Moja terapia sa volá práca

Andreu Růžičkovú, vtedy ešte Kerestešovú, si divák vybaví z legendárnych počinov českej filmovej scény ako Vyprávěj, Rafťáci alebo neskôr Ordinace v Růžové zahradě. Ako, dnes už vydatá matka dvoch detí, vníma krízu spojenú s pandémiou a čo jej pomáha držať hlavu hore? Ako zvláda starať sa o dve malé deti a k tomu pracovať a čo plánujú s manželom na dôchodok?

Než ste sa presťahovali do Prahy, vyštudovali ste na Slovensku „tvorivú dramatiku“ na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity. Keby ste vtedy neodišli, bola by z vás učiteľka? Alebo ste mali úplne iný sen? 

Ja som mala sen byť herečkou. Učiteľstvo som nikdy nevylučovala, ale v rámci toho, že som vysokú školu skončila a mala som 21 rokov, tak som sa cítila veľmi mladá a neskúsená na to vstúpiť do školského systému. A ak by to nebola Praha, tak by som odišla niekam inam do zahraničia. Ale určite som mala v pláne využiť svoju mladosť na to, aby som objavovala nové veci.

Presuňme sa do súčasnosti. Ste vydatá, máte dve malé deti. Aké náročné pre Vás bolo a je zvládať pandémiu koronavírusu s rodinou?

Nás to osobne, vďakabohu, veľmi nezasiahlo. Hlavne na základe toho, že máme tie dve malé deti a ja som to aj tak mala naplánované tak, že s nimi budem. Manžel teraz neučí a je s nami. Takže na nás to má viac-menej dobrý vplyv, vlastne sme radi, že sme spolu. Ešte mi hrá trochu do kariet fakt, že teraz pracujem častejšie cez Instagram, takže, ešte raz vďaka bohu, sme v pohode. Zatiaľ sa nás to nejako dramaticky nedotklo.

Keď príde nejaká kríza, tak sú len dve možnosti: buď vás zničí, alebo vás posunie ďalej, a je len na nás, ako s tým budeme pracovať

Dá, pretože pre mňa je terapiou práca (smiech). Každá matka alebo rodič, čo je stále s deťmi, vie, že je to nesmierne psychicky náročné, pretože je to stále to isté dokola a málokedy sa stretnete s tým takzvaným „inteligentným svetom“. Stále riešite detský svet, takže pre mňa je to taký únik z reality. Nie že by som chcela utekať – ja si tam jednoducho odpočiniem, pretože sa môj mozog zaoberá na chvíľu niečím iným než deťmi.

Odpočívate tam i mimopracovne? Nachádzate tam inšpiráciu?

Teraz akurát objavujem strašne veľa nových ľudí, nie sú to žiadne celebrity, ani žiadne známe osobnosti, ale sú neskutočne inšpiratívni. Na Instagrame sa dajú nájsť aj duchovné veci alebo mladí umelci, je tam celá škála zaujímavých životov, nie je pravda, že ide len o celebrity. Je to pre mňa veľmi pestrý svet, ktorý ma veľmi baví.

Pestrý svet Vás tiež bavil, keď sa ešte dalo cestovať. Ktorá cesta Vám je v spomienkach najbližšia?

Asi najzásadnejšia je Afrika, pretože tá vám prehodnotí všetko, čo dovtedy človek vnímal, riešil a hodnotil. Tam sa toho zmení veľa.

Až sa zase bude dať cestovať, vydáte sa niekam?

My sa teraz s manželom bavíme o tom, že až raz budeme na dôchodku, tak budeme chodiť na tie eurovíkendy, do galérií a za umením. Na to obdobie sa veľmi teším, dúfam, že budeme mať takú krásnu starobu.

Vlani ste s rodinou urobili veľký krok a kúpili ste si chalupu. Užívate si život mimo mesto?

My sme to riešili už s druhým dieťaťom, to bolo ešte pred covidom, také nutkanie pohnúť sa niekam ďalej. Našli sme taký „chalupodom“. Je nám tam hrozne pekne a ukázalo sa to ako ten najlepší krok za poