Rozhovor
Ivana Jirešová: Čas s dcérou je mi drahší než peniaze a úspech
5. október 2015
|
|
Foto Petr Weigl
Foto Petr Weigl
Tridsaťosemročná herečka, ktorá sa už desať rokov objavuje v seriáli Ordinace v růžové zahradě, sa teraz zmieruje s pubertou svojej dcéry. Tiež neprestáva bojovať proti striedavej starostlivosti, ktorú jej pred rokmi nariadil súd.
Nedávno začala zase škola, ako to s dcérou Sofiou zvládate?
Ten úplný začiatok som nezaznamenala osobne, pretože vtedy bola Sofia u svojho otca, pretože máme striedavú starostlivosť. Ešte cez prázdniny sme sa ale na prechod do školy pripravovali tak, že sme spoločne prerábali jej izbu. Predsa len už chodí do piatej triedy. Takže sme vymaľovali, vyhádzali detské dekorácie, doladili študijný kútik. Už nie je dieťa, začína nám teenagerovské obdobie.
To pre vás je asi veľký skok.
Áno, už nie je malé dievčatko, puberta je tu. Už vidím, že sa Sofiine záujmy a priority menia. V lete sme boli s priateľmi na dovolenke išiel s nami okrem iného aj trinásťročný Petr. Tí dvaja boli stále spolu, rozprávali sa a rodičia ich moc nezaujímali. Toto zistenie pre mňa bolo pomerne šokujúce. Sofia sa odo mňa v minulosti moc nepohla, visela na mne, chcela byť stále so mnou. Teraz sú chlapci jednoducho zaujímavejší. Ale to prežijem, ako všetky mamy, je to normálne. Na toto vás dopredu nikto nepripraví. Som bohužiaľ zvyknutá ju nemať stále pri sebe, kvôli tej striedavej starostlivosti. Už od troch rokov o Sofiu prichádzam každých štrnásť dní. Raz, až vyletí z hniezda úplne, s tým budem, myslím, zmierenejšia než mamičky, ktoré majú deti pri sebe neustále.
Je o vás známe, že striedavej starostlivosti nefandíte a bojujete s ňou. Stále si po rokoch, kedy v nej fungujete myslíte, že je zlá?
Môj názor sa nezmenil, tým sa netajím. Podľa mňa je striedavá starostlivosť veľký zásah do vzťahu matky a dieťaťa. Je proti prírode a súd by ju mal povoliť len v prípade, keď sa matka o dieťa z nejakého dôvodu nemôže alebo nechce postarať. Niekto sa rozhodne, že to chce, je to vec každého, ale u mňa to tak nebolo. Ak je mama normálna, je striedavá starostlivosť veľmi bolestivá. A pre dieťa tiež, aj keď si to možno aktuálne naplno neuvedomuje. Naťahujú sa mu korene na rôzne strany, nemá jeden pevný domov.
Ako sa snažíte Sofii toto vykompenzovať?
Túto situáciu nesiem stále veľmi ťažko, aj keď trvá dlhých osem rokov. Zvyknúť sa na to nedá. Snažím sa teda o to, dať Sofii pocit, že je doma dvojnásobne. Chcem, aby sa cítila iste, slobodne a bezpečne. Tomu obetujem úplne všetko. Než príde, dva dni vopred upratujem, varím jej obľúbené jedlá…
Máte pocit, že ju viac rozmaznávate?
Moja mama si myslí, že áno. A možno má v niečom pravdu. Na druhú stranu sa snažím dbať o to, aby mala Sofia daný režim, povinnosti. Disciplína je pre život veľmi dôležitá. Mali sme spolu kvôli tomu aj spory, hlavne v čase, keď Sofia začala chodiť do školy. V tomto smere po nej chcem asi viac ako otec.
A to sa jej zo začiatku nepáčilo, trvalo, kým môj systém prijala. Podľa mňa je to tak, že sa dieťa paradoxne cíti lepšie v prostredí, kde sú dané jasné pravidlá. Keď má úplnú slobodu, je to zle. Razím názor, že najskôr je treba splniť povinnosti, a potom až môže prísť zábava.
A to sa jej zo začiatku nepáčilo, trvalo, kým môj systém prijala. Podľa mňa je to tak, že sa dieťa paradoxne cíti lepšie v prostredí, kde sú dané jasné pravidlá. Keď má úplnú slobodu, je to zle. Razím názor, že najskôr je treba splniť povinnosti, a potom až môže prísť zábava.
Dopriavate dcére „detské drogy“ ako je televízia, tablet a sociálne siete?
Na toto mám dosť vyhranený názor. Sofia má toto všetko veľmi obmedzené. Čo sa týka televízie, povolím maximálne dve rozprávky týždenne. Trošku pridám, keď je cez víkend zlé počasie alebo je chorá. V tomto prípade som ochotná ustáť aj hodinu denne. Na počítači netrávi čas vôbec a telefón jej dovolím využívať tiež tú hodinu denne. A dosť ju strážim. Sociálne siete má zatiaľ zakázané, ale začína na mňa tlačiť. Zatiaľ sa držím!
Vy ste odporkyňa Facebooku? Nehovorte, že ho sama nepoužívate.
