Sci-fi a horor? Ako chleba s maslom

Seriál Lovecraftova krajina sa odohráva v 50. rokoch, kedy v USA stále funguje rasová segregácia. S tvorkyňou seriálu Mishou Green sme sa rozprávali o sci-fi, horore, Afroameričanoch v hlavných úlohách a knižnej predlohe úspešného projektu HBO.

Lovecraftovu krajinu napísal Matt Ruff a myslím, že to je úžasná kniha. Čo sa mu podarilo, je výnimočné. V sci-fi a od neho odvodených žánroch sa totiž príliš často nestretávate s Afroameričanmi ako hlavnými hrdinami.

A čo Vás zaujímalo na samotných žánroch – sci-fi a horore?

Fanúšik hororov som bola celý život. Ten žáner je mi blízky ako chleba s maslom, poznám ho dôverne od svojho detstva. A vždy sa mi páčil nápad natrieť na krajec ešte jednu vrstvu masla – skutočné emócie. Horor je na to skvelou príležitosťou, tak som len vymýšľala, ako to urobiť čo najlepšie.

Ako sa Lovecraftova krajina líši od Vašej predošlej série Útek za slobodou?

Rozmerom celého projektu. Je oveľa väčšia. Útek za slobodou bol mojou prvou seriálovou prácou, vytvorila som ho s Joeom Pokaskim a veľa vecí, ktoré sme vymysleli, som chcela preniesť aj do Lovecraftovej krajiny. Nakoniec je ale novinka oveľa epickejšia a rozmanitejšia. Chcela som sci-fi epizódu, chcela som dobrodružnú epizódu a chcela som použiť motív prekliateho domu.

Útek za slobodou ste točili s Jurnee Smollett, aké bolo stretnúť sa s ňou teraz znova?

Skvelé! Vybudovali sme si puto dôvery, ktoré nás zároveň ženie dopredu. To, ako bude naša spolupráca vyzerať, sme si nastavili už pri práci na Úteku za slobodou. Takže teraz už bolo všetko oveľa hladšie.

Séria sa odohráva v segregovanej Amerike päťdesiatych rokov, zároveň má však divák pocit, že sa to celé deje v súčasnosti. Je to zámer?

Mám pocit, že história má tendenciu sa opakovať a zároveň pred ňou nikdy neutečieme. Oboje ma na nej vlastne veľmi baví. Je pre mňa niečím ako mapou, na ktorej možno prehľadne vystopovať, ako sa všetko udialo. Jedna z hlavných myšlienok počas vzniku seriálu bola vytýčiť paralely minulosti a našej súčasnosti. Čo sme sa naučili? Čo môžeme zmeniť? Čo sa nezmenilo? Čo je potrebné zmeniť? Všetko je prepojené. Žáner sci-fi je v tomto prípade pohodlný v tom, že nepozná čas ako reálnu veličinu, že v ňom tvorcovia môžu slobodne cestovať a prekračovať ho naprieč.

Aká bola práca s takými talentovanými hercami?

Jednoduchá. Myslím, že jednoduchá a inšpirujúca. Je inšpirujúce chodiť do práce a vidieť, ako sa všetci snažia zdvihnúť nastavenú latku o minimálne ďalších sto percent. To presne zodpovedá môjmu celkovému nastaveniu. Najlepšie bolo sledovať hercov, keď každý deň prišli na nakrúcanie a dávali zo seba to najlepšie. Vďaka tomu k nim cítim obrovský rešpekt. Ako pracovali s emóciami a koľko ich boli schopní zo seba zakaždým vydať na mieste, to pre mňa bolo ako jazda na horskej dráhe. Neustále som z toho mala husiu kožu. Navyše sú to všetci veľmi sympatickí ľudia. Stretli sme sa na projekte, kde to, že zo seba vydávate maximum, nie je len váš osobný pocit.

V sérii sú k videniu aj pomyselné monštrá, ktoré symbolizujú rasizmus či prístup polície. A čo monštrá nadprirodzené, uvidia diváci aj tie?

Áno! Keď som knihu čítala prvýkrát, práve toto ma zaujímalo. Keď sa monštrá objavia, takmer sa vám uľaví. Ľudské monštrá totiž v príbehu vzbudia toľko tenzie, že keď prídu na rad tie nadprirodzené, všetci si oddýchnu: „Hurá, toto sme potrebovali, aspoň nejaké vydýchnutie.“ Presne tento pocit som chcela preniesť a sprostredkovať publiku v úvodnej epizóde, pretože presne to zažívajú Afroameričania každý deň. Do žánru hororu sa nemusia nijako dostávať, je ich dennodennou realitou.

Lovecraftova krajina nepracuje so stereotypom Afroameričanov v žánri hororu – tu nejde o žiadnych lenivých jedincov. Bol to zámer?

Sama seba necenzurujem, biela farba ma nevyvádza z miery a rozprávať príbehy o Afroameričanoch pre mňa nie je ničím výnimočným. Je to pre mňa úplne prirodzené a úplne to zodpovedá tomu, kým som. Je vtipné, že v celosvetovom kontexte to nejako výnimočné asi je, pre mňa však ide o niečo úplne normálne.

Príbeh sa sústredí aj na niekoľko rodinných tém. Sú Vám niektoré z nich osobne blízke?

Mám pocit, že každá z postáv zobrazuje pocit, aké to je byť Afroameričanom, a zároveň problémy, s ktorými sa v dnešnom svete stretávame. Všeobecnou témou série je spôsob, akým vyslovujeme práve tú svoju pravdu. Akým spôsobom odkryjeme veci, ktoré sme skryli v sebe, ako budeme bojovať proti zlu. Je to niečo, s čím bojuje každý a určite presahuje rámec seriálu aj jeho žáner.

Misha Green (* 28. septembra 1984, scenáristka)

Americká televízna scenáristka a producentka, ktorá sa do širšieho povedomia dostala vďaka pôvodnému seriálu HBO Lovecraftova krajina (ako showrunner) a predtým ako producentka historickej drámy Útek za slobodou. Ale to prirodzene neboli jej jediné projekty, ako radová scenáristka si ostrohy získala už pri písaní seriálu Hrdinovia.