Herci musia byť sami k sebe úprimní, poznať svoje chyby i slabosti…

Simona Stašová patrí medzi popredné české herečky. Naposledy sa objavila vo filme Lída Baarová. Na ľudí pôsobí pozitívnym dojmom, asi nenájdete človeka, ktorý by ju na filmovom plátne alebo divadelných doskách nevidel rád.

Ste veľmi obsadzovaná česká herečka. Naposledy sme Vás mohli vidieť vo filme Lída Baarová. Podľa čoho si vyberáte úlohy? Čo musí scenár a vôbec celkovo ponuka mať, aby ste na to kývli a prijali úlohu v danom filme?

Ak dostanem ponuku a prečítam si scenár, tak už za tie roky viem rozoznať, či má ten ktorý projekt šancu na pekný film. Tiež už rozoznám, či je to úloha pre mňa, či môžem byť v tom filme niečo platná, či mu môžem niečo dať. Samozrejme môžem sa mýliť. Isté je, že dnes už nevezmem žiadnu ponuku, kde si aspoň sama pre seba nie som istá, že niečo pekné spoločne vytvoríme a že tomu moja prítomnosť môže pomôcť. Živí ma divadlo, takže si ma nemôže nikto kúpiť za peniaze, film prijmem len pre radosť. A to bol presne ten dôvod, prečo som prijala ponuku hrať mamu Lídy Baarovej. Či som sa tentoraz nemýlila, môže posúdiť len divák, ktorý venuje svoj čas a svoje peniaze a ide sa do kina s priateľmi potešiť.

Film Lída Baarová režíroval Filip Renč. Ten má na konte slušný počet filmov. Zaujímavé na ňom okrem iného je, že rozdeľuje spoločnosť na dva tábory. Zdá sa, že buď ho diváci milujú, alebo ho neznášajú. Ako ste na tom Vy? Ako ho vnímate ako režiséra?

Filip je od malička prestúpený filmom. Už ako dieťa hral a vyrastal pred kamerou a vnímal všetko okolo filmu a film je súčasťou jeho bytia. Miluje filmovanie, trápi sa tým, žije tým a je to na jeho filmoch vidno. Nikdy to nie je nuda, vždy vás jeho práca provokuje, má svojich priaznivcov a fanúšikov a má svojich odporcov, ja patrím medzi tých fanúšikov.

S Filipom Renčom za sebou máte peknú filmovú históriu. Natočili ste večerné bijáky aj televízne filmy, keď budeme menovať, jedná sa o Román pro ženy, Zrozen bez porodu, Sebemilenec. Vaša práca bola ocenená aj filmovými kritikmi. Boli ste ocenení aj na festivaloch. Čo pre Vás takéto ocenenie znamená?

Áno, je to veľmi príjemné. Aspoň pre ten čas, pre ten okamih. Užili sme si v Monte Carle, v San Franciscu, v Južnej Kórei v Soule a to, že sme priviezli ceny, je jednoducho fajn. Je to taká injekcia do ďalšej práce. Ale nič viac to neznamená, s každou novou prácou sa ocitáte na nule, znovu na štarte a nikoho nezaujímajú vaše minulé úspechy, musíte sa o to miesto na slnku znova a znova pobiť. S Filipom Renčom sa človek bije rád. Ale aj s Honzom Hřebejkom a Milanom Cieslarom a s ďalšími, s ktorými rada pracujem.

Poďme sa teraz baviť o tom, čo teraz pripravujete. Na čo sa môžu Vaši fanúšikovia tešiť? Chystáte po Líde Baarovej niečo nové, nejakú ďalšiu filmovú novinku? Ak áno, s kým a o čom film bude? Prezradíte nám to, prosím?

Áno, v lete by som mala natáčať komédiu z päťdesiatych rokov s Mirkom Donutilom a Ondrom Vetchým, ale nerada by som ešte o tom projekte hovorila, je to ešte ďaleko. Zatiaľ som stále na cestách po krajoch českých a moravských, kam privážam svoj divadelný repertoár, ktorý som si sama vybrala, takže viem, čo ponúkam, a som s tými rôznorodými hrami veľmi spokojná. Nikdy sa neopakujem a zakaždým si vyberám iný žáner, od drámy Římské noci až po bláznivú taliansku komédiu Vím, že víš, že vím. Medzi mnou a divákom je dôvera a tú nechcem sklamať.

Diváci Vás poznajú z mnohých filmových a divadelných úloh. Každý si iste našiel svoju najobľúbenejšiu, tú, kde Vás má najradšej. Aká úloha, ktorú ste stvárnili, je ale tá Vaša „srdcovka“?

