Herečka a speváčka je síce na prvý pohľad typ sexbomby, ale v poslednom čase si zahrala skôr drsniačky, naposledy si strihla policajtku v seriáli Místo činu Plzeň. Náš rozhovor ale od práce veľmi rýchlo skĺzol k niečomu inému, než sú čisto babské záležitosti…
Čo teraz točíš?
Práve pred pár dňami som začala točiť nový seriál Trapný padesátky, bude sa vysielať na Českej televízii. Spolu so mnou tam hrá Pavla Tomicová, Klára Melíšková a Alena Mihulová. Hrám babu, ktorá sa pohráva s jedným chalanom, proste taká čúza. Ale tiež tam spievam s Emilom Viklickým pesničky z nášho spoločného albumu. To ma fakt baví!
Aký je vlastne tvoj momentálny vzťah k jazzu?
Práve ho dosť riešim, teda vlastne neriešim, chcela by som od neho popravde trochu utiecť k popíku. Došla mi totiž inšpirácia, hráme s Emilom stále staré pesničky aj jazzové štandardy… Pop ma baví, ale neuponáhľavam to. Musím najskôr niečo napísať, nahrať, niekto to tiež musí vydať. Nebude to zajtra. Zatiaľ mám tak päť vecí z desiatich…
Ty tiež píšeš, vlastne bloguješ.
Máme blog s kamarátkou Marikou Šoposkou, dosť sa tam vybláznime. Náš blog sa volá Sedmilhářky a už sme si, myslím, získali pravidelných čitateľov. Je to založené na tom, že si s Marikou raz týždenne napíšeme navzájom list, čo je taká osobná úvaha. A potom si odpovieme, alebo aj neodpovieme a napíšeme niečo úplne iné. Do toho nám to skvele ilustruje Týna Nezbeda, čo tomu celému dodáva korunu (smiech). A je super, že nám v októbri z toho vyjde aj kniha.
Kde beriete témy?
V každodennom živote. Je to vlastne veľmi osobné písanie. Rozhodne nepíšeme o handrách a šminkách. Ale o tom, čo prežívame, o deťoch, ktoré sme si buď obstarali alebo „vyženili“, o bývalých manželkách našich chalanov. Inšpirácia sa snáď nedá vyčerpať. Sú to úplne bežné veci, čo poznáš tiež, berieme to veľmi s nadsádzkou. Niekedy aj prestrelíme.
Aké sú vôbec tvoje spisovateľské ambície?
Vlastne žiadne. Tie blogy ma absolútne uspokojujú, vlastne mám problém raz za 14 dní niečo vyplodiť, raz týždenne by som zvládla len tak tak. Neviem si predstaviť, že by som si čisto z tvorivého pretlaku sadla a napísala román. Neviem, ako to moja mama robí, že stále srší písacími nápadmi. Asi keď sa to naučíš, tak si zvykneš a ide to samo. Možno to ešte príde.
Veľa teraz hráš v seriáloch, pozeráš sa na ne vôbec?
Ale áno, len tie české idú mimo mňa. Rada sa pozerám na zahraničné, páči sa mi napríklad Knick alebo Breaking Bad. Milujem, keď je to v origináli s anglickými titulkami. Potom mám aspoň pocit, že pri tom čumení robím aj niečo pre seba. Jazyky ma veľmi bavia.
Si študijný typ?
To teda fakt nie som! Ale angličtina mi ide a učím sa ju rada. Myslím, že ju aj celkom ovládam. Hovorila som aj plynule po taliansky, dokonca som aj obstojne vedela po francúzsky… Lenže ako tieto jazyky moc nepoužívam, zabúdam a to ma štve. Musím si teda vystačiť s tou angličtinou.
Vieš si predstaviť, že by si hrala v angličtine?
Asi áno, ale bola by som veľmi nervózna. Asi to chce čas a cvik. Keby to bola úloha s krátkym textom, prečo nie!
Veľa českých herečiek jazdí na herecké kurzy a castingy do zahraničia a snaží sa tam preraziť. Čo ty?
Nejazdím nikam, na toto nemám nervy, dobývať Ameriku. Úplne mi stačí dobývať Českú republiku a je to tiež dosť ťažké (smiech). Bohato mi stačí to, čo máme u nás, všetky tie konkurzy, kamerovky. Stále ti niekto niečo ponúka, potom z toho zíde. Je to náročné na nervy a neviem si predstaviť, že by som spadla do toho väčšieho sveta. To by ma asi psychicky odrovnalo (smiech).
Nemáš teraz šťastie na úlohy?
No, mávam také obdobia, kedy áno a kedy nie. To ale asi každý herec. Je tu vždy nejaká herečka, čo ma na konkurzoch valcuje (smiech). Ale vážne, nemám sa na čo sťažovať, prácu mám.
Myslíš, že ti na konkurzoch pomáha fakt, že máš väčšie prsia?
To sa teda mýliš, skôr mi to škodí. Práve vďaka poprsiu vyzerám na kamere mohutnejšie. Čo nie je plus. Som celkovo drobná a prsia ma vlastne zradzujú.
Teraz pripravuješ v Studiu Dva rozprávku Šíleně smutná princezna, máš hlavnú úlohu. Je to tvoja prvá princezná?
