Rozhovor
Nevedela som si predstaviť, že už nikdy neporodím
11. február 2016
|
|
Foto Profimedia.cz
Foto Profimedia.cz
Populárna herečka, ktorú preslávil seriál Četnické humoresky, je pravdepodobne superžena. Hoci je matkou štyroch malých detí, zvláda aj tie najťažšie muzikálové úlohy. Prezradila nám, že do tej poslednej, Mary Poppins, má niekedy veľmi ďaleko, ale odhalila aj to, ako vlastne v praxi funguje taká početná rodinka!
V muzikáli Mary Poppins hráte titulnú úlohu dokonalej pestúnky. Ste ku svojim štyrom deťom tiež taká, ako ona?
To by som asi klamala, snažím sa, to viete, ale človek má nervy len jedny. Niekedy si skôr pripadám ako zlá opatrovateľka, ktorá tiež vystupuje v muzikáli. Nie vždy mi výchova vychádza podľa plánu. Nie stále sa dá život zvládnuť ľahko a s prehľadom.
Čo je najčastejší dôvod, že Vám pretečú nervy? To, že veľa pracujete?
Tým to nie je, prácu som od narodenia svojich detí obmedzila na minimum. Do materstva som išla naplno, aj s tým, že už možno nikdy nebudem hrať. Dôvod je ten, že je tých detí doma veľa. A všetky sú ešte dosť malé. Je s nimi skrátka dosť práce…
To musí byť celkom náročné.
Áno, to je. Už len taká jednoduchá situácia, že sa niekam vypravujeme na čas. Obliekame sa, jedno dieťa ide cikať, ďalšie sa povracia, ďalšie si nevie zaviazať šnúrky na topánkach… Proste úplne bežné úkony. Aby som všetko zvládla, musím dbať na to, aby som ja sama bola pokojná. Pretože keď nie som, prenáša sa to na deti. Ony sú ako špongie, všetko okolo do seba nasávajú. Keď budem zdravá a vyrovnaná, nebude doma žiaden problém a deti budú úplne dokonalé.
Máte vôbec po tom domácom kolotoči chuť vyliezť na javisko?
Mám, a akú! Moja práca ma nevysáva, ona ma úplne nabíja. Veľmi si cením to, že svoju profesiu môžem stále robiť, že mi ju moja rodina umožní. Keď idem na víkend hrať predstavenie do Prahy, beriem to skoro ako dovolenku.
Čo v Prahe najradšej robíte?
Na to mám jednoduchú odpoveď: spím. Keď som v hoteli, môžem spať, ako dlho chcem, a to je pre mňa ten najlepší luxus na svete. Veď desať rokov skoro nespím, pretože stále niekto potrebuje cumlík, nakŕmiť, prebaliť. Bývam unavená z predstavenia, to je jasné. Ale úplne iným spôsobom. Neviem to popísať.
Dokázali by ste si predstaviť, že by ste o taký „luxus“ prišli?
Ja som s tou alternatívou aj vnútorne počítala. Rodina je pre mňa na prvom mieste. A že hrám? To je len milý bonus.
Aj tak si ako matka jedného dieťaťa neviem predstaviť, aké je to žiť so štyrmi.
To je jasné. Ale zo svojej skúsenosti vám poviem, že čo sa nervov týka, zas taký rozdiel v tom počte nie je. Veď už aj jedno dieťa vyžaduje celú vašu starostlivosť, pozornosť, nervy… A keď ich máte päť, sú tieto vaše osobné komodity stále rovnaké. Už vám nevezmú viac. Len si to všetko medzi sebou rozdelia. Najväčší rozdiel je predsa nula a jedno dieťa.
To je zaujímavý názor…
Ako mamička si predsa nikdy nenechávate rezervy. Idete do toho naplno. Tiež si popravde niekedy poviem: „Ten má len tri deti? To nič nie je.“ Síce to tak vyzerá, ale ide o to, že jednoducho len máte viac alebo menej detí podľa toho, ako ste nastavená. Vy ste nastavená na jedno, čo je vaše maximum. Ale ja nemám štyri maximá.
Štyri deti boli od začiatku plánované?
Áno, vždy som si priala mať čo najviac detičiek. A mám veľké životné šťastie, že mám muža, s ktorým si na toto všetko trúfnem. S ním sa nebojím ničoho.
Naozaj ničoho?
Nie, vôbec! Každej žene by som taký pocit priala. Mala som pred manželom pár iných partnerov a s nikým som nikdy necítila také súznenie. Viem, je to veľmi vzácne. A vážim si ten dar.
S toľkými deťmi musí byť ťažké si nájsť čas jeden na druhého…
V tomto ohľade na tom musíme pracovať. Našťastie sme obaja nastavení tak, že nás deti bavia, napĺňajú. Čo je výhoda. Niekedy si robíme srandu, keď si večer hovoríme: „Tak čo, už ti tí tvoji haranti spia?“ Ale je to len zo žartu. Pomáhame si. Musíme si ale dávať pozor, aby nám práve toto nakoniec nepodrazilo nohy.
A čo ďalšie deti?
