Inak som úplne normálny chalan

So sympatickým Martinom je vždy radosť sa stretnúť. Hodina utečie a vám príde, že ste si sotva sadli. Je to nielen tým, že Martin predstavuje skvelého spoločníka, ale tiež tým, s akým nadšením rozpráva o svojej najväčšej životnej vášni. A treba povedať, že nejde o len tak hocijakú záľubu.

Pilotovanie kamiónu je predsa len trochu netradičný šport. Ako ste sa k nemu dostali, kto Vás k nemu priviedol?

Za všetkým stojí rodina, hlavne otec. Pretekal od mojich štyroch rokov s offroadovým špeciálom, ja som začal na motorke a potom v roku 2003 išiel otec prvýkrát svoj Dakar. Bol som pri tom odmala, takže moja účasť v Rallye Dakar je takým logickým vyústením. Najskôr som ale počas juhoamerických pretekov navigoval, v roku 2013 a 2014. Až potom som chcel ísť za volant – a vyšlo to.

Ste najmladší pilot kamiónu v histórii Dakaru. Aký je to pocit? Vnímali ste to niekedy ako nevýhodu?

Teraz už je to iba veta. Keď som začínal, cítil som trochu tlak, ostatní neverili, že niekam dôjdem, boli presvedčení, že mám horúcu hlavu, a tak ďalej. Ja som ale dosť tvrdohlavý a neodbytný, keď niečo chcem. Takže mi to vlastne ani nevadilo a robil som všetko pre to, aby som bol každý mesiac lepší. Prvý Dakar som síce nedokončil, ale na ďalšom už bola blízko TOP 10, aj keď sme nakoniec skončili devätnásti. Nasledujúci rok už to bolo desiate miesto a tento rok, na Dakare 2018, sme si prišli pre piate miesto.

Na najťažšie preteky planéty ste teda tento rok išli už po niekoľkýkrát. Aký náročný je tréning, príprava na preteky a ako preteky konkrétne prebiehajú?

Zatiaľ je kam postupovať, ale prekonať tohtoročné piate miesto už bude ťažšie. :) Aj keď si veľa ľudí predstavuje, že iba krútim volantom, a dokonca ani môj otec nie je pre takú dôkladnú fyzickú prípravu, akú robím, ja som si istý, že je to cesta, ako sa pomaly, ale iste zlepšovať. Ide o to, že kým sa v pretekoch nič neprihodí, vlastne nejakú extra silu alebo fyzičku nepotrebujete. Ale akonáhle sa niečo stane, ide do tuhého – a vy si musíte vedieť poradiť! Tréning spočíva hlavne v celoročnej príprave vo fitku, ku ktorej pridávam cardio – beh, bicykel, plávanie. Posledné tri mesiace pred Dakarom potom mám tréningy aj dvojfázovo. Dnes som zaradil do prípravy aj fyzioterapeuta, s ktorým cvičím vo voľných dňoch medzi fitkom. Ďalšou súčasťou tréningu je jazda s kamiónom, tú je treba trénovať, ako sa len dá, za rok sa snažím najazdiť aspoň 10 000 „súťažných“ kilometrov.

Dá sa vôbec zvyknúť na takýto adrenalín a extrémne podmienky, ktoré Vás počas 14dňových pretekov v púšti sprevádzajú? Môžete opísať, čo je tam pre Vás a posádku najťažšie?

Podľa mňa nedá, preto sú Dakar najťažšie preteky na tejto planéte, teda čo sa motorizmu týka. Vo finále na to ani nenatrénujete, len pomôžete telu a hlave, aby bola pripravená na najhoršie. Zase ide o to, či sa niečo prihodí: niekde zostanete, zapadnete, opravujete alebo dorazíte v noci. V podobných situáciách už je to hrozne ťažké. Zmena nadmorskej výšky z 0 na 4 900 metrov nad morom, teploty od 0 do 50 °C, fyzické a psychické vyčerpanie, nedostatok spánku, dehydratácia, to všetko nám stojí v ceste. Musíme sa s navigátorom a mechanikom, s ktorými sedím v kabíne, veľa podporovať a hlavne byť všetci naozaj odolní.

Nemá o Vás rodina niekedy strach? Môžete s nimi počas rallye komunikovať?

Otca mám na pretekoch pri sebe, takže ten s napätím čaká v cieli, až sa vynoríme z poslednej zákruty. Mama doma sleduje môj Facebook, TV a priebežne jej všetko hlásim. Obaja sa hrozne boja, otec každý rok zošedivie o jeden odtieň a mama si uhryzie pol ruky. Komunikácia s rodinou a blízkymi počas pretekov väčšinou funguje, aj keď sú aj miesta, kde jednoducho nie je žiadny signál.

Pilotovaniu sa venujete na profesionálnej úrovni, ako vyzerá Váš bežný pracovný deň?

Áno som profík, napriek tomu sa venujem aj ďalším činnostiam. Sme podnikavá rodina, a tak sa starám o svoje projekty Printomat.cz a Clickbooks.cz plus našu cestovnú kanceláriu Unitravel Group. Tiež organizujeme adrenalínové eventy a pár ďalších projektov. Nesmiem zabudnúť na činnosti v našom pretekárskom tíme Big Shock Racing, ktorý s otcom budujeme, marketing, sociálne siete, komunikácia s partnermi, budovanie brandu, weby atď. V priereze to vyzerá tak, že ráno o 6.00 vstanem, raňajky, fitko, desiata a hurá do práce, kde som približne do 18tej, aby som sa rozumne vrátil domov, dal si pravidelne večeru, trochu si oddýchol a vrátil sa ešte na chvíľu k práci, ak je treba. Snažím sa ale držať osem hodín spánku. Práca znamená väčšinou sedenie pri počítači alebo jazdenie po schôdzkach. Pred pretekmi a cez víkendy potom pomáham chalanom v dielni.

Martin Macík (* 23. apríla 1989, pilot Rallye Dakar)

Martin je dvadsaťosemročný chlapec, ktorý ako každý iný pracuje, nedá dopustiť na svojich kamarátov a je pre každú srandu. V jednej veci sa však od ostatných odlišuje, je totiž najmladší pilot kamiónu v histórii Rallye Dakar, najnáročnejších pretekov na svete. Extrémne preteky, pri ktorých ide často pretekárom o samotný život, sa organizujú raz ročne a pravidelne prilákajú zhruba dve tisícky pretekárov, ktorí si musia vedieť poradiť s mrazom v horách, brutálnymi horúčavami v púšťach, minimom spánku a pravidelnými dávkami adrenalínu.