Klavír, alebo herectvo? Rozhodol strach zo samoty.

Pôvodne chcela byť klaviristkou, ale štúdium na konzervatóriu nakoniec vymenila za štúdium herectva. Blyskla sa vo filmoch Fair Play alebo Posledné preteky, v rozprávke Čertovské pero alebo v seriáloch Svet pod hlavou, Herec či Bohéma. Aktuálne ju môžeme pondelok čo pondelok vídať ako vyšetrovateľku v krimisérii Místo zločinu České Budějovice na ČT1.

Takže teraz hráte policajtku?

Oslovili ma s ponukou, ja som ju zvážila a rozhodla som sa tú rolu vziať, pretože sa mi to zdalo ako zaujímavá skúsenosť. Som za ňu veľmi vďačná, mám pocit, že som sa pri tejto práci veľa vecí naučila, zároveň to bola pre mňa veľká škola češtiny.

Museli ste prejsť nejakou špeciálnou „kriminalistickou“ prípravou? Napríklad vo filme Fair Play ste sa učili behať...

Pred nakrúcaním nás všetkých, čo hráme hlavných vyšetrovateľov, vzali na strelnicu, kde nás naučili, ako strieľať na terče, pracovať so zbraňou a podobné veci, ktoré sme potom využili pri natáčaní. Mali sme tiež stretnutie s dvoma bývalými vyšetrovateľmi, ktorí nám rozprávali, s akými prípadmi a pocitmi sa v tomto povolaní stretli, čo ich šokovalo alebo prekvapilo na začiatku ich kariéry a vôbec, aké to je, robiť toto ťažké povolanie.

V seriáli riešite závažné zločiny… Malo ich natáčanie ale aj nejakú svetlú stránku?

Temné pocity, ktoré som mala z rôznych prípadov vrážd, ktoré sme ako kriminalisti vyšetrovali, dokonale vyvážili moji hereckí kolegovia David, Filip, Leoš a Pavla (Novotný, Březina, Noha a Beretová, pozn. aut.), s ktorými bola po celý čas natáčania zábava a skvelá, uvoľnená atmosféra. Mala som vynikajúcich kolegov nielen po hereckej stránke, ale aj po tej ľudskej, čo je pre mňa obrovská radosť.

Máte rada detektívky?

Čo sa týka mňa, ako diváka, medzi moje obľúbené krimiseriály patrí napríklad True Detective alebo Sherlock Holmes. Ale inak veľmi veľký prehľad o kriminálnych seriáloch súčasnosti nemám, a nevyhľadávam tento žáner ani v knižkách.

Život v Prahe sa mi veľmi páči, nemenila by som. Cítim sa tu slobodná, je to mesto plné umelcov a ľudí, ktorí ma medzi seba prijali, za čo som vďačná.

Pochádzate zo Slovenska, okrem slovenčiny hovoríte plynule po maďarsky, hráte v češtine. Je už aj tá pre Vás prirodzeným jazykom?

Mám pocit, že v češtine som sa zlepšila, ale ešte stále ju neovládam na úrovni, že by som ju dokázala vnímať ako môj úplne prirodzený jazyk. Ale mám ju veľmi rada, je to nádherná reč, najviac sa mi páčia vaše originálne názvy mesiacov. (smeje sa)

Na konzervatóriu ste študovali klavír. Zahráte si ešte niekedy?

Na Vianoce som dostala pianíno, ktoré sa nám krásne vošlo do bytu. Je to najkrajší darček, aký som kedy dostala! Takže áno, hrám veľmi rada. Samozrejme už to nie je ako na konzervatóriu, kde som cvičila päť hodín denne, ale už sa vopred teším na ďalšiu rolu, kde túto svoju zručnosť budem môcť znova využiť. Hrala som už totiž aj v jednom diele Místa zločinu České Budějovice.

Čo bolo impulzom, že ste kedysi klavír vymenili za herectvo?

Prvotným impulzom pre mňa bolo, že mi začala vadiť tá samota, v ktorej sa človek ocitne, keď cvičí na piano tých päť hodín denne. Cítila som, že by ma viac bavilo realizovať sa v tímovej práci.

Nezaľutovali ste niekedy, že ste k herectvu zbehli?

Zatiaľ nie, verím, že všetko je tak, ako má byť.

Rodičia o Vašej kariére nemali inú predstavu?

Rodičia ma podporovali, nemali žiadnu vlastnú predstavu o mojom budúcom povolaní. Nechali ma, aby som si našla sama to, čo ma baví a napĺňa.

Nie je tajomstvom, že ste sa nedávno vydali a presťahovali sa z Bratislavy do Prahy. Aké to je byť „Pražankou“?

Život v Prahe sa mi veľmi páči, nemenila by som. Cítim sa tu slobodná, je to mesto plné umelcov a ľudí, ktorí ma medzi seba prijali, za čo som vďačná. Zároveň v rámci svojej práce jazdím často do Bratislavy alebo Budapešti, takže mám možnosť byť v osobnom kontakte aj so svojím „starým“ životom a tiež hrať vo všetkých troch jazykoch.

Aká práca Vás čaká v najbližšom čase?

Momentálne natáčam slovenský dobový seriál s názvom Niekde v Európe a jeden maďarsko-kanadský seriál, ktorého názov zatiaľ nesmiem prezradiť. Teraz vo februári budem natáčať film na Slovensku s hviezdnym česko-slovenským hereckým obsadením, o ktorom ale zatiaľ tiež nesmiem hovoriť. Stále ale ešte beží v českých kinách film Piargy, na ktorý všetkých čitateľov časopisu Skylink srdečne pozývam! Okrem toho tento rok pôjdu do kín filmy, v ktorých sa objavím aj ja: Sucho od Bohdana Slámu a film s pracovným názvom V korunách stromů je klid v réžii Michala Hogenauera.

Máte pri Vašom pracovnom nasadení čas pozrieť si nejaký seriál alebo film? Ak áno, odporučíte nejaký našim čitateľom?

Medzi moje aktuálne tipy patria filmy Piargy, Blízko a Trojuholník smútku a seriál Dobré ráno, Brno!.

Judit Pecháček (* 12. mája 1988)

Dievčenským menom Bárdos, je slovenská filmová a divadelná herečka maďarského pôvodu. Je dcérou novinárky Ágnes Bárdos a politika Gyulu Bárdosa. Než začala s herectvom, študovala štyri roky klavír na konzervatóriu. Herectvo vyštudovala na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Debutovala v celovečernom filme Dom. Významný posun v jej kariére zaznamenala vďaka filmu Andrey Sedláčkovej Fair Play z roku 2014, kde stvárnila titulnú rolu nie z vlastnej vôle dopujúcej šprintérky Anny. Za ňu bola nominovaná na Českého leva.