Jaroslav Smejkal: Finalisti na mňa boli naštvaní

Som tej súťaži za moc vecí vďačný. Stalo sa to unikum, že som vypadol už v polovici show, vyzeralo to, že konečná a môžem sa vrátiť k normálnemu zamestnaniu, ale bol som oslovený režisérom a šiel som vystupovať na grand finále ako hosť, čo ma vystrelilo inam než ostatných súťažiacich, vlastne aj výherkyňu. Vďaka tomu sa tomu môžem dodnes venovať, ale nebudeme si klamať, nie je to zásluha len tohto, ale človek sa tiež musí snažiť. Musí stále niečo robiť. Mne sa darí stále vydávať pesničky a chodiť na akcie, koncertovať, vcelku pravidelne. V dnešnej dobe je veľa nových talentov a každý vie desať vecí naraz, ale stále sa držím, myslím si, dosť úspešne. Takže za súťaž som vďačný, ale je to predovšetkým o vlastnej práci.

Už som do toho zabŕdol… Hovoril som si, či sa chcem do budúcnosti stále profilovať len ako spevák. Spievať je krásne, ale ja som ambiciózny človek a bál som sa, aby mi to zaradenie „spevák“ v budúcnosti stačilo. Už sa objavilo niekoľko príležitostí na moderovanie a to ma moc bavilo. Vždy to bolo spojené aj s mojím speváckym vystúpením, takže som spojil príjemné s užitočným. A vždy sa to stretlo s úspechom. Ukázalo sa, že viem nielen spievať, ale hovoriť a baviť ľudí. Tiež som začal točiť pranky (zábavné videá – pozn. red.), kde sa nemusím riadiť konvenciou a ukázať svoju pravú tvár (smiech). Chcem všetkým i sebe dokázať, že viem viac než niekde zaspievať a ísť si ľahnúť.

Dostal, ale ja neviem tancovať. Keď tancujem, vyzerá to ako epileptický záchvat byvola. Ja som ani ale nikdy neinklinoval k herectvu. Ja som veľký herec v súkromnom živote a to mi asi stačí (smiech). Takže ponuky som veľmi slušne odmietol, s veľkou pokorou, pretože ja hovorím, že pokora je veľmi dôležitá a najďalej sa s ňou dôjde. Našťastie som sa ešte nedostal do fázy, kedy by som potreboval ten istý stály prínos peňazí, ktorý z muzikálov herci majú. Zatiaľ sa slušne živím inými cestami – tie koncerty a tak ďalej.

Nedarí sa mi to. Navyše základný problém bol, že keď mi režisér ponúkol to vystupovanie na grand finále, pár finalistov to nieslo s nevôľou, nebudem ich menovať. Vlastne som tým aj trochu zatienil výherkyňu (Sabina Křováková – pozn. red.) Po súťaži sa cesty s ostatnými finalistami rozišli veľmi rýchlo, takže to ani nestíham sa s nimi vídať. Ale niektorých mám na Facebooku, tak vidím aspoň tam, čo práve robia a tak ďalej. A vždy keď vidím, že niekde vystupovali alebo sa im niečo podarilo, mám z nich radosť.

Stále ma to tam baví. Občasne ma ale sklame tá pretvárka. Ľudia v šoubiznise sú braní ako pomaly najbohatšia vrstva spoločnosti a pritom potom začnú vychádzať na povrch tie dlžné sumy a exekúcie… Oni sa proste boja priznať, že na tom nie sú finančne dobre. Ale človek predsa môže byť dole, nemusí byť stále len hore. Ja som to jeden čas tiež nemal práve dobré. Akcií nebolo toľko, tým pádom ani peňazí nebolo toľko… A potom sa ma na to niekto v rozhovore spýtal a ja som to úplne v pohode priznal. Sme predsa ľudia! Inak mi ale v šoubiznise toho zase toľko nevadí, inak by som to nemohol robiť. Ja som taký, že keď ma niečo nebaví, tak to proste nerobím. Takže jediná zlá vec je tá pretvárka. Ale mne už sa tiež podarilo vyselektovať ľudí, ktorí to nerobia, a s tými sa bavím. A tým, o ktorých viem, že sa pretvarujú, sa na akciách vyhýbam. Ja sa rád obklopujem ľuďmi, s ktorými viem, že sa dobre porozprávam, aj keď spolu zájdeme niekam na víno alebo kávu, nie len keď na nás mieria kamery a foťáky.

Modelka Aneta Vignerová, s tou rád zájdem na kávu, herec David Gránský, reprotér Láďa Hruška, herečka Nikol Štíbrová… Vlastne samí vtipní ľudia, s ktorými je zábava a robia zábavu, pretože ja sám rád robím zábavu. Muchy k sebe sadajú. To sú ľudia, s ktorými sa rád bavím, aj keď to nie je podchytené nejakou mediálnou akciou, že sa jednoducho stretneme aj niekde mimo kamery.

Seba teda vážne nepočúvam (smiech)! Ani si pri speve nedávam do uší odposluchy, aby som to nemusel počuť, to by som sa totiž musel počúvať furt. Mne sa páčia také tie typické „rádiovky“. Proste popík, čo sa hrá v rádiách. Samozrejme je pre mňa tiež dôležité, ako ten spevák spieva naživo. Niekedy to v rádiu znie super a potom ho počujete z nejakého záznamu koncertu a je to úplne niečo iné… Čo sa týka žánru, sa ale nedržím len popu, aj keď ten asi počúvam najviac, aj ho vlastne sám robím. Ďalej si rád vypočujem gospel, soul alebo raz za čas jazz.

Vďaka bohu je tých zážitkov veľa. Tým najväčším pre mňa ale asi bolo vystúpenie s Davidom Kollerom. Tesne po SuperStar ma oslovil David Koller s tým, že plánuje koncertovať s viacerými umelcami a že som sa mu páčil a že by ma tam chcel tiež. Záver toho projektu bolo vlastne vystúpenie na Staromestskom námestí v Prahe, kde boli tisíce ľudí a to pre mňa bol fakt zážitok. Potom tiež sa mi páčil duet s Ewou Farnou, ktorý sme naspievali po súťaži. Ja som vlastne hneď začal spolupracovať s ľuďmi, ktorí v tej brandži robia už desiatky rokov a ja som medzi nimi bol ako kura, čo sa dva mesiace snaží niekde krákorať (smiech). A samozrejme je vždy zážitok, keď sa vypredá koncert alebo jednoducho dorazí veľa ľudí, to je skvelý pocit. A úplne najlepšie je, keď vidíte, že si ľudia spievajú vaše pesničky s vami, že poznajú tie texty. V dnešnej dobe nie je ľahké dostať sa do rádií, takže je super, keď tie pesničky ľudia poznajú, naučia sa ich a potom ich s vami spievajú.