Zahral by som si záporáka
Foto Ell Slováková
Zdeňka Piškulu si zrejme pamätáte predovšetkým zo seriálu Lajna alebo rozprávky Traja bratia. Na televíznych obrazovkách si ho teraz môžete vychutnať v jednej epizóde koprodukčného seriálu Planéta Single, ktorý práve vysiela Skylink 7.
Ako ste sa vlastne k hlavnej úlohe v seriáli Planéta Single dostali?
Celé to bolo dosť narýchlo. V pondelok mi volala agentka, že si ma žiadajú. V utorok som si prečítal scenár, ktorý sa mi zapáčil. Vo štvrtok priletel režisér z Poľska. Sadli sme si, bavili sme sa o scenári, o postave. Vo všetkom sme sa zhodli, a tak sme si na konci stretnutia ťapli. Vybral si ma sám Maciek a myslím, že nejaké rozhodovacie slovo mali aj producenti. Toto celé sa odohralo iba dva týždne pred natáčaním, takže som študoval po nociach a musím priznať, že to bolo hrozné obdobie. Nakoniec bola práca s Maciejom na pľaci skvelá. Bol otvorený všetkým nápadom a spoločne sme to ako na skúškach, tak aj na pľaci dávali dohromady.
Koho v seriáli vlastne hráte, ako by ste svoju postavu opísali?
Tomáš je žoviálny, vtipný, energický mladý muž. Miluje hudbu. Konkrétne rokenrol. Je výborným gitaristom, ale momentálne sa na svojej ceste životom zasekol a nemôže sa pohnúť z miesta. Neverí na populárnu hudbu a tvrdí, že je to všetko len kópia inej kópie. Nedokáže počúvať „svet“ vo všetkých jeho pestrých farbách. Jeho perspektíva videnia/počúvania je obmedzená. V tom mu pomôže láska, konkrétne teda Paulina. Tomáš sa od mojich ostatných postáv líši tým, že je to už dospelý muž, čo rieši problémy sveta dospelých. V mnohom sme si podobní.
Keby som sa nedal na hereckú dráhu, myslím, že by som teraz kopal futbal za nejaký klub.
Musím sa priznať, že nám so Zofiou chvíľu trvalo, kým sme prebúrali ľady. Bolo to tým, že sme obaja introvertné typy a proste to chcelo čas, ale išli sme tomu naproti. Vďaka skúškam sa to zlomilo pred prvým natáčacím dňom, čo bolo veľmi dôležité. Verili sme si a dovolili sme si k sebe veci, ako keby sme sa poznali roky. Čo znamená, že sa nám spolu hralo veľmi dobre, prirodzene a bez akýchkoľvek ostychov. Vzájomne sme sa držali a nepoľavovali sme v sústredenosti. Keď sa na natáčaní podarí vytvoriť taký vzťah, aký sme mali my dvaja, tak to patrí k veciam, ktoré celý projekt posilnia a keď sa zadarí, tak ho aj posunú niekam vyššie. Dodnes sme v kontakte a máme sa radi.
Venujete sa v týchto dňoch okrem natáčania aj divadlu?
Divadlu už sa venujem nejaký čas. Točil som od dvanástich rokov a cca pred tromi rokmi som si povedal, že sa chcem podrobnejšie zaoberať odborom, ktorý som vyštudoval, teda divadlom. Mám angažmán v Mestských divadlách pražských a podarilo sa mi tam naštudovať niekoľko krásnych predstavení, ktoré ma hrozne veľa naučili. Napríklad Romeo a Julie alebo Roberto Zucco (na oboje ste srdečne pozvaní). Pomaly cítim, že by som sa rád posunul zas niekam ďalej, a tak uvažujem o nejakom štúdiu v zahraničí. Láka ma Berlín, pretože nemecké divadlo je mi blízke. Dokonca som sa kvôli tomu začal učiť po nemecky, tak dúfam, že to neskončí len pri „Wie geht es?“
Máte pocit, že sú Vám niektoré roly bližšie?
