Speváčka Markéta Irglová do Česka moc nejazdí, vlani v októbri ale urobila výnimku a prišla do pražskej Akropoly na krst druhej dosky kapely The Fellas s názvom Scarecrow. Na doske sa Markéta podieľala ako hosť, s kapelou si potom zaspievala na pódiu i dve pesničky.
Markéta, Vy ste spolupracovali na pesničke so skupinou The Fellas. Ako k spolupráci došlo a o čo vlastne ide?
Kontaktoval ma Honza, ktorý sa pozná s Albertom Černým, ktorého poznám tiež, či by som s nimi nechcela spolupracovať na jednej pesničke a poslal mi nahrávku, aby som si tú pesničku mohla pustiť. Zistila som, že ani o českej hudobnej scéne moc neviem. Nevšímam si a moc nesledujem, čo sa deje. Ako idú ľudia hore… Takže týmto spôsobom, keď ma niekto skontaktuje, tak sa môžem aspoň dozvedieť, čo sa vlastne deje a že mám tú česť sa vôbec podieľať na nejakej nahrávke. To ma vždy baví – ak ma tá pesnička osloví, tak je to pre mňa veľká zábava si ju zaspievať. Táto pesnička ma veľmi bavila, takže som k nej nahrala tie hlasy. My sme spolu ani nehovorili po telefóne, len sme si písali cez email. Prvýkrát sme sa stretli tu na koncerte. Až tu sme si tú pesničku vyskúšali! Ale The Fellas mi vôbec neprídu ako cudzí ľudia… Asi nás spája láska k hudbe a to, že sme z Česka. Keď ma niekto takto osloví, tak je to pre mňa aspoň príležitosť vrátiť sa do Česka. Inak by som asi teraz neprišla.
Vraveli ste, že vôbec nesledujete českú hudobnú scénu. Počúvate aspoň české kapely alebo interpretov?
To nie je tak, že by som nepočúvala českých interpretov… V súčasnosti moc nepočúvam nič. Pracujem, starám sa o deti a viac momentálne nezvládam. Keď už sa ku mne niečo dostane, je to osud, dalo by sa povedať. Je toho teraz proste veľa. Ten čas, kedy som mala stále v ušiach slúchadlá a v ruke knihu alebo blok a pero, sú preč. Nie je to len o tom, že by som sa nezaujímala o českú scénu, ale tak všeobecne. Pomaly ani neviem, čo sa deje vo svete. Žijem v takej bubline. Mám deti, partnera, prácu… To je tak momentálne všetko, čo mám energiu zvládať.
Čo teraz pracovné chystáte Vy osobne?
Teraz som chystala hudbu pre jeden český film. To je vlastne ďalší projekt, vďaka ktorému som mohla nazrieť do filmového prostredia. Ten film sa volá Miluji tě modře a režíroval ho Miloslav Šmídmajer. Tiež som teraz robila hudbu pre jeden rakúsky film. Takže teraz robím skôr také veci než vyložene dosku, ale tú tiež pomaly a iste tvorím, bude to môj tretí album, také dokončenie trilógie.
Ako stíhate pracovať a starať sa o rodinu? V tunajšej kotline býva zvykom, že mladým matkám pomáhajú rodičia, tí Vaši ale bývajú ďaleko od Vás, vzhľadom na to, že žijete na Islande. Máte tam nejakú pomocnú ruku?
Zatiaľ nie. Dcéra už skoro rok chodí do škôlky. Na Islande škôlka začína, keď má dieťa dva roky. Prvé tri dni tam s ním rodič môže byť, aby videl, aké to tam je, aké tam robia aktivity a podobne. To ma upokojilo. Zistila som, že sa tam moje dievčatko má ako v bavlnke. Ju to hrozne baví. A to je veľká pomoc, tá škôlka. Že človek nemusí hľadať pestúnku… Na Islande je skvelý systém škôl a škôlok a to sa mi strašne páči. Nadviazať s dieťaťom pevný vzťah a kontakt, na to má rodič relatívne krátky čas – práve ten, kým idú do škôlky, takže ja si to užívam na maximum. Až budem mať obe deti v škôlke, budem mať viac času na ostatné veci. Inak ja pracujem väčšinou večer, keď dám deti spať.
