Myslím, že je to doteraz najväčšia ponuka, ktorú som dostal

Chcel byť učiteľom alebo farárom, ale osud ho nasmeroval inam. Herec a spevák Jan Sklenář si momentálne užíva prácu na úlohe Beetlejuicea v novom muzikáli Hudobného divadla v Karlíne.

Kedy ťa napadlo, že budeš herec?

Odmalička som spieval. Chodil som do ľudovky, kde som mal skvelého učiteľa. Raz nám do hodiny vtrhla profesorka dramatického oddelenia, že potrebuje chlapca na záskok do divadla. Tak som to skúsil. Verila mi a presvedčila mňa aj rodičov, aby som sa prihlásil na JAMU...a vzali ma. Z mojej pôvodnej predstavy, že sa stanem buď učiteľom, alebo farárom, je nakoniec zo mňa herec. Čo je vlastne taká fúzia oboch.

Aká bola tvoja prvá divadelná rola?

Bola to stafáž v hre Červená knihovna Arnošta Goldflama v Klicperovom divadle v réžii Akrama Staňka. Prvá hlavná rola prišla asi pol roka potom v grotesknom westerne Zdeňka Plachého Nepohodlný indián.

Ako sa stalo, že si z Brna zamieril do Hradca Králové a potom do Prahy?

Doslova som sa zbláznil do vecí, ktoré robil Vladimír Morávek v hradeckom divadle, ktoré v tom čase patrilo k najprogresívnejším v Čechách. Pamätám si ten pocit uhranutia, keď som videl veci, ktoré sa tam robili v jeho réžii. Strašne som tam chcel, ale tušil som, že mi to nemôže vyjsť, bol to exponovaný súbor plný skvelých ľudí. Ale list so žiadosťou, že by som k nim chcel patriť som skrátka musel poslať. A ono to vyšlo...

Do Prahy som sa dostal vďaka režisérskej dvojici SKUTR, ktorí s nami v Hradci začali pracovať. Boli enfant terrible českého divadla. Urobili sme spolu úplne prvú vec – muzikál Mauglí Divadla Kalich, v ktorej som alternoval s Jiřím Kornom postavu pantera Baghíru. A potom nasledoval celý rad inscenácií v Klicperovom divadle (Labutí jezero, Pěna dní, Karamazovi), ale aj postava Rómea Letných shakespearovských slávností, Júliu hrala Tereza Ramba. Keď sa stali umeleckými vedúcimi pražského Divadla v Dlouhej, ponúkli mi tam angažmán. A tak som sa dostal nastálo do Prahy. Samozrejme v medzičase boli aj ďalšie projekty, ktoré ma do hlavného mesta priviedli, o. i. Kudykam Michala Horáčka a Petra Hapku alebo záskok v Činohernom klube.

Pomýšľam aj na vlastnú hudobnú sólovú dráhu...

Si známy nielen ako herec, ale aj ako spevák. Ako si vyberáš repertoár?

Tak to bolo ďalšie šťastie, zvláštna zhoda náhod. Doslova osudový bol spomínaný Kudykam, kde mi boli zverené dve veľké roly – najprv Štamgasta a neskôr aj Kudykama – a stretnutie s Ondřejom Gregorom Brzobohatým, ktorý robil aranže. S Michalom Horáčkom spolupracujem dlhodobo. Šansóny ma bavia a myslím, že aj poslucháčov, ktorí na mňa chodia. Pomýšľam aj na vlastnú hudobnú sólovú dráhu. A s Ondrom spolupracujem na projektoch Hudobného divadla Karlín.

Kedy prišiel Beetlejuice?

Pred rokom, presne v deň mojich 45. narodenín. Po generálke Anděla Páně v Karlíne, kde hrám Uriáša. Prišiel za mnou riaditeľ Egon Kulhánek, že síce nemá pre mňa žiadny darček, ale má ponuku na postavu Beetlejuicea, ktorá znamenala viac ako stopercentné nasadenie. Dal mi nahrávku broadwayského predstavenia, aby som si ho pozrel. A mne bolo jasné, že je to príležitosť, ktorá sa už nemusí zopakovať a najzaujímavejšia muzikálová úloha, čo kedy mohol kto v Čechách dostať za posledný dlhý čas.

Čo nasledovalo?

Musel som sa rozhodnúť, či skončím angažmán v Divadle v Dlouhé, čo pre mňa bolo najťažšie. Pretože Beetlejuice vyžaduje úplné odovzdanie sa úlohe. Nakoniec to dopadlo doslova zázračne, pretože sa vedenie oboch divadiel dohodlo na kompromise, teda zostávam v angažmáne v Dlouhej, kde sa ma nechceli vzdať a ja ich, a vyšli mi obrovsky v ústrety.

Čo pre teba znamená tvoja najnovšia rola Beetlejuice?

Myslím, že je to doteraz najväčšia ponuka, ktorú som dostal. Je to úplne prelomový a nadčasový muzikál. Úloha je enormná, vyžaduje obrovské nasadenie a množstvo zručností – hereckých, speváckych, pohybových. Broadwayskú verziu, ale v Karlíne nekopírujeme. Hovorí sa, že pre tento žáner nebola v posledných mnohých rokoch napísaná lepšia, ale zároveň náročnejšia rola, než je Beetlejuice.

Čo si pre rolu musel urobiť?

Po Amerike ide o prvú ďalšiu realizáciu, ešte nikde inde na svete sa Beetlejuice nehral. Ide o náročnú úlohu, v ktorej nemám alternáciu, a na ktorej prípravu mi karlínske divadlo poskytlo jedných z najlepších odborníkov: chodím na spev k Hane Peckovej, na popový tanec k Andymu Urysiakovi a na pantomímu k Markovi Zelinkovi. Tiež posilňujem s trénerom Jakubom Prchalom a snažím sa vyvážene a zdravo jesť. Je to v tejto chvíli to jediné na čom pracujem a čomu dávam všetko nasadenie a čas. Ale zostávam v Divadle v Dlouhé, kde čoskoro začneme pracovať s režisérom Michalom Vajdičkom na predstavení Kartonový taťka, ktoré bude už naším tretím spoločným projektom.

A čo kino a televízia. Stíhaš nejaké sledovať a ktoré by si našim čitateľom odporučil?

Na televíziu sa veľmi nepozerám na rozdiel od filmu. Naposledy som videl nádherný film Vlny, tak na ten by som určite rád pozval divákov.

Jan Sklenář (* 19. októbra 1978)

Držiteľ mnohých divadelných ocenení a nominácií, brniansky rodák Jan Sklenář vyštudoval činohru na JAMU. V Klicperovom divadle strávil osemnásť sezón a naštudoval sedemdesiat rol. Od roku 2020 je členom súboru Divadla v Dlouhé, kde stvárnil rad postáv o. i. Borisa v Konci rudého člověka, Anjela vo Valčíku, Kráľovnú noci v Kouzelnej flétně. Diváci ho však môžu poznať aj z filmu Nuda v Brne, seriálov Špecialisti či České století  a divadelných a hudobných scén o. i. ako Rómea Letných shakespearovských slávností, pantera v muzikáli Mauglí Divadla Kalich, Uriáša v predstavení karlínskeho divadla Anděl páně či Moriartyho v Legendě jménem Holmes.