No… Po Janíčkovi, čo je moje tretie dieťa a prvý chlapček, sa vo mne niečo zlomilo. Zrazu som si nevedela predstaviť, že by som v bruchu nemala už nikdy dieťa. A potom sa nám narodila ešte Maruška.
A ako to cítite teraz?
Teraz už si to, že už nebudem nikdy tehotná, predstaviť viem. Nie preto, že už nemám dvadsať a sú tu aj zdravotné riziká. Doba je iná. Moja kamarátka je rovnako stará ako ja, má tiež 43 rokov, a nedávno porodila svoje prvé dieťa. V tom by som zas takúto prekážku nevidela. Skôr mi pripadá, ako by začala ubúdať sila.
Ako to myslíte?
Vždy, keď som otehotnela, paralelne do mňa vstúpil obrovský príval sily v kombinácii s úplným pokojom. Uzemnila som sa, zapustila korene, celý svet ako by sa točil mimo mňa. On existoval, ale mne bolo všetko okrem mňa a rodiny jedno. Teraz, keď si to tehotenstvo reálne predstavím, tak by sme ho asi zvládli v pohode, ale v tých myšlienkach už nenastupujú tieto pocity. Myslím si teda, že pravdepodobne je počet našich detí konečný.
Ako je to s pôrodmi, hovorí sa, že čím viac detí, tým ľahší pôrod.
Jednoduchší? Pôrody sú vždy ťažké. To jednoducho patrí k tomu všetkému. Prvorodičky by som zrušila úplne, prvý pôrod je najhorší. Pretože neviete, do čoho idete. Pri prvej dcére som trpela ako zviera, lúčila som sa so životom. Prišlo mi, že toto nemôžem prežiť! Už som si predstavovala, ako bude úbohé dieťa vyrastať bez matky (smiech). Druhý pôrod, to bola tiež hrôza, ale už som aspoň vedela, že raz skončí a my to pravdepodobne všetci prežijeme. To bábätko to má tiež ťažké, hystéria nič nerieši.
Čo tretí pôrod?
Janíčkovi sa na svet nechcelo, keby mi ten pôrod nevyvolali, asi by vo mne bol dodnes. Prenášala som jedenásť dní, už ma začali desiť reči od lekárov, že by sa bábätku mohlo aj niečo zlé stať. Tak mi dali tabletku a za tri hodiny bol chlapček na svete. A štvrtý pôrod? O tom s nadsádzkou hovorím, že som ho vôbec nemala. A to, ako rýchlo sa Maruška objavila, medzi nami, sa s ňou ťahá stále. Je to jednoducho žena činu! Robí si absolútne, čo chce.
Ste matka podľa príručiek, alebo deti vychovávate intuíciou?
Pri prvom dieťati som chcela mať všetko ako v knižkách. Bola som tým až posadnutá. A to mi z dnešného hľadiska pripadá úplne smiešne.
Ja som radšej nečítala nič…
To buďte rada! Pretože ja som sa tými radami a tabuľkami nechala strašne zblbnúť a zbytočne ma to stresovalo. Dneska je mi jasné, že mama všetko vie a cíti prirodzene. Inštinkt je silná záležitosť, tá najprirodzenejšia na svete. Je to rovnaké ako s tým pôrodom, na to vás dopredu nikto nepripraví. Žiadna príručka. S výchovou je to rovnaké.
Niektoré matky sa boja, že nemožno milovať všetky deti rovnako.
Niet sa čoho báť. Len si to nevedia predstaviť, to je celé. Jedna moja kamarátka dokonca tvrdí, že práve z tohto dôvodu nechce mať ďalšie dieťa, že sa nedokáže rozdeliť o tú veľkú lásku. Ale to vás hneď prejde.
Doma ste štyri ženy na dvoch mužov!
Áno, je to celkom pekelné. Muži v našej domácnosti sú dosť chudáci. Teraz dokonca manžel priniesol dve mačiatka a sú to tiež ženské. Estrogén vo vzduchu zúri. Janík to musí prežiť, myslím, že bude, čo sa týka žien, veľmi dobre vybavený.
Ako takú veľkú rodinu zvládate finančne?
Náročné to je, ale veci sa dajú dediť. Maruške som napríklad už nič moc nekúpila, pretože všetko máme. A máme šťastie, že mám šikovného muža, ktorý sa o nás v tomto smere postará, a ja mám ekonomickú slobodu.
Alena Antalová
*28. 7. 1972, herečka
Zdá sa, že rodáčke z Bratislavy ide všetko, na čo siahne. Vyštudovala JAMU v Brne, venuje sa divadelnému, televíznemu aj muzikálovému herectvu. Populárnou sa stala vďaka diváckym hitom ako je Poisťovňa šťastia či Četnické humoresky. V roku 1999 získala cenu Thálie v kategórii Talent roka do 33 rokov za inscenáciu Majster a Margaréta. Alena Antalová je už 22 rokov členkou Mestského divadla v Brne, kde ide stále z roly do roly. V rovnakom meste tiež žije so svojím manželom a štyrmi deťmi Alenou, Elenou, Janom a Mariou. V spoločnosti sa objavuje len zriedka, dáva prednosť rodinnému životu.
Rozhovor
Foto Profimedia.cz
Nemáte ešte Skylink? Nie je nič jednoduchšie – Prejdite ku Skylinku!
