Aj keď má ešte len tridsať rokov, rozhodol sa tento sympatický športovec nadobro zavesiť kariéru profesionálneho športovca na klinec. Dôvodov je viac, ale jedným z nich je aj jeho manželka Gábina Koukalová, na ktorú nemal kvôli svetovým turnajom moc času. Nudiť sa ale Petr nebude, aktivít má totiž viac než dosť.
Rozhodli ste sa seknúť s vrcholovým športom, čo všetko Vás k tomu viedlo?
Predovšetkým pocit, že človek by mal robiť to, čo ho napĺňa. Vďaka neľahkej situácii v malom a neprotežovanom športe, ktorým bedminton je, som tento pocit už pomerne dlho nenachádzal. A súčasne som cítil, že aj napriek snahe už sa výkonnostne nedokážem posúvať nahor.
Cítili ste sa tiež unavený, vyčerpaný?
Posledné roky boli extrémne náročné. Vlastne som sa posledné dva roky na ten koniec už naozaj tešil. Dnes viem, že vidina svetla na konci tunela bola obrovská motivácia, bez ktorej by som sa pravdepodobne na Olympiádu v Riu ani nedostal.
Ako ste to vnímali, keď ste vedeli, že Olympiáda je Váš posledný turnaj v kariére?
Olympijské hry v Riu som si užil úplne inak než tie predchádzajúce v Londýne a Pekingu. Už som dobre vedel, čo môžem očakávať a užil som si ich tak trochu „vnútorne“. Nemal som pocit, že musím stihnúť všetky športy, vidieť všetko naživo, precestovať celé Rio, všetko vyfotiť. Bolo to také pokojné a veľmi pekné.
Ovládali Vás emócie?
To nie, snažil som sa pozitívne si užiť posledné dni mojej profesionálnej bedmintonovej kariéry.
Mrzelo Vás veľmi, že ste prileteli bez výhry?
To ma samozrejme mrzelo, ale taký je šport. Obaja súperi v skupine boli silnejší a lepší hráči. Nechal som na kurte všetko, ale proste to nestačilo.
Čo bude ďalej, čím šport nahradíte?
Zatiaľ sa hlavne obzerám a hľadám tú správnu príležitosť. Mám rozpracovaných pomerne veľa projektov, tým najväčším je vlastný nadačný fond a program STK pre chlapov, ktorý sa snaží upozorniť mužov na dôležitosť preventívnych prehliadok a prevencie.
Uvažovali ste nad tým, že by ste pracovali ako tréner, ako väčšina Vašich kolegov?
Ako tréner výkonnostného alebo profesionálneho bedmintonu zatiaľ určite pracovať nechcem. Ale určite budem pokračovať v rôznych firemných turnajoch, exhibíciách a podobných akciách. Rád by som tiež dostal bedminton do škôl a pokúsil sa k nemu pritiahnuť ďalších ľudí a hlavne deti.
Spomenuli ste osvetu v rámci STK pre chlapov, prinieslo to už nejaké výsledky?
Predovšetkým o tom hovorím nahlas a verejne. Robím rôzne prednášky, besedy, workshopy. Za tri roky činnosti sme zachránili viac ako tridsať ľudských životov. Tento rok sme mali napríklad veľký projekt v rámci letných hudobných festivalov, kde naše medičky oslovili a edukovali vyše 60 tisíc ľudí a niekoľko stoviek z nich sa nám podarilo motivovať k preventívnym odberom krvi.
Budúci rok chceme urobiť veľkú roadshow po stredných školách a tiež veľkú online kampaň.
Ako sa teraz staráte o svoje zdravie po tom, čo ste prekonali rakovinu?
Podstatne úzkostlivejšie, ale nijako to nepreháňam. Snažím sa žiť zdravo a správne, aby som si zbytočne nezaťažoval telo ani hlavu.
Máte strach, že sa choroba môže vrátiť?
Nemám. Nepremýšľam o tom. Verím, že sa už nikdy nevráti.
Vaša manželka stále športuje na vrcholovej úrovni, podporujete ju v tom?
Samozrejme. Je to úžasná športovkyňa. Obdivujem ju, ako to všetko zvláda a snažím sa byť maximálnou možnou oporou doma aj v zahraničí, kam za ňou často vycestujem.
Máte na seba dosť času, alebo je to náročné?
Je to náročné, ale už sme sa to celkom naučili. Nie je to jednoduché, ale teraz aspoň už máme vidinu, že to bude len lepšie, keď som skončil s profesionálnym športom a mám viac možností za ňou cestovať do zahraničia.
Plánujete založiť rodinu?
Nijako špeciálne to neplánujeme, ale tešíme sa, že raz rodinu založíme.
Chceli by ste veľa detí?
Aká veľká naša budúca rodina bude, to necháme osudu…
Ako trávite najradšej s manželkou voľný čas? Venujete sa športu, alebo sa skôr snažíte relaxovať?
Väčšinu spoločného času predovšetkým odpočívame. Ďalej od ľudí, často doma alebo niekde v prírode. Radi si zájdeme na dobré jedlo a ešte radšej navštevujeme pár našich naozajstných kamarátov a priateľov.
Nebude sa Vám po bedmintone cnieť?
Zatiaľ sa mi príliš necnie, mám toľko aktivít, že na bedminton nemám prakticky žiadny čas. Navyše ho občas stále hrám práve pri príležitosti rôznych exhibícií či firemných turnajov. Verím, že do budúcnosti si občas pôjdem rád zahrať aj len tak vo voľnom čase, ale zatiaľ na to nemám pomyslenie.
Petr Koukal (*14. 12. 1985, bedmintonista)
Tridsaťročný Petr Koukal je osemnásobným majstrom Českej republiky v bedmintone z rokov 2007 až 2015. Pred dvoma rokmi prekonal rakovinu semenníkov, odvtedy sa snaží o aktívnu osvetu v tejto oblasti a apeluje na mužov, aby nepodceňovali prevenciu. Je pol roka ženatý s vrcholovou športovkyňou, biatlonistkou Gabrielou Koukalovou, predtým Soukalovou. Teraz odišiel do športového dôchodku a užíva si odpočinok. Chce sa venovať okrem iného charite.
