Deje sa toho teraz strašne veľa
Foto Lenka Hatašová
Podľa jej prvej knižky Losos v kaluži sa natáča film, v ktorom mala hrať Libuše Šafránková. Po „Lososovi“ prišli ďalšie tri knižky, a práve v týchto dňoch Markéta Lukášková vydáva piatu. Volá sa Majonéza k snídani a vraj bude úplne iná ako tie predchádzajúce.
Si nervózna, ako bude nová knižka prijatá?
Nervózna veľmi nie som. Upokojili ma totiž prvé reakcie na môj rukopis. Svojej redaktorke a šéfke nakladateľstva Motto som ho posielala – to si pamätám presne – jednu nedeľu, a už v pondelok mi obe poslali nadšené reakcie. Okrem toho som rukopis poslala svojim dvom kamarátkam knihomoľkám, a taktiež svojim rodičom. Tým všetkým sa to páčilo, takže mi to dáva nádej, že by to mohlo byť dobré.
Ako by si svoju novú knihu opísala, myslíš, že je niečo, v čom čitateľov a čitateľky prekvapí?
Moja knižka je predovšetkým iná v tom, že som tu v úlohe rozprávača. Na rozdiel od ostatných totiž nie je rozprávaná v prvej osobe. Okrem toho som si za tie roky písania konečne vybudovala lepší systém a poriadok. Snažila som sa písať priebežne a dávkovať si písanie po malých častiach. Rozhodla som sa namiesto desiatich napísať napríklad len jednu stránku denne, poriadne si piplať každú vetu, každé slovo. V predchádzajúcich knižkách sa bohužiaľ vždy našli nejaké chyby a mrzelo ma, keď sa potom ľudia namiesto hodnotenia deja alebo postáv zameriavali na počet chýb.
Podľa Lososa v kaluži sa točí film. V akej je to fáze a aká je vlastne história tohto projektu?
Oslovila ma producentka z jednej spoločnosti s tým, že sa jej knižka páči a že by podľa nej rada natočila film. Dokonca sa mi vtedy ozvali hneď dve produkčné spoločnosti za jediný týždeň, čo bola zvláštna náhoda. S onou producentkou som sa stretla, padli sme si do noty, prišla zmluva a podmienky. Napísala som scenár, ktorý som odovzdala. Podľa pôvodnej dohody som mala zasahovať aj do nakrúcania filmu, výberu hercov a podobne. Neskôr sa ale ukázalo, že miešať kamarátske a pracovné vzťahy nie je dobrý nápad, a naše cesty sa bohužiaľ rozišli. Príprava filmu však podľa informácií, ktoré mám, pokračuje.
Lepšie je recenzie veľmi nečítať a nerobiť si z nich príliš ťažkú hlavu.
Pokiaľ viem, mala vo filme hrať Libuška Šafránková…
Je to tak. Bolo dohodnuté, že hlavných úloh sa ujme práve Libuška Šafránková a Jenovéfa Boková. S Libuškou sme si v tom období často volali a myslím, že sme sa veľmi zblížili. Bola v tom čase už chorá, ale hovorila mi, že film Losos v kaluži je jediným projektom, ktorého sa chce po pracovnej stránke zúčastniť. Som preto veľmi šťastná a vďačná, že sa aspoň podarilo natočiť audioknihu.
Keď sme pri filmoch – čo ťa v poslednom čase v kinematografii zaujalo?
Pred dvoma rokmi som sa začala učiť po španielsky a objavila som úžasné španielske drámy a seriály. Okrem toho by som rada spomenula seriál Slnečná, ktorý sme začali sledovať s priateľom, a musím povedať, že sme si ho obľúbili. Je to síce oddychovka, ale občas sa aj zasmejeme aj dojmeme. Takže keď sme doma a chceme si oddýchnuť, Slnečná je jasná voľba. Okrem toho by som rada spomenula seriál Kukačky, ktorý ma úplne nadchol – scenárom, réžiou aj hereckým obsadením.
