Princípom tvorby je filtrovať šeď

O filmoch najskôr písal a potom ich začal aj točiť. A od slov a obrazov v knihe svojich kamarátov sa dostal aj k natočeniu dokumentu King Skate o živelnej skateboardovej komunite v šedivom socialistickom Československu 80. rokov. Šimon Šafránek svoj film uviedol na festivale v Karlových Varoch, kde sa mu dostalo fantastického prijatia, teraz ho vyslal do bežných kín v ČR a vzápätí bude tiež uvedený na Českej televízii.

Sám ste na skateboarde nejazdili, čo pre Vás teda bolo impulzom pre natočenie filmu o skejťákoch?

Kniha Prkýnka na maso jsme uřízli mojich kamarátov Martiny Overstreet a Michala Nanoru, ktorá sa práve tejto komunite venuje. Bolo to tam hneď. Slová mi vyskakovali do očí, kričali neobvyklým zaujatím a vášňou, láskou. A tie fotky! Archívne momentky, ktoré vibrujú aj po rokoch pohybom. Práve ten pohyb ma zaujal predovšetkým, pretože čo je film, keď nie pohyb? Tekutý čas, ktorý môžem prežiť a zažiť, zatiaľ čo pri fotke si príbeh a kontext domyslíte. A jazda na skateboarde pre mňa navyše má odjakživa romantický nádych slobody.

Ako Vás medzi seba pri natáčaní prijala niekdajšia skejťácka komunita?

V tom bola kľúčová producentka Kateřina Černá, ktorá sa v nej v 80. rokoch pohybovala. Keď ma zaujala tá knižka, oslovil som práve ju, pretože sa poznáme z festivalov v Cannes, a ona hneď vedela, o čo mi ide. Skejťáci to brali ako jej projekt. Potom mi strašne pomohol Vojta Kotek, ktorý nám zháňal dobové zábery v archíve a vďaka svojmu organizačnému talentu dával ľudí dohromady.

Jazda na skateboarde pre mňa má odjakživa romantický nádych slobody

Aké náročné bolo poskladať film z archívnych i nových záberov v strižni?

Od vlaňajšieho septembra až do Vianoc sme strihali každý deň okrem víkendov. Strihač Šimon Hájek aj ja vodíme deti do školy, a tak sme sa v strižni stretávali už po ôsmej ráno, vďaka čomu sme boli veľmi produktívni. Potom sme ešte do marca riešili nejaké dorábky. Pomohlo mi tiež, že som mal dosť precízny scenár. V strižni ma to baví, tam sa celý ten film skladá dokopy.

Nestresovalo Vás, že ide o Váš celovečerný debut?

Naopak. To bolo na tej práci dobrodružné.

Čo bolo na King Skate najťažšie?

To bolo ako ísť do kopca: každý krok je ťažký, ale zábavným spôsobom. Nastal napríklad moment, kedy na natáčanie prišiel jeden z protagonistov Honza Peterka a vyhlásil, že nebude hovoriť, pretože má niečo so zubami. Tak som to s ním musel vyriešiť inak a nakoniec z toho vznikli vtipné momenty, napríklad ako jazdia s kamarátom Zobákom na doskách vo dvojici. Potom sa zase stále niečo prerábalo v strižni.

Vidíte u nás dnes komunitu s podobným duchom ako bola vtedajšia skejťácka? Takú, o ktorej by sa dal za tridsať rokov natočiť dokument?

To si musíme počkať tridsať rokov. Ale nemyslím si, že by dnešné decká boli iné len kvôli tomu, že majú smartphony.

Ako ste sa počas dospievania búrili Vy?

Proti mojim rodičom sa dosť dobre búriť nedá, oni mi vo všetkom vychádzali v ústrety. Kamkoľvek som sa vymedzil, tam mi poskytli priestor. Keď sme si v treťom ročníku na gympli s kamarátom nafarbili vlasmi, moja matka len konštatovala, že som mal použiť silnejší odfarbovač. A že mi radšej nejaký kúpi sama. Ale mal som skôr problém celkovo so životom v Čechách. Kamarátil som sa s cudzincami, hovoril stále po anglicky, jazdil som von a nechcel som tu byť. Potom som žil nejaký čas v Berlíne a keď som sa vrátil, naučil som sa aj u nás všímať si veci, ktoré sú zaujímavé. A to je vlastne princíp tvorby: filtrovať šeď a snažiť sa nájsť niečo farebné.

O skateboardingu už niekoľko dokumentov vzniklo, hlavne Dogtown and Z-Boys o kalifornskej scéne v 70. rokoch…

Ten film sa dá ťažko prekonať. Aj keď – záleží od vkusu. Je rýchly, je v ňom obrovské množstvo muziky, pracuje sa v ňom s obrazom a zvukom až agresívne, na niekoho to môže byť moc. Podobne ako v dokumentárnej sérii The Defiant Ones o hudobných osobnostiach Dr. Dre a Jimmym Iovineovi, ktorý som nedávno sledoval s otvorenými ústami.

Šimon Šafránek  (* 20. septembra 1977, filmár, spisovateľ a novinár)

Od začiatku storočia natáča videoklipy pre české (Tata Bojs, Sunshine, The Prostitutes, Moimir Papalescu And The Nihilist) i zahraničné (Pelussje, Hangmás, The Fullbliss) projekty. Pre Českú televíziu nakrútil hudobnú sériu Kombo, koncertné záznamy vystúpení J.A.R. alebo Tomáša Klusa a dokument o revivalových kapelách Země revivalů. Napísal román Fleischerei 36 a novelu 23, ako novinár prispieva do českých periodík článkami o filme. Pôsobí tiež v DJ zoskupení The Fakes. Dokument King Skate je jeho celovečerný debut.