O Portugalsku, Ronaldovi aj Schmeichelovi

Bývalý sparťan, slávista a ikona Viktorie Plzeň, s ktorou získal tri majstrovské tituly. Zároveň však jeden z mála Čechov, ktorí okúsili atmosféru portugalského futbalu v drese Sportingu Lisabon. Rozprávali sme sa s ľavonohým špílmachrom a možno najslávnejším vtipkárom medzi českými futbalistami Pavlom Horváthom.

Pavle, o futbalovej „koronapauze“ sa toho nahovorilo viac než dosť, preto len v krátkosti, ako ju vnímate? Je jasné, že to musí byť ťažké…

Futbal chýba asi naozaj všetkým, takisto aj mne, a ja som sa už hlavne hrozne dlho tešil, až sa začne zase trénovať. Aj keď spočiatku len po skupinkách.

Naša televízia v súčasnosti vysiela okrem iného portugalskú Ligu NOS. Vy ste v roku 2000 po EURE v Belgicku a Holandsku prestúpili do Sportingu Lisabon, ale nejaký čas to vyzeralo na Standard Liège. Ako sa vtedy prestup zrodil a ako celý proces prebiehal?

Pôvodne som mal ísť naozaj do Liège, ale Sportingu sa zranil vtedajší kapitán Pedro Barbosa a ja som tak bol v podstate povolaný do Portugalska, a tak vlastne nečakane začala celá moja éra v Lisabone.

Bol to Váš prvý zahraničný angažmán. Ako na Vás vtedy pôsobila kabína Sportingu? V čom to bolo iné ako v Česku?

Kabína bola plná portugalských a nielen portugalských reprezentantov. Vtedy sme to počítali a bolo tam dokopy asi štrnásť reprezentantov z rôznych krajín a ja som nikomu z nich nerozumel ani slovo. Asi je vám jasné, že mi chvíľu trvalo, kým som sa v tom všetkom trochu zorientoval. Samozrejme to pre mňa všeobecne bola veľká škola.

S Ronaldom som sa stretol nedávno, keď som bol na stáži v Juventuse, a pamätal si ma

Mali ste v tíme nejakého parťáka – najbližšieho človeka? A zostal Vám z tých čias nejaký kamarát až dodnes?

Nemal som parťáka ako napríklad v kabíne v Čechách, ale sedel som vedľa Nelsona a mojím dá sa povedať parťákom bol Mbo Mpenza (dlhoročný útočník belgickej reprezentácie pozn. red.). Neskôr so mnou išiel aj do Turecka. Som naozaj rád, že som ho spoznal.

V tom čase sa v klube začínali pomaličky ukazovať portugalské hviezdy Cristiano Ronaldo a Ricardo Quaresma. Stretli ste sa s nimi?

S oboma som sa stretol už vtedy. S Ronaldom potom nedávno, keď som bol na stáži v Juventuse, a pamätal si ma. S Ricardom Quaresmom, s ktorým som aj hral, som sa po čase stretol, keď bol v Besiktase a my sme proti nim s Plzňou hrali pohárový zápas, a tiež si ma pamätal. Som rád, že som práve týchto dvoch hráčov mohol vidieť „zblízka“.

Ako spomínate na dánsku legendu Petra Schmeichela, ktorý vtedy do Sportingu prišiel po dlhoročnom angažmáne v Manchestri Utd?

Bol to víťaz Ligy majstrov a neskutočný borec, ktorý toho v tom čase mal za sebou už hrozne veľa. A ja som tam vlastne už vtedy stretol mladého Kaspera Schmeichela, čo je jeho syn a v súčasnosti je už v podstate ikona nielen dánskej reprezentácie. Takže všeobecne úžasná skúsenosť.

Po Sportingu ste krátko pôsobili v kádri Galatasaray. Bolo Vám futbalovo príjemnejšie v Portugalsku, alebo v Turecku?

Jednoznačne mi bolo lepšie v Portugalsku, a to musím povedať, že nielen futbalovo. V Turecku som bol sám a nebolo to pre mňa nič dobré. Vlastne musím povedať, že to vo mne nezanechalo žiadne pozitívne spomienky. Takže, keď mám odpovedať jednou vetou, hovorím jednoznačne Portugalsko.

Je niečo, čo na Vás v Portugalsku či inom zahraničnom angažmáne zapôsobilo natoľko, že by ste to chceli využiť aj vo svojej trénerskej kariére?

Všetky tímy, kde som bol, v Portugalsku, Turecku a tiež Japonsku, mali oveľa väčšie realizačné tímy, než to bolo v Čechách. Na druhú stranu treba priznať, že dnes je situácia úplne iná. Ten handicap, ktorý som cítil v tom čase, sa dnes už vcelku vyrovnal a všetci máme realizačné tímy väčšie než predtým. Dá sa povedať, že v tomto smere už sme svet celkom dobehli.

Koho ste mali ako mladý začínajúci futbalista nad posteľou na plagáte?

Priznám sa, že som na plagáty a takéto veci nikdy moc nebol, ale niečo ako môj vzor bol svojho času Honza Berger.

Pavel Horváth * 22. apríla 1975 (futbalista)

Je jedným z najvýraznejších českých futbalistov. Hoci sa pôvodne vyučil mäsiarom, láska k športu bola silnejšia a dlhú športovú kariéru nakoniec absolvoval na pozícii ľavonohého záložníka. V kabíne to bol večný vtipkár, na ihrisku potom typický špílmacher čiže tvorca hry, ktorý vždy dokázal vymyslieť nečakanú prihrávku alebo aj vystreliť z dlhšej vzdialenosti. Prešiel si českými (Sparta, Slavia) i zahraničnými (Sporting Lisabon, Galatasaray SK) klubmi a prirodzene aj českou futbalovou reprezentáciou. Je druhýkrát ženatý a má dcéru Adrianu a syna Pavla.