Môj Bože, tá kostra bojovníka je žena!

Je šťastná, že môže aj ako dospelá zažívať vzrušenie z objavovania. Pri vyslovení názvu jej povolania si tak trochu polámete jazyk, je totiž paleoantropologička. Ella Al-Shamahi pracuje ako výskumníčka a v novom dokumente Vikingské bojovníčky, ktorý uvidíte 27. decembra na stanici National Geographic, urobila dôležitý objav. K nemu jej však nepomohli najmodernejšie technológie, ale obyčajný sedliacky rozum a logika.

Vo svojej doterajšej práci ste sa venovali hlavne neandertálcom. Čo bolo motívom k zmene Vášho zamerania na vikingské bojovníčky?

Okrem toho, že sa venujem paleoantropológii, som aj archeologička, takže všeobecne môžem povedať, že ma zaujímajú všetky „veci z minulosti“. O vikingské bojovníčky som sa začala zaujímať z toho dôvodu, že to bolo niečo prevratné, obrovská zmena v archeologickom pohľade. Ich existencia obrátila doterajšie vnímanie naruby. A celé je to súčasť väčšieho príbehu: domnievali sme sa, že žena niečo nemohla robiť, že by toho nebola schopná – a pritom opak bol pravdou.

Dokážeme povedať, koľko bolo medzi vikingskými ženami bojovníčok? Alebo boli dokonca všetky bojovníčkami?

Zatiaľ nevieme, koľko presne ich bolo. Nikto teraz nedokáže povedať: áno, päťdesiat percent vikingských žien sa venovalo bojovaniu. Zatiaľ len tušíme, že to nebola tá najbežnejšia činnosť, ale aspoň vieme, že existovali. A nálezy napovedajú, že dôkazov o ich existencii budeme nachádzať viac a viac. Hlavným problémom je, že doteraz sme vlastne ženy nehľadali. Predpokladalo sa, že bojovníci boli len muži. Teraz sa ale musíme vrátiť do múzeí k jednotlivým exponátom a nájsť všetky bojovníčky. Len v našom dokumente sme urobili obrovský objav, keď sme sa detailnejšie pozreli na jeden z nálezov. Kto vie, koľko nás ich ešte čaká, keď budeme starostlivo hľadať.

Ako dieťa chce byť každý objaviteľom, prieskumníkom. A keď sa vám to v dospelosti reálne podarí, nie je jednoducho nič lepšie!

Aké zbrane vikingské ženy používali? Boli rovnaké ako tie mužské? Aké nosili oblečenie?

V prípade oblečenia je veľmi ťažké povedať, ako vyzeralo. Čo sa týka zbraní, tak napríklad v hrobe bojovníčky v osade Birka sa ich nachádzalo hneď niekoľko – bojová dýka, kopija a ďalšie. Pôvodne každý predpokladal, že tento hrob patril mužovi. Až vďaka testu DNA sme mohli konštatovať: „Môj Bože, tá kostra patrí žene!“

V dokumente spomínate, že pracujete s najnovšími technológiami. Ktoré to sú?

Sú to napríklad skenery a medicínske nástroje, ktoré nám pomáhajú pri skúmaní kostí. Technológie, ktoré využívame, sú úžasné. Zároveň sme však k najväčšiemu objavu, ku ktorému počas natáčania dokumentu Vikingské bojovníčky došlo, nepotrebovali technológiu vôbec žiadnu. Stačil obyčajný pohľad na lebku. Stáli sme pred vystavenými kosťami a pozerali sme sa na ne. Áno, také jednoduché to bolo! Ohromuje ma, že si to doteraz nikto nevšimol. A núti ma to pýtať sa, koľko vikingských bojovníčok ešte v múzeách čaká na objavenie.

Komu sa bude dokument Vikingské bojovníčky najviac páčiť?

Odporučila by som ho každému. Najmä potom ľuďom, ktorí sa zaujímajú o fungovanie mužov a žien v spoločnosti. A tiež dospievajúcim dievčatám a chlapcom, možno ich netradičné úlohy mužov a žien v tak dávnom období prekvapia.

Budete sa naďalej venovať téme vikingských bojovníčok, alebo sa posuniete do inej oblasti skúmania?

Rozhodne budem s akademikmi, s ktorými spolupracujem, túto tému riešiť ďalej. Tiež pracujem na príprave dvoch ďalších dokumentov.

Aké percento z výsledkov Vašej vedeckej práce sú len domnienky a dohady? Ako veľmi si môžete byť istá správnosťou objavu, ktorý urobíte?

Vlastne si skoro nikdy nemôžem byť istá na 100 %. Dokonca ani v prípade objavu, ktorý sme v dokumente urobili, si nemôžeme byť úplne istí, že sme ho interpretovali správne. V mojom odbore môže byť tvrdenie, že niečo viem na sto percent, veľmi problematické. Pre konkrétnu ukážku nemusíme vôbec chodiť ďaleko – kedysi niekto vyhlásil, že nie je možné, aby existovali vikingské ženy – bojovníčky. No a teraz sa dozvedáme opak. Niekedy si prajem, aby som mala stroj času a mohla si tak overiť, či svoje objavy interpretujem správne, alebo nie.

Prečo ste sa vydali na profesijnú dráhu paleoantropologičky?

Akonáhle som raz začala, nedalo sa prestať. Na výskume je niečo úplne úžasné. Ako dieťa chce byť každý objaviteľom, prieskumníkom. A keď sa vám to v dospelosti reálne podarí, nie je jednoducho nič lepšie!

Ella Al-Shamahi (* 13. 10. 1983, paleoantropologička)

Ella Al-Shamahi je výskumníčka, paleoantropologička, popularizátorka vedy a tiež stand-up komička. Podľa svojich vlastných slov sa venuje skúmaniu „veľmi, veľmi starých ľudských bytostí“. Vyrástla vo Veľkej Británii a jej predkovia pochádzajú z Jemenu a zo Sýrie. Študuje doktorát na University College London v odbore antropológia. Venuje sa predovšetkým výskumu fosílií v nebezpečných a politicky nestabilných teritóriách, ako je napríklad Jemen, Sýria alebo Irak. V roku 2015 sa stala výskumníčkou National Geographic a pre stanicu BBC Two vytvorila dvojdielnu reláciu Naši predkovia neandertálci.