Pre mňa sú Facebook a iné sociálne siete niečo nepochopiteľné a zbytočné. Svoj profil nemám a nehodlám na tom nič meniť. Dokonca nemám ani svoj web ako väčšina mojich kolegov. Pred rokmi som zistila, že niekto založil profil s mojím menom, úspešne ho prevádzkuje, vydáva sa za mňa. Ale ja s ním nemám nič spoločné. Stáva sa mi, že mi občas niekto vyčíta, že som mu neodpísala na správu.
Prečo ten profil nenahlásite ako nepravý?
Docieliť, aby bol zrušený nie je také jednoduché, ako sa zdá. Manžel sa o to snažil a zistil, že sa to musí riešiť až na centrále v USA.
Máte sama čas a chuť sledovať televíziu?
Na televíziu sa pozerám, len keď žehlím. A to je pomerne dosť môjho času, pretože sa tejto činnosti venujem pokojne aj tri hodiny v kuse. Som typický prepínač programov, skáčem od jedného k druhému, ale nakoniec zakotvím na ČT 2 alebo Prima Zoom. Bavia ma dokumenty.
Takže žiadna závislosť na seriáli?
To by som teda asi klamala, keby som vám tu tvrdila, že ma seriály vôbec nezaujímajú! Mám ich rada, ale skôr tie zahraničné než české. A závislosť som si vytvorila prvý raz na Hre o tróny, potom nasledovali Da Vinciho démoni. A práve teraz som veľmi závislá na seriáli Vikingovia. To je pre mňa úplná pecka. Dokonca si tú aktuálnu sériu púšťam už druhýkrát za sebou. Zblbla som s tým celú rodinu, dívajú sa so mnou. Hovorím si, že to nie je strata času – pilujem si pri tom predsa angličtinu.
České seriály vám teda nič nehovoria?
To nemôžem takto povedať. Ide skôr o to, že sa mi viac páčia historické témy a tie sa u nás moc netočia. Navyše ma strašne priťahuje aj to, ako sú moderné americké seriály natočené. Nešetrí sa na nich, všetko je dotiahnuté a používajú sa tam najmodernejšie technológie. My Česi toto ešte nevieme. Naše historické filmy i seriály sú na mňa už moc spomalené a ani im neverím.
Čo si takto v nejakom tom zahraničnom filme zahrať?
To by som si teda priala strašne moc, vlastne ma to ale nikdy nenapadlo a neviem, či je to v mojom veku reálne. Potrebovala by som asi nejakú skvelú agentúru, neviem do detailov, ako to chodí, to by ste sa skôr museli opýtať Kláry Issovej alebo Terezy Voříškovej, tieto dievčatá točia vonku často. Ja s tým zatiaľ nemám skúsenosť, možno by som sa nad tým mala zamyslieť viac…
Koľko hodín denne spíte?
Som typ, čo fakt potrebuje svojich osem hodín denne. Keď je to menej, prejaví sa to dosť negatívne.
Asi nebudete večierkový typ… To máte pravdu. Som klasický škovránok, vstávam skoro, chodím spať skoro. A to je v prostredí, v ktorom sa pohybujem dosť rarita. Kamarátky z branže sú skôr tie sovy, rozbiehajú sa okolo desiatej večer a to ja práve líham do postele. Mne to najviac myslí ráno po prebudení, tak sa učím texty. A tiež som vďaka tomu väčšia optimistka.
Asi nebudete večierkový typ… To máte pravdu. Som klasický škovránok, vstávam skoro, chodím spať skoro. A to je v prostredí, v ktorom sa pohybujem dosť rarita. Kamarátky z branže sú skôr tie sovy, rozbiehajú sa okolo desiatej večer a to ja práve líham do postele. Mne to najviac myslí ráno po prebudení, tak sa učím texty. A tiež som vďaka tomu väčšia optimistka.
To znie, že sa stávate pustovníkom.
To zas nie, ľudí mám rada, inak by som nebola herečkou. Pracujem s ľuďmi každý deň, takže nedostatkom komunikácie netrpím. Len sa mi málokedy stane, že by som si vyrazila večer von a len tak si popíjala. Vydržím večeru, maximálne dva poháriky vína. Potom musím ísť buď spať, alebo niečo robiť. Ideálne je, keď si niekoho pozvem k nám domov. To sa potom starám o hostí, čo je fajn.
Rada sa angažujete vo verejne prospešných projektoch. Akým sa aktuálne venujete?
Keď ma osloví nejaká nadácia alebo občianske združenie, veľmi rada sa zapojím a pomôžem, ak je to v mojich silách. Nedávno som sa rozhodla podporiť projekt, ktorý podporuje čistotu a pekné prostredie na záchodoch základných škôl. Potom mám projekt Skládej, ktorého som patrónkou, podieľame sa na ňom s riaditeľkou Petrou Šmídovou. Pomáha ľuďom s roztrúsenou sklerózou. Do budúcnosti by som sa chcela viac zamerať na pomoc matkám s deťmi.
A čo sa týka herectva?
Minulý rok som sa naplno vrhla na muzikály. Naskúšala som Mýdlového princa v Prahe a Hello Dolly v Plzni – táto úloha pre mňa bola dosť náročná. Stojí ma dosť síl, pretože na nej musím neustále niečo vylepšovať. Tiež stále hrám v Ordinácii v růžovej zahradě 2. Som teda v jednom kole. Do toho všetkého sa učím po anglicky a chodím na spev.
Rozhovor
Foto Petr Weigl
Nemáte ešte Skylink? Nie je nič jednoduchšie – Prejdite ku Skylinku!
