo asi tiež mnoho. Samozrejme si kladiem otázku, ako by som sa zachoval ja. Napríklad téma emigrácie je pre mňa veľkým otáznikom. Mal by som na to?

Názvy dielov odkazujú k sérii komédií Václava Vorlíčka. Ktorý z jeho komediálnych titulov máte najradšej?

Som vo všeobecnosti milovník 70. rokov a komédie, ktoré v tom čase v Československu vznikali, mi prídu geniálne a neprekonané. Ako utopiť Dr. Mráčka alebo Koniec vodníkov v Čechách, „Pane, vy jste vdova!“, ale aj dokonalá Arabela alebo temná rozprávka Princ a Večernica.

Jan Cina (* 20. marca 1988)

Český herec, dabér, moderátor, spevák a tanečník. Vyštudoval hudobno-dramatický odbor na Pražskom konzervatóriu a potom absolvoval katedru alternatívneho a bábkového divadla na DAMU. Pred kamerou sa prvýkrát objavil vo filme Zdeňka Tyca Smradi. Je hercom na voľnej nohe, zahral si v Studiu Rubín, v divadle Kalich alebo na Letných shakespearovských slávnostiach. Diváci ho mohli vidieť vo filmoch O dívce, která šlápla na chléb, Miesta, Buko, Národní třída alebo v seriáloch Herec, Dáma a Král alebo Most!. Získal prvenstvo v televíznej sérii Tvoje tvář má známý hlas a vytancoval si víťazstvo v súťaži StarDance.