Nemám zase toľko skúseností, aby som si v tomto ohľade dokázal urobiť ucelený názor. Skôr sa na to pozerám z pohľadu charakteru ako žánru. Niektoré úlohy mi boli bližšie a niektoré ďalej. Tie, s ktorými nemám veľa spoločného, sú väčšou výzvou a zaberú viac študovania a skúmania človeka tohto typu. Tie, ku ktorým mám bližšie, ma zas nútia premýšľať viac sám o sebe a čo zo seba a svojich vlastných skúseností môžem dať tej úlohe. Hrozne rád by som hral záporáka a myslím si, že by mi to išlo. Ľudia, ktorí vo svojom živote konajú ako záporné postavy, ma vždy fascinovali a vďaka tomu im venujem pozornosť, premýšľam nad ich konaním a dôvodom toho konania. Proste mám zloduchov naštudovaných.
Ako vnímate súčasnú kvalitu českej aj zahraničnej kinematografie?
Svetová kinematografia sa stále pohybuje na rovnakom meradle kvality, pretože zahŕňa celý svet. Všade sa nájde niečo menej a niečo viac kvalitné. Pri takomto všeobecnom pojme nedokážem byť konkrétny. Na českej kinematografii ma mrzí jedna vec, keď opomeniem, že priemerná kvalita filmov je skôr horšia, ale cítim, že s nastupujúcou generáciou sa všetko mení k lepšiemu! Mrzí ma, že nie sme viac prepojení s európskym trhom. Nedokážem povedať, čím to je, ale je to škoda. Európska spolupráca vždy niesla svoje ovocie, tak by bolo fajn, sa tam zas dostať!
Nenapadlo Vás niekedy vyskúšať si rolu režiséra?
Byť dobrým režisérom je veľká frajerina. Podľa môjho názoru je to psychicky veľmi náročná profesia. Dať dokopy celý film a ešte k tomu do podoby, ktorá v divákoch môže vyvolať emócie, otvoriť dialóg o danej téme alebo jednoducho len edukovať spoločnosť, chce veľkú hlavu, kapacitu a vášeň. Rozhodne by som chcel mať tieto režisérske atribúty, ale zatiaľ nemám pocit, že by tam niekde boli. Keby som mal niekedy niečo režírovať, tak myslím, že do štyridsiatky sa to nestane. Mám dosť starostí s herectvom.
A čo vyskúšať si napísať svoj scenár?
Toto pokušenie mám a nápadov mám v hlave veľa. Napísať dobrý scenár, na ktorom stojí celý film, je hrozne ťažká práca. Scenár je pre film prvý stavebný kameň. Ak nie je dobrý scenár, film nemá šancu byť lepší. Túto zodpovednosť si na seba vo svojich dvadsiatich troch rokoch brať nechcem. Zatiaľ na to nemám. Ako som už hovoril, stále mám dosť starostí s herectvom.
Máte nejaký herecký vzor?
Nemám žiadny konkrétny vzor. Pozerám filmy, chodím do divadla, čítam knižky. Zo všetkých týchto prameňov si vyzobem a uložím v hlave to, čo je pre mňa podstatné alebo so mnou nejako rezonuje. V hlave sa mi z týchto detailov utvára názor a myšlienka pre danú prácu.
Čo by ste robili v prípade, že by ste sa nedali na herectvo?
Od detstva som športoval a šlo mi to. Keby som sa nedal na hereckú dráhu, myslím, že by som teraz kopal futbal za nejaký klub. Každopádne by som sa aj tak nejako motal okolo umenia! Mám umelecké prostredie a ľudí v ňom rád.
Zdeněk Piškula (* 25. júna 1998, herec)
Vyštudoval Pražské konzervatórium. Jeho prvou televíznou rolou bola postava Honzu v seriáli Vyprávěj. Ďalej hral v seriáloch Nevinné lži a Doktoři z Počátků, v rozprávke Traja bratia, komédii Posledná aristokratka a v seriáli Lajna. Venuje sa aj divadlu.
