Hra o tróny je plná postáv, ktoré ťahajú za nitky z diaľky. K najzaujímavejším patrí zamilovaný rytier vo vyhnanstve Sir Jorah Mormont. Hrá ho Iain Glenn.
Čo robí Sir Jorah na začiatku piatej série?
No, povedal by som, že to, že tu s vami hovorím dokazuje, že Jorah zo seriálu úplne nezmizol – napriek tomu, že ste si to možno mysleli, keď ho Daenerys na konci minulej série vyhnala! Kdeže, Jorah je druhý alebo tretíkrát v živote vo vyhnanstve a prvýkrát ho vyhnali od niekoho, s kým chce byť najviac. To znamená, že jeho situácia v piatej sérii je dosť odlišná od toho, na čo sme boli predtým zvyknutí. Už nie je s Daenerys. Už jej neradí, nevedie a nie je nablízku. Nakoniec ma to veľmi bavilo, pretože aj keď mi chýbala Emilia Clarke (hrá Daenerys, pozn. redakcie), bola to príjemná zmena.
Čo sa teda s Jorahom stane?
Hlavne to zahŕňa úžasné veci s Peterom Dinklageom (hrá Tyriona, pozn. redakcie). Spoločne podnikáme takú fantastickú výpravu.
Ako sa Vám s Peterom Dinklageom pracovalo?
Podľa mňa jedným z najväčších kladov seriálu je to, že sa aj dosť odlišné príbehy môžu začať preplietať a postavy, ktoré predtým boli súčasťou vlastného prostredia, sa zrazu objavujú na iných miestach a stretávajú s inými hrdinami. Všetka chvála scenáristom. Niekedy musia napísať 30 až 40 hodín materiálu, aby sa k takýmto chvíľam dostali, ale ja som presvedčený, že divákov to vyložene baví. Peter je láskavý a dobre sa s ním pracuje. Rovnako ako asi nás všetkých aj jeho baví hrať iné scény a tentoraz spolu prakticky zažijeme Odyseu. Pritom si moc nerozumieme. Uniesol som ho a nemám v najmenšom úmysle podeliť sa s ním o akúkoľvek informáciu, čo odo mňa môže čakať alebo prečo. Ale postupne sa jeden s druhým zoznamujeme a vzniká medzi nami vzájomný rešpekt.
Čo môže Tyrion z Joraha vyčítať?
Myslím, že môže vyčítať lojalitu aj to, čím je zaslúžená: prečo stojí zato Daenerys nasledovať. Pohybuje sa v krajine nikoho, potrebuje niekde zakotviť a zaslúžiť si niečiu úctu. O vlastnú rodinu prišiel, takže sa potrebuje sústrediť na niekoho iného. Z Joraha a Tyriona sa síce nestanú najlepší kamoši, ale nakoniec sa rešpektujú a dokonca sa tak nejako majú radi.
Aký je Jorah ako muž?
Odjakživa bol vo vyhnanstve a vždy našiel schopnosť prispôsobiť sa situácii, do ktorej sa dostal. Trochu je to vidieť aj na jeho oblečení: keď sa v seriáli objavil prvýkrát, bol oblečený prakticky ako Dothrakovia, aby v ich spoločnosti nevyzeral ako outsider. V Hre o tróny sme ho zatiaľ videli ako dôveryhodného pobočníka a radcu Daenerys. Teraz sa objavuje ako samotár, takže môžeme dobre vidieť jeho odhodlanie a schopnosť prežiť vonku v divočine. Rozhodol sa vziať Tyriona k Daenerys a dať jej ho ako dar, aby sa dostal späť do jej priazne – Tyrion totiž má veľmi žiadanú hlavu.
Je zaujímavé, že aj keď ho Daenerys vyhnala, neobrátil sa k nej chrbtom…
Pretože hlboko v ňom je zakorenená vina z toho, čo pôvodne urobil. Je to rovný a čestný chlap, takže má sčasti pocit, že z toho, ako sa správal, keď sa prvýkrát stretli, by Daenerys malo byť jasné, že sa usiloval o zrušenie svojho vyhnanstva zo Siedmich kráľovstiev. Áno, nehovoril pravdu, ale podľa mňa je presvedčený, že potom sa ukázal v inom svetle. Hlboko vo vnútri napriek tomu stále cíti hroznú vinu. Je to zložité. Daenerys si to obdobie spája so stratou životnej lásky, tým, že prišla o dieťa, a to všetko sa jej tým pádom vracia. Sir Jorah v skutočnosti nemá nič spoločné s tým, čo sa jej prihodilo, ale Daenerys si ho s tým obdobím spája – a trochu vytesnila skutočnosť, že jej mnohokrát zachránil život. Jorahova bezpodmienečná láska a viera v Daenerys ako budúcu kráľovnú ale nezmizne len tak cez noc.
Je Jorah vo vnútri mužom, ktorý uprednostňuje seba pred všetkými ostatnými alebo naozaj verí, že Daenerys je právoplatnou dedičkou trónu?