Na to je pre mňa veľmi ťažké odpovedať. Milujem postavy, ktoré sú mnohovrstvové, majú vývoj a je tam čo hrať. Vo filme to bola dráma domáceho násilia Sebemilenec, kde som ešte okrem iného vedela, že tá naša práca má obrovský zmysel, že môže ľuďom niečo dať, môže im pomôcť. Pelíšky sú samozrejme klasika, ktorá má tiež ešte ten spodný prúd zmysluplnej práce, okrem toho, že je to sranda. A na divadle je to moja milovaná alkoholička Eva Mearová z Drobečkov z perníku, Filumena Marturano a moja srdcovka Shirley Valentine. Sú to tragikomédie, smiech cez slzy a také ja vyhľadávam a také, ak mi niekto ponúkne, nikomu nedám.

Ste uznávanou herečkou. Na DAMU a iných hereckých školách sa určite nájde veľa študentov, ktorí Vás považujú za svoj herecký vzor. Čo by ste odporučili tým, ktorí sa chystajú študovať herectvo, alebo už ho študujú a chcú byť takí úspešní, ako ste Vy?

Predovšetkým než začnú naozaj vážne uvažovať o herectve, tak aby si uvedomili, že je to tvrdá práca, že to nie je iba zábava, ako by sa mohlo mladým adeptom herectvo zdať. Je to beh na dlhú trať a nesmie ich odradiť prvý, druhý i desiaty neúspech. Musia drieť, byť otvorení svetu, pozerať sa okolo seba, poznať psychológiu, čítať knižky, byť sami k sebe úprimní a poznať svoje chyby, slabosti a byť tolerantní k chybám druhých. Za úspechom sa totiž nejde, ten sa dostaví nečakane až po tvrdej práci, po pomalých stupienkoch a po prehrách. 

A čo Vy ako diváčka? Na aké filmy sa rada pozriete? Máte svoj obľúbený film?

Milujem filmy Život je krásny s Robertom Benignim a Malá Miss Sunshine s Toni Collette, okrem iných samozrejme.

Nedávno ste boli hosťom KNIHfestu 2016. Stali ste sa tiež tvárou Knihy Dobrovský a vydavateľstva Omega. Aké máte rada knihy? A máte vo svojom živote vôbec čas čítať?

Na čítanie si vždy čas nájdem. Na divadelné zájazdy ma vozia profesionálni vodiči v pohodlných autách, a tak pre mňa nie je problém zaboriť sa do čítania. Čítam po predstavení aj ráno po raňajkách a vďaka Knihám Dobrovský, ktorí ma oslovili, dostávam tipy na vynikajúce knižky. V dnešnej dobe, keď je výber obrovský, je dôležité vedieť, po čom siahnuť. Môžem sa s vami podeliť o pár titulov. Ak máte chuť na príbeh bratov Mašínovcov, čo je naozaj skvelé čítanie a volá sa Zatím dobrý s podtitulom Největší příběh studené války a spísal ho Jan Novák, nebudete ľutovať čas. Ak vás zaujíma obdobie, kedy sa rozpadol Sovietsky Zväz a chcete pochopiť ruskú dušu, siahnite po knižke od investigatívnej novinárky Svetlany Alexejevičovej Doba z druhé ruky – Konec Rudého člověka. Je to čítanie hutné a neodrhnete sa od neho. Ak máte chuť sa dozvedieť niečo z histórie 18. storočia a pri tom prežiť dobrodružný a romantický príbeh, siahnite po knižke Diany Gabaldon – Cudzinka. Ženám by som odporučila milostný príbeh s veľmi vtipnými scénami a zaujímavými postavami od Petry Hülsmann – Čmeláci v srdci. A nemôžem nespomenúť tri skvosty Anthony Doerr – Svetlo, ktoré nevidíme, Imre Kertész – Človek bez osudu a Donna Tartt – Stehlík. Som si istá, že mi nebudete nadávať.

Keď už sme pri tých knihách… Mnoho hercov a herečiek píše knihy. Či už o sebe, alebo o niečom inom, rôzne fejtóny, básne a tak ďalej. Môžeme sa tešiť na niečo od Vás? Chystáte sa tiež niečo napísať?

Nie, nechystám. Zatiaľ žijem a čítam tých druhých. Na spísanie memoárov mám naozaj ešte čo doháňať v tom svojom žití a v tom, čo by som raz eventuálne chcela povedať, čo by možno ľudí mohlo zaujímať. Zatiaľ sa na to necítim.

Otázka na telo. Keby ste mali k dispozícii zlatú rybku, ktorá by Vám splnila tri akékoľvek priania, aké by to boli?

Vidíte a to vám nepoviem. Tie priania sú len v mojom srdci.

Posledná otázka, než sa rozlúčime a ja Vám poďakujem za príjemný rozhovor. Máte nejaké životné motto? Ak áno, tak aké?

Sme tu len na návšteve, na dovolenke, čakáme, kedy to naše lietadlo poletí, kedy nás vyzvú ako posledné volanie k odletu, tak by sme si to mali uvedomiť a neničiť si tú dovolenku. Aj tak z toho nevyviazneme. Aj tak tá dovolenka skončí.

Simona Stašová (herečka, *19. 3. 1955)