Vaše deti majú islandské mená. Premýšľali ste o tom, že im dáte české, alebo islandské boli jasná voľba?
Je zaujímavé, že na toto sa ma v Česku veľa ľudí pýta. Ja vždy hovorím, že tie deti si vybrali tie mená samy. Keď som obe deti čakala, nemala som predstavu o tom, či budú mať české, alebo islandské, alebo anglické mená. Čakala som, až to meno príde. Rovnako ako vždy čakám na inšpiráciu pre pesničku. Jedného dňa to proste prišlo. Jasne že sa mi napríklad páčia nejaké mená… Ale mohla by som si vybrať napríklad dve mená pre dievčatko, a keby som potom bola znova tehotná a čakala by som iné dievčatko, zase by to boli iné mená. Myslím, že sa človek intuitívne naladí na vlnu toho bábätka, ktoré privádza na svet, a každá duša si hovorí o niečo iné. Je teda pravda, že mne sa islandské mená páčia. A tie, čo sme im dali, sú krásne. Nevnímam ako povinnosť, že vzhľadom na to, že som Češka, musím dať svojim deťom aspoň jedno české meno.
Ako často jazdíte do Česka? Ako často sa Vaša rodina vída s tou rodinou, ktorú máte na Islande?
Jazdíme sem raz, dvakrát za rok a rodičia za nami tiež jazdia raz, dvakrát za rok, takže sa za ten rok vidíme tak štyrikrát.
Nedá mi to a spýtam sa Vás na Oscara, ktorého ste získali. Máte ho vystaveného niekde na poličke, alebo skončil v šuplíku?
Mám ho vystaveného tam, kde pracujem, aby ma vždy inšpiroval. Máme takú tradíciu, že sa každý rok pozeráme na Oscarov a tú moju sošku si postavíme pred nás na stolík. Keď si na to spomeniem, mám pocit, že to bol sen, tá soška je vlastne pre mňa dôkaz, že sa to vážne stalo.
Plánujete sa teraz venovať skôr kariére, alebo chcete tretie dieťa?
Momentálne ďalšie bábätko neplánujem. Stať sa môže čokoľvek, ale teraz to nie je môj plán. Teším sa späť do práce. Moja práca ma baví, takže vrátiť sa do práce pre mňa znamená vrátiť sa k niečomu, čo mám rada. Som vďačná za to, že som mohla byť so svojimi deťmi dva roky doma a že som nemusela ísť hneď do práce, ako to robia napríklad ženy v Amerike, ja si vôbec nedokážem predstaviť ísť napríklad týždeň po pôrode hneď do práce, to musí byť pre matku i dieťa strašne traumatické.
Kde sa Vám lepšie žije – na Islande, alebo v Českej republike?
Mne sa lepšie žije na Islande. Je mi tam lepšie, než mi bolo v New Yorku a v Írsku. Myslím, že každý má na svete nejaké miesto, kde sa mu žije lepšie než kdekoľvek inde. Tie miesta sa môžu v priebehu života meniť. Je to dané tým, čo človek potrebuje a čo hľadá vo svojom živote. Tým, že mám teraz rodinu, čo je pre mňa priorita, tak je pre mňa Island nádhernou krajinou. Vzťah k rodičovstvu je tam skvelý. Aj prístup k deťom je tam iný. Na každom rohu je tam škôlka. Napríklad v New Yorku je veľa áut, zlý vzduch… Na Islande je všetko také nekomplikované.
Markéta Irglová (*28/02/1988 skladateľka, speváčka)
Markéta Irglová je česká skladateľka, speváčka, herečka a držiteľka Oscara za originálnu pieseň k filmu Once, ktorá pochádza z Valašského Meziříčí. Od roku 2007 žila v írskom Dubline, potom sa presťahovala do New Yorku, kde žila do roku 2010. Od roku 2015 žije na Islande, kde založila rodinu. Roku 2008 získala cenu Akadémie populárnej hudby pre Objav roka. V roku 2011 sa vydala za amerického basgitaristu Tima Iselera, o dva roky neskôr sa ale rozviedli. Teraz je jej partnerom islandský hudobník a producent Sturla Mio Thorisson, s ktorým má dve deti – dcéru Árveig Sturlasdóttir a syna, ktorý sa volá Eyvindur Högni.