Tvoje knižky sa dobre predávajú a majú aj skvelé čitateľské ohlasy. Ale predsa len, určite sa občas objaví aj kritika. Ako ju zvládaš?
Záleží na tom, v akej som nálade. A tiež na tom, v akej fáze sa kritika objaví. Ak má knižka úplne prvé reakcie priaznivé, tak je mi to potom už celkom jedno. Ale priznávam, že občas ma negatívna reakcia vytočí. Kritici niekedy trafia klinec po hlavičke, čo ma štve samozrejme o to viac. Často upozorňujú na už spomínané chyby. Každopádne lepšie je recenzie veľmi nečítať a nerobiť si z nich príliš ťažkú hlavu.
Tvoje profily na Facebooku a Instagrame majú tisíce sledujúcich. Ako zásadne ti to pomohlo v propagácii tvojich kníh?
Myslím, že mi to pomohlo veľmi. Okrem toho, že sa o knižkách dozvedelo veľa ľudí, bola som zásluhou mojich článkov napríklad v Reflexe tak trochu „hejtovanou“ osobou a veľa ľudí si moju knižku kúpilo aj z istej škodoradosti. V čase vydania prvej knihy som skrátka u niektorých ľudí vyvolávala isté vášne.
Všimla som si však, že — predovšetkým na Facebooku — už nie si taká aktívna ako pred niekoľkými rokmi. Čím to je, je to náhoda?
Je pravda, že práve na Facebooku som aktívna menej. Presunula som sa na Instagram, pripadá mi to zmysluplnejšie. „Instagramová“ komunita reaguje lepšie a pozitívnejšie. A v poslednom čase som dokonca vyskúšala TikTok, kde som objavila veľmi zábavné veci.
Čo teraz vlastne okrem písania robíš?
Mám radosť z toho, že sa mi podarilo úspešne rozbehnúť svoj podcast s názvom Příběh, který se opravdu stal. Prekvapilo ma, že má veľkú sledovanosť a v podstate ma teraz celkom slušne živí. Vyberám si do neho predovšetkým historické témy a mám na neho veľmi potešujúce ohlasy. Dokonca mi napísalo aj pár učiteliek, že podcast púšťajú deťom. Mám z toho radosť.
Aké máš plány? Čo by si si chcela ešte vyskúšať?
Som teraz celá taká „rozbehnutá“ a deje sa toho okolo mňa veľa. Okrem novej knižky a podcastu sa bude čoskoro v pražskom Rock Café hrať moja divadelná hra. Mimo to tiež chystám projekt o jednej prvorepublikovej herečke. A čo by som si chcela vyskúšať? Náš dom na dedine, ktorý práve rekonštruujeme, má veľkú záhradu s ovocnými stromami. Tak ma napadá, že by som napríklad mohla vyskúšať nejakú dobrú marmeládu..
Markéta Lukášková (* 19. júla 1988, spisovateľka)
Pochádza z Českých Budějovíc. Pracovala ako redaktorka časopisov Týden, Maxim alebo Faktor S. Viedla internetovú verziu časopisu Reflex, ale vyskúšala si aj prácu v reklamnej agentúre. Bola tiež trénerkou v posilňovni i masérkou. So svojou prvou knižkou Losos v kaluži obišla republiku v rámci divadelného projektu Lukáša Hejlíka Listování. Podľa rovnomennej knihy neskôr napísala aj scenár, ktorý sa teraz realizuje. Ďalšie Markétine knihy sa volajú Panda v nesnázích, InTyMně a Vlaštovka v bublině. Markéta žije s priateľom čiastočne v Prahe a čiastočne na vidieku, kde spoločne rekonštruujú dom. Markéta rada športuje a chodí na prechádzky so svojou fenkou Pandou. Je tiež autorkou úspešného podcastu s názvom Příběh, který se opravdu stal.