Nie, raz som ju už hrala. Ale vyzerala som tam dosť šialene. Mala som trvalú, šialené šaty… Bola to rozprávka pre televíziu a volala sa Tři srdce. Pozri sa schválne, to sa pobavíš.
Ako znášaš nosenie divných kostýmov?
Celkom ma to baví, pre mňa je to väčšia sranda, než mať na sebe civil. Keď sa točí dobovka, teším sa. Síce je to komplikované, máš napríklad krinolín, je to nepohodlné. Ale aspoň si to vyskúšam. Teraz som stále mala civilné úlohy, tak sa na Šílene smutnú princeznú, ktorá bude mať premiéru až v novembri, veľmi teším. Veď v seriáli Místo činu Plzeň som bola vyložene za „šmucku“. Honza Hřebejk ma tam nechal úplne nenamaľovanú, lietala som tam v džínsoch, tričku a s pištoľou v ruke.
Baví ťa viac divadlo alebo film?
Oboje je super. Ale ako hovorím, teraz sa fakt veľmi teším na tú princeznú. Tiež kvôli spievaniu, bude to s orchestrom, krása. Mám ten film rada, keď ho vysielajú v televízii, nenechám si ho ujsť. Keď som sa dozvedela, že ma obsadili do úlohy Heleny, mala som fakt radosť. Tu v Studiu Dva hrám ešte v Hello Dolly.
Kto ti bude hrať princa Václava?
Honza Cina, je strašne šikovný, vie spievať, hrať, tancovať. Myslím, že mi nemohli partnera vybrať lepšie.
Aký máš vkus na mužov?
Moc si nepotrpím na krásavcov, ktorí o sebe vedia, že sú pohľadní a dávajú to moc najavo. To ma úplne odpudí. Veľmi ma priťahujú gentlemani, podľa mňa je úplne super, keď sa chlap vie k dievčaťu správať, dodržuje určité veci… Napríklad neznášam, keď ťa chlapec niekam pozve na rande a potom nezaplatí útratu. To mi pripadá buranské. Raz som to zažila, tú historku, kedy ma nechal chlapec zaplatiť moju polovicu, rozprávam stále dookola, už ju pozná celá Praha. Ale to je dobre, pretože aspoň sa to rozšíri ako osveta.
A kto je podľa teba príklad krásavca, napríklad Leoš Mareš?
To je ťažké povedať, ale práve Leoš sa mi páči.
Myslíš, že sa mladí chalani nesprávajú moc ako gentlemani?
To ti nepoviem, pretože sa s mladými chlapcami moc nestretávam. Môj partner je starší, kamarátim sa tiež skôr so staršími. Muži okolo mňa sú v priemere v kategórii 30 plus a tí to podľa mňa vedia celkom dobre.
Kto je tvoj idol?
Nemala som síce nikdy nikoho vylepeného v detskej izbe, ale idol je pre mňa
Johnny Depp. Je proste krásny. Páči sa mi, aký je drsný, potetovaný… Asi najviac sa mi páči v Pirátoch z Karibiku. Je tam ešte navyše strašne vtipný! Tiež ma berie, ako vyzerá teraz, tie okuliare mu pristanú. A tiež mám rada Ewana McGregora a Joaquina Phoenixa. Vo Walk the Line je pre mňa absolútne dokonalý a neodolateľný.
To s tebou asi súhlasím…
Mám vlastne chlapov rozdelených do dvoch kategórií. Rozdeľujem si ich na „lievance“ a „indiánov“.
To by ma teda zaujímalo!
Triedim ich vlastne strašne dlho. Napríklad Leonardo DiCaprio alebo Ewan McGregor je typický lievanec. Má okrúhlu tvár, je svetlý, má sklony k priberaniu. A
Johnny Depp zas indián s ostro rezanými rysmi a tmavými vlasmi. Ale pozor, lievanec nie je nič pejoratívne, jednoducho ide o typ. Páčia sa mi oba typy, aj keď inklinujem viac k indiánom.
Do akého ranku patrí tvoj priateľ?
Ten má od každého niečo, to je najlepšie.
Berenika Kohoutová
*15. 2. 1991, herečka a speváčka
Je v súčasnosti veľmi obsadzovaná česká herečka, ktorú preslávila v roku 2008 úloha zneužívaného dievčaťa v cykle Súkromné pasce. Vyštudovala herectvo na Pražskom konzervatóriu. Od piatich rokov bola členkou Bambini di Praga, v siedmich rokoch prešla do Dismanovho rozhlasového súboru. Od detských rokov hrá v divadle, v roku 2007 debutovala pred kamerou v televíznej rozprávke Tři srdce. Tiež sa venuje spevu. Pôsobila ako frontmanka v ska skupine DiscoBalls, neskôr túto scénu opustila a založila vlastný projekt Femme Plastique, na ktorom sa podieľal o. i. Emil Viklický. V roku 2013 vydala s Viklickým a ďalšími hosťami dosku Berenika Meets Jazz. Jej matka je spisovateľka Irena Obermannová, otec hudobník Daniel Kohút, sestra Rozálie Kohoutová je režisérka.