Mám v hlave 357 nápadov. Potom už si dám pohov!

Práve teraz divákov baví v druhej sérii úspešného seriálu Pan profesor na Nove, hoci mu po covide na čas odišiel hlas, stále počíta s koncertmi so svojím projektom D.Y.K., a tiež má pred premiérou filmu, ktorý tento rok Česko vyslalo do boja o Oscara. Volá sa Il Boemo a Vojta v ňom strhujúcim spôsobom stvárňuje geniálneho hudobného skladateľa Josefa Myslivečka.

Vojta, pýtať sa Vás, ako sa máte, teraz vraj nie je najlepší nápad…

Ale no tak, ako by som to povedal... Prekonal som covid, tak teraz ruším koncerty, pretože mi zároveň s tým odišiel aj hlas. Takže prežívam obdobie neveselé pracovne, pretože to rušenie samozrejme robím nerád, ale na druhú stranu sa jednoducho nedá nič robiť. Vždy je dobré tú situáciu vnútorne prijať, čo sa mi snáď podarilo.

Žať ale budete výsledky skoršej práce, už 20. októbra vstúpi do kín film Il Boemo, kde hráte hlavnú úlohu barokového skladateľa Josefa Myslivečka. Čecha, ktorý sa presadil v Taliansku, stal sa slávnym a potom zomrel v zabudnutí. Začali ste točiť v roku 2019, a potom sa kvôli covidu všetko pretiahlo. Ako hodnotíte svoju účasť v tomto filme teraz, z odstupu niekoľkých rokov?

No ako dar. Z nebies. Vyplnené prianie hercovo. Vypočutie jeho vnútorného hlasu, ktorý si podobnú úlohu prial. Úlohu, kde sa musí herec zamýšľať, pripravovať, študovať. Tak, ako by to jednoducho malo byť pri každom audiovizuálnom diele.

Premýšľali ste dlho, či túto ponuku od režiséra Petra Václava vziať?

Ja som o tom práve veľmi nepremýšľal, scenár bol taký pútavý a zaujímavý, že som ani nemal veľmi šancu premýšľať. Ale potom som si uvedomil, že všetko to, čo som prečítal v češtine, budem musieť hrať v jazyku talianskom – a trochu mi spadla čeľusť. Ale nadšenie nad pochybnosťami zvíťazilo.

Poznali ste pred natáčaním filmu tvorbu a príbeh Josefa Myslivečka?

Príbeh trochu, tvorbu skoro vôbec. O to viac ma prekvapilo následné štúdium jeho hudby, a navyše aj to, koľko z nás ho pozná podobne, ako som ho poznal ja. A to bol Mysliveček na tú dobu obrovská hudobná hviezda.

Ako ste sa na rolu pripravovali?

Najprv som sa snažil okamžite začať učiť po taliansky, ale potom som zmenil stratégiu a skôr som sa učil scenár a na tom som si ukazoval niektoré zákonitosti talianskeho jazyka. Potom samozrejme prišlo samoštúdium jeho skladieb, pretože som mal v opise práce aj dirigovanie. A potom tiež čítanie literatúry a korešpondencie s Mozartom, čo je vlastne hlavný zdroj informácií o Myslivečkovi.

Vo filme od čembala riadite orchester a zároveň dirigujete spevácke hviezdy svetového formátu na pódiu. Zahrali ste to tak prirodzene, ako by to bol Váš denný chlieb. Radili ste sa s niekým, ako takéto scény točiť?

Ja som už odmala hrozne rád dirigoval fiktívne orchestre. Poznal som niektoré skladby ako napríklad Carminu Buranu naspamäť. Popoludní namiesto poludňajšieho pokoja som si vzal ceruzku namiesto taktovky, pustil som si nahrávku a hodinu a pol som dirigoval. Takže som mal k dirigovaniu blízko, ale samozrejme som mal pri sebe hudobného supervízora a dirigenta Václava Luksa, ktorý na mňa dohliadal a radil mi.

Čo pre Vás bolo pri natáčaní obzvlášť náročné?

Asi tie jazykové mutácie. Obzvlášť scény v nemeckom jazyku.

Mysliveček aj napriek svojej sláve nedopadol dobre. Prečo myslíte, že sa to stalo? Neuniesol svoju slávu?

Tak to už býva. Génia v sebe musíte väčšinou niečím zaplatiť. On doplatil na ženy.

Vraciate sa dnes k jeho hudbe?

Niekedy áno. Zriedka. Zatiaľ je pred premiérou, takže mám stále pocit, že sme uprostred procesu, ale určite bude na jeho hudbu čas s nejakým odstupom.

Ako sa Vám pracovalo pod taktovkou režiséra Petra Václava?

Ja musím povedať, že to bola skúsenosť, ktorú som dovtedy určite nezažil, a možno práve preto som bol často nadšený. Niekedy sa stalo, že som potreboval povedať, ako mám čo zahrať, a Petr povedal iba: Urob to inak. Tak to bola taká výzva, ale inak nádhera.

Keby ste mali pozvať divákov na tento film, čo by ste povedali?

Príďte!

Stíhate vo svojom voľne sledovať aj filmy alebo seriály v televízii?

Seriály naozaj zriedka kedy. České skoro vôbec. Naposledy som videl Jitřní záři. Filmy áno. To sa snažím, ale musím sa na ne tešiť. Snažím sa chodiť do divadiel na kolegov a potom mám aj tri deti a ženu, takže ten voľný čas musím nejako premiešať. Našťastie televíziu doma nemáme. Človek by sa tam mohol dozvedieť aj nejakú blbosť!

Sám v seriáloch hráte, teraz napríklad v druhej sérii Pana profesora. Čo rozhoduje, že rolu vezmete?

V seriáloch práve skoro nehrám. Profesor ma bavil svojimi scenármi, akčnosťou, obsadením, preto som ho vzal. Ale musím si zase dať od takýchto dlhodobých projektov pauzičku.
A čo Vaša hudobná kariéra? Vlani ste usporiadali turné k Vášmu poslednému projektu D.Y.K.

Čo chystáte v najbližšom čase?

To isté. Pôjdeme s kapelou D.Y.K v septembri a auguste takú minitour 7 alebo 8 koncertov po republike. A potom mám v hlave asi 357 ďalších hudobných nápadov, ktoré snáď do deväťdesiatky nejako stihnem. Potom už si dám pohov.

Vojtěch Dyk (* 23. júla 1985)

Je český herec a hudobník, študoval na pražskej DAMU, odbor činohra. Na doskách Národného divadla sa prvýkrát predstavil v hlavnej úlohe v klasickej hre Radúz a Mahulena. Do širšieho diváckeho povedomia sa dostal vďaka svojmu účinkovaniu v televíznych seriáloch Letiště, Velmi křehké vztahy a Pan profesor a vo filmoch Ženy v pokušení alebo Traja bratia. Hudobní fanúšikovia Vojtěcha Dyka poznajú ako frontmana skupiny Nightwork. V posledných rokoch sa venuje vlastnému projektu D.Y.K. a koncertuje s brnianskou skupinou B-Side Band.