Do konca života mám čo rozprávať

Keď Ornella Koktová dostala ponuku zúčastniť sa reality show Survivor a zvládnuť prežiť v divočine, rozhodovala sa pomerne dlho. Nakoniec zvíťazila túžba po dobrodružstve. Čo pre mladú mamičku troch detí nešlo prehryznúť tak, že svoj pobyt v Dominikánskej republike na vlastnú žiadosť nakoniec prerušila?

Tak ako dlho ste premýšľali o tom, či do Survivoru vôbec pôjdete?

Rozhodovala som sa dva mesiace. Hlavným dôvodom bol fakt, že som prvého, dnes jedenásťročného syna Quentina mala hneď po maturite, v devätnástich rokoch, a také to dobrodružstvo, ktoré majú dievčatá po dvadsiatke, som vlastne úplne preskočila. Som mama troch detí, manželka, navyše prevádzkujem a vediem dve firmy. Niekedy som preto uväznená v kruhu.

Ako to myslíte?

Jedenásťročného Quentina odveziem do školy, štvorročného Svena a o rok mladšiu Lili do škôlky, nakúpim, uvarím, upracem, odpoviem na maily a potrebnú administratívu, zrazu sú dve popoludní a ja už zase musím ísť pre deti. Ešte k tomu mám koňa, zájdem za ním, potrénujeme a týždeň utečie ako voda. A takto je to furt dookola.

Takže hlavným dôvodom, že ste sa do Dominikánskej republiky vydali, bol tento začarovaný kruh?

Presne tak, práve vďaka tejto reality show som sa nielen dostala do skupinky povedzme rovesníkov, ale úplne rôznorodých ľudí. Spoznala som tu speváka, tu zápasníka a ďalších, každý z nich má zaujímavý životný príbeh.

Rozprávali Vám ich?

Jeden reálny deň vám pripadá ako tri dni tu doma, hrozne pomaly to uteká a my sme sa hodiny a hodiny rozprávali. Toto pre mňa bolo skutočne najviac prínosné. Mali sme šťastie, že sme v našom kmeni nemali nejakého konfliktného človeka, toho sme sa všetci na začiatku trochu báli. Aj keď sme trpeli od hladu, spali sme na tvrdej podlahe a postupne sme strácali sily, furt sme si udržovali dobrú náladu i vzťahy.

Ten hlad musel byť šialený. Váš manžel Josef Kokta vraj avizoval, že keď ste hladná, ste protivná. Mal pravdu?

To je trošku iné, byť hladný doma a tam. Na ostrove aj v džungli máte strašne veľa činností okolo, musíte budovať prístrešok, nosíte nejaké balvany, do toho zase odídete na súboj a tak podobne. Ja som nebola až taká nahnevaná, skôr som sa už cítila deprimovaná, smutná a vlastne aj apatická. Druhá vec je, že v skupine sme na tom boli všetci rovnako. Boli sme všetci hladní a furt sme sa rozprávali o jedle. (smeje sa).

Čo prosím? Vy ste sa ešte takto trápili?

Áno, napríklad sme si dopodrobna, krok po kroku, rozprávali recept na guláš. Vezmeš kilo cibule, nakrájaš ho úplne najemno… (smeje sa) Ako sme boli hladní, tak sme jedli aj to, čo by nás nikdy nenapadlo. Napríklad morskú trávu alebo banán vrátane celej šupky.

Ako nedostatok jedla pôsobil na Vaše telo?

Keď nás kvôli hurikánu evakuovali do vnútrozemskej džungle, omdlela som, bola som chvíľu úplne mimo. Ale pokračovala som, ďalej som sa zúčastňovala na súbojoch. Tie sú naozaj náročné, predstavte si, že päť dní nejete a potom máte často na priamom poludňajšom slnku plávať, skákať alebo šplhať. Navyše vo chvíli, keď bojujete o jedlo, je to ešte viac stresujúce, búši vám srdce a dávate do toho všetko. Cítila som, že som stále slabšia a slabšia.

Preto ste sa po zhruba troch týždňoch rozhodli reality show opustiť?

Vyvrcholilo to práve v tej džungli. Išla som si uprostred noci odskočiť niekam do krovia a urobilo sa mi extrémne zle. Ale okrem súťažiacich sú v tej chvíli na mieste len Dominikánci, s ktorými si nerozumiete, nevedia po anglicky. Našťastie bol s nami v tíme Martin Carev, cestovateľ a hrozne milý a šikovný chalan, ktorý vie po španielsky. Chytila som ho za nohu s tým, že je mi strašne zle, čo sa im snažil vysvetliť. Medzitým som ale upadla do bezvedomia, triasla som sa a vyzerala som, že mám epileptický záchvat. Skončila som v nemocnici.

Na ako dlho?

Vôbec netuším, tam som úplne stratila pojem o čase, nemala som tam rádio, telefón, budík, dokonca ani okno a často som spala. Tiež mi tam zistili zápal v oku po tom, čo mi do neho počas súboja niečo vletelo. Dostala som niekoľko druhov antibiotík a vtedy som sa rozhodla, že pod liekmi už určite pokračovať nechcem.

Chápem, nechceli ste riskovať zdravotné následky.

Ešte počas súťaženia mi práve Martin Carev rozprával historku o svojom kamarátovi, ktorý športoval s antibiotikami a skončil na transplantácii srdca po tom, čo mu popraskali nejaké cievy. Spomenula som si aj na športovcov, ktorí na hrane síl zomreli priamo na ihrisku. Toto už nebola sranda, nechcela som riskovať, že ma tretíkrát vypne. Navyše mám doma rodinu, tri malé deti. Preto som sa rozhodla, že na vlastnú žiadosť skončím. Ale rozhodne to neľutujem. Stretla som fajn ľudí a zažila som dobrodružstvo, do konca života mám čo rozprávať. (smeje sa)

Ornella Koktová (* 17. februára 1993)

Narodila sa ako Štiková, známou sa stala v devätnástich rokoch, keď sa prevalil jej vzťah s kedysi zámožným podnikateľom Josefom Koktom, v tom čase ženatým s moderátorkou Gabrielou Partyšovou. Ten si neskôr, napriek tridsaťšesťročnému vekovému rozdielu, vzal Ornellu za ženu. Dnes je Koktová matkou troch detí a podnikateľkou – v jednej firme obchoduje s tovarom pre jazdcov a chovateľov koní, v druhej s textilnými doplnkami pre ženy.