Chceli sme vybudovať atmosféru zaťažkanú dobou a systémom

Ivan Zachariáš je na pohľad vcelku nenápadný, v podstate tichý muž veľkých projektov. Jedno z jeho diel, krátkometrážna paródia na bollywoodske filmy Mulit, je súčasťou zbierky newyorského Múzea modernej tvorby. Predtým jeden z najžiadanejších reklamných režisérov posledných niekoľko rokov ohromuje divákov aj kritikov svojimi dramatickými minisériami.

Bez vědomí nie je Váš prvý projekt pre HBO Europe. Už predtým ste spolurežírovali aj oceňovanú minisériu Pustina. Ako by ste oba projekty porovnali, ak je to vôbec možné? 

Každý projekt je samozrejme iný, jedná sa o iný žáner a o iný štýl. Ale aj s prihliadnutím na tieto rozdiely môžem povedať, že sa oba projekty od seba vlastne až tak veľmi nelíšili. Natáčanie je totiž zakaždým tak trochu podobné. Z môjho pohľadu je vždy to najdôležitejšie, aby to všetkých bavilo a aby bola pohoda a pokoj pri práci, čo sa nám podarilo pri natáčaní Pustiny aj pri zrode Bez vědomí.

Poďme teraz na chvíľu preberať otázku zvoleného formátu. Oba projekty sú minisérie a podľa diváckych ohlasov sa zdá, že je tento formát čím ďalej populárnejší. Čím to podľa Vás je? Máte pre to vysvetlenie?

To je dobrá otázka. Možno je to tým, že sa divák môže dostať viac do deja. Počas tých niekoľkých dielov sa môže lepšie stotožniť s postavami, a práve vďaka tej väčšej ploche má šancu spoznať ich trochu hlbšie než vo väčšine filmov.

Vždy som túžil zachytiť Prahu tej doby, ale je to čím ďalej ťažšie, mesto sa veľmi zmenilo a tých originálnych zákutí už nie je tak veľa

Pre Bez vědomí bolo potrebné vytvoriť ilúziu Prahy konca 80. rokov. Ako ovplyvňovala nutnosť zachovať dobovú atmosféru prácu s hercami a réžiu ako takú?

Na prácu s hercami to nemalo až taký vplyv. Je normálne, že sa všetko musí prispôsobiť dobe, v ktorej sa dej odohráva. Pre mňa s kameramanom Janom Velickým a architektom Janom Vlasákom to ale znamenalo byť v prípravách veľmi presný a špecifický, aby sa nezariaďovalo niečo zbytočne, pretože tých dobových úprav bolo strašne veľa a neboli lacné. Každopádne vždy som túžil zachytiť Prahu tej doby, ale je to čím ďalej ťažšie, mesto sa veľmi zmenilo a tých originálnych zákutí už nie je tak veľa.

V socializme ste strávili osemnásť rokov, časť Vašej rodiny navyše emigrovala. Aké spomienky na dobu pred rokom 1989 vo Vás práca na Bez vědomí vyvolala?

Spomienok bola kopa, ako negatívnych, tak aj tých pekných. Tie druhé boli spojené často s niektorými rekvizitami, ktoré som viac ako tridsať rokov nevidel, napríklad s televíznym ovládačom. Tie negatívne boli spojené hlavne s deprimujúcou atmosférou bezmocnosti, na ktorú sa nedá zabudnúť.

Ako ste hľadali spôsob, ako zložitú dobu okolo rokov 1989 a 1977 zrozumiteľne priblížiť mladším alebo zahraničným divákom?

Pravdupovediac, ja som ho nehľadal. Tá doba bola výborne zachytená už v scenári. Ja som si k tomu len občas niečo pridal podľa pocitu, aký som si z tej doby pamätal. Chceli sme vybudovať atmosféru bezmocnosti zaťažkanú dobou a systémom.

Ivan Zachariáš (* 19. októbra 1971, režisér)

Narodil sa do filmárskej rodiny, na FAMU vyštudoval dokumentárnu tvorbu. Vo svete sa počas 90. rokov presadil ako jeden z najžiadanejších reklamných režisérov. Medzi jeho mnohé ocenenia patrí Zlatý aj Strieborný lev za najlepšiu, respektíve druhú najlepšiu reklamu z MFF v Cannes. Jeho krátkometrážna paródia na bollywoodske filmy Mulit sa stala stálou súčasťou zbierky newyorského Múzea moderného umenia. Režíruje taktiež znelky MFF v Karlových Varoch. Pre HBO Europe režíroval spolu s Alicou Nellis kriminálnu minisériu Pustina (2016), ktorá získala ocenenie Český lev v kategórii Najlepší dramatický televízny seriál. Ďalšia jeho miniséria Bez vědomí mala premiéru v roku 2019. V mladosti sa stal juniorským majstrom republiky v golfe a bol tiež členom národnej reprezentácie.