Kariéru som založila na tvrdej práci

Kariérny oblúk Michaely Dinhovej môže byť inšpiráciou pre každého, kto chce pri filme zapustiť korene. Od lásky k filmu sa dostala ku komparzu, šermu, kaskadérstvu a neskôr k dabingu i samotnému herectvu. Pri seriálových úlohách ale ambície kaskadérky z česko-vietnamskej rodiny nekončia…

Za súčasného stavu by rozhovor nebol rozhovorom, keby som sa Vás nespýtal, ako znášate obmedzenie pohybu.

Bývam za Prahou, v podstate na dedine, za rohom les, takže sa vždy môžem vyblázniť so psíkom. Ale pustila som sa aj do šitia rúšok, vozím ich hlavne do nemocníc. Snažím sa pomáhať, kde sa to dá. Práce je teraz samozrejme menej, v herectve aj kaskadérčine, ale rozhodne sa nenudím. Pôvodne som si hovorila, že to skúsim – nudiť sa, ale zase mi to nevyšlo. Okrem šitia rúšok sa musím bifľovať na maturitu, ktorú budem skladať na Konzervatóriu Jaroslava Ježka. 

Akou cestou sa vlastne človek dostane od hudby, vo Vašom prípade spevu a tanca, k práci kaskadéra?

Ono celé to je taký komplikovaný príbeh. Na konzervatórium som sa prvýkrát hlásila v pätnástich rokoch, to ma nevzali. Medzitým som študovala predškolskú pedagogiku a športový manažment, ale k muzike a umeniu ma to pritiahlo naspäť. Na konzervatórium som sa potom prihlásila druhýkrát a podarilo sa, ale nakoniec som štúdium bohužiaľ musela prerušiť.

Prečo ste sa tak rozhodli?

Od osemnástich rokov žijem sama, začala som rekonštruovať dom, a navyše som sa naplno začala venovať kaskadérstvu. S tým sa školský rozvrh zle kombinuje, a preto som sa vtedy rozhodla naplno rozbehnúť kariéru. Aby som bola ako kaskadérka čo k čomu, prešla som si prípravou v scénickom šerme a kickboxe, trampolínami, gymnastikou, jazdou na koni, streľbou… Takže som sa naplno venovala kaskadérstvu a povedala som si, že ak to v budúcnosti trochu pôjde, do školy sa vrátim. A to sa nakoniec tiež podarilo, aj keď teda netuším, kedy a ako budem tento rok maturovať. 

Padala som zo schodov, zo striech, horela som... a to všetko ma utvrdzuje v tom, že sa kaskadérstvo rozhodne nechcem opustiť

Začínali ste pre Stunt Team FILMKA, teraz pôsobíte v ASAP Stunts. Ako inde v tomto odvetví ste v takmer čisto pánskej spoločnosti. Aké ťažké je v kaskadérskych tímoch preraziť ako žena?

Nuž, ako sám hovoríte, v priemysle je veľa chalanov a málo dievčat. Takže ak je dievča šikovné, spĺňa podmienky, ktoré ten daný projekt vyžaduje, tak má menej konkurencie. Ja som, povedzme, v ešte špecifickejšej situácii, pretože som nielen dievča, ale tiež Aziatka. A hoci to veľa ľudí vidí ako výhodu, mne to tak zatiaľ veľmi neprišlo. Začínajúci kaskadéri chodia hlavne do davových scén a v Česku sa točí veľa historických filmov. A čo si budeme hovoriť, do davu vo vojnovom Berlíne alebo počas Francúzskej revolúcie na prvý pohľad nezapadnem. Aj keď, tiež sa mi stalo, že som, kedysi dávno, robila komparz ako Židovka. Buď to boli veľké davové scény, alebo som stále bola chrbtom ku kamere.

Z Vašich nedávnych angažmánov môžem menovať napríklad Modrý kód, Ohnivé kura alebo Po hlavě, teda televízne seriály. Vyhovuje Vám práca pre televíziu, alebo do budúcnosti smerujete hlavne na strieborné plátno?

Film ma rozhodne zaujíma… Vezmem to zoširoka. Mám niekoľko veľkých hereckých vzorov, hercov ako Jean-Paul Belmondo, Jackie Chan, Michelle Yeoh alebo Lucy Liu. A tí mi vlastne vytyčujú cestu, ktorou by som sa chcela uberať. Chcela by som byť herečka-kaskadérka, nie niekto, kto musí byť dublovaný, ale vlastne všestranná umelkyňa. Takže to vidím na akčné filmy a žáner krimi, proste produkcia, v ktorej budem akčná. Ako kaskadérka som padala zo schodov, zo striech, horela som, lietala na lankách… a vždy to pre mňa bola výzva aj zábava v jednom. A preto viem, že kaskadérstvu sa chcem venovať aj naďalej.

Takže o svojej budúcnosti máte jasnú predstavu. Ako ale vidíte budúcnosť kaskadérstva ako takého? Čo pre neho znamená napríklad rozvoj CGI?

CGI je podľa mňa trochu ako trendy v móde. Chvíľu sú všetci zamilovaní do minisukní a ďalšie leto sú out. Podobne to je vo filme. Na efekt zaujímavá a kedysi veľmi populárna shaking kamera, kde diváci z náročných fightov videli len čriepky, je na ústupe a filmové produkcie sa vracajú k dlhším, stabilným záberom. Viac sa hrá na choreografiu a technickú presnosť, čo rozhodne kvitujem s vďakou. Takže, aj keď je teraz CGI veľmi obľúbené a môže sa zdať ako „konkurent“, osobne si myslím, že to dopadne tak, že bude pomocníkom v akciách, ktoré človek fyzicky nemôže zvládnuť. Kaskadérstvo ako také ale určite nezanikne. V prípade akčného filmu je treba mať čo obdivovať.

Michaela Dinhová  (*9. júla 1993, herečka a kaskadérka)

Michaela Dinhová je česká herečka a kaskadérka. Pochádza z národnostne zmiešanej rodiny. Jej matka je Češka, otec Vietnamec. Od detstva sa venovala spevu a tancu. Vyštudovala Strednú pedagogickú školu J. H. Pestalozziho v Litoměřiciach, odbor predškolská a mimoškolská pedagogika, a pokračovala ďalej na VOŠ Palestra, kde študovala športový management. Potom sa začala venovať kaskadérskej práci. Najprv v Stunt Team FILMKA, neskôr sa stala členom ASAP Stunts, kde pôsobí doteraz.