Myslím, že rozhodne verí sám sebe a dokáže prežiť, nech sa deje čokoľvek, ale v celom svete Hry o tróny ide o to, kto sa nakoniec na ten Železný trón posadí. Jorah vždy Daenerys podporoval v tom, aby vládla pomocou dohody a zmieru namiesto násilia. Takže v nej vidí dobrotu, ale aj silu a všetky ostatné dobré vlastnosti. Tiež si myslí, že vďaka svojmu pôvodu, je práve ona právoplatnou dedičkou trónu.
Čo sa Vám najviac páčilo na natáčaní piatej série?
Povedal by som, že Španielsko: natáčanie v býčej aréne v Osune bolo fantastické. Strávili sme tam osem alebo deväť dní natáčaním veľkej akčnej scény. Zabralo to veľa času, ale atmosféra na pľaci bola fantastická. Komparz bol asi najlepší, aký sme kedy mali. A fanúšikovia boli neuveriteľní. Keď sme dorazili na miesto, bolo to bizarné. Nedalo sa tam pohnúť. Pripadal som si, ako keby som bol v Beatles! Myslel som si, že máme namierené do nejakého ospalého mestečka kúsok od Seville so slávnou býčou arénou – a ona to bola známa turistická atrakcia. Ukázalo sa, že ani nemôžeme nikam vyraziť pešo. Mal som so sebou rodinu, takže som si nakoniec prenajal bicykel, len aby som unikol zástupom kričiacich fanúšikov. Bolo to šialené.
Hrali ste v mnohých obľúbených seriáloch – je Hra o tróny niečím, čo ste ešte nezažili?
Úplne a bez najmenších pochýb. Myslím, že pre všetkých v Hre o tróny, či už boli známi alebo neznámi, je toto niečo úplne iné. Je to celosvetová záležitosť, takže nech sa vydáte do ktorejkoľvek krajiny, reakcie sú ohromujúce. Bol som natáčať v Maroku a aj tam si nás všimli. Nezáleží na tom, kde ste. V Španielsku sme si plánovali prechádzku prekrásnym ospalým mestečkom a posedenie v nejakej peknej reštaurácii… a nebolo to vôbec možné.
Bavia Vás akčné scény viac ako tie, ktoré sú náročnejšie na mozgové závity?
Zbožňujem to. Vždy ma to bavilo, už v čase na Kráľovskej akadémii dramatických umení. Ja a Ralph Fiennes sme dychtili po ozbrojených súbojoch. Prebiehala tam taká akcia nazvaná súboje o ceny. Študenti sa mali rozdeliť do dvojíc a zohrať súboj z akéhokoľvek obdobia s použitím akýchkoľvek zbraní. Väčšina z nich – pretože to jednoducho boli študenti, to nechávala na poslednú chvíľu a vymýšľala niečo narýchlo. Ralph a ja sme na tom makali asi rok a pol. Boli sme do toho úplne zažratí! Zvolili sme si rapír a dýku a bolo to skvelé.
Kto vyhral?
Som rád, že na to môžem odpovedať, že sme s Ralphom vyhrali celú súťaž. Vypichol by som ho za najlepší individuálny herecký výkon, ale možno len preto, že ja som vyhral súboj, ktorý sme si vymysleli. Každopádne som fyzické scény vždy zbožňoval a človek si toho dosť užije v Shakespearových hrách, lenže tam sa treba oháňať ťažkými mečmi. V Hre o tróny sú síce tiež ťažké meče, ale samozrejme ich vyrábajú ľahšie, než by v skutočnosti boli.
Je to fyzicky náročné?
Je. Hoci sú zbrane ľahšie, keď sa navlečiete do brnenia, postavíte na slnko a opakujete jednu scénu stále dookola, začne to byť vyčerpávajúce. Našťastie som bol v schopných rukách režiséra Davida Nuttera, na ktorého herci nedajú dopustiť, pretože má všetko presne premyslené. Nikdy netočí nič, čo by potom nepotreboval, čo je v prípade akčných scén dar z nebies.
Hrali ste Shakespeara a v množstve ďalších vecí. Ako sa tomu vyrovná Hra o tróny?
Nepodceňujte to, čo znamená hrať v jednom z najúspešnejších televíznych seriálov na obrazovke. Na konci kariéry sa človek môže obzrieť a povedať si, že má za sebou pár vecí, ktoré boli veľmi populárne. Lenže niekedy sa stane, že čo je obľúbené, je zároveň tak trochu blbosť. Hlavne v televízii nie sú najsledovanejšie relácie vždy tie najlepšie. Ale Hra o tróny je tým Svätým grálom celosvetovej popularity a zároveň chvály zo strany kritikov, čo je fantastické. Natáčanie Hry o tróny je ako zúčastniť sa každý deň natáčania najväčšieho filmu a nikdy ma neprejde nadšenie, ktoré to vzbudzuje… Je to ako nič iné, čo som kedy robil – a to som pár akčných filmov nakrútil. Hre o tróny sa jednoducho nič nevyrovná.
Ktorý zvyk z Hry o tróny by ste chceli dodržiavať aj v našom svete?
Čo tak súboj muža proti mužovi ako spôsob riešenia sporov? To by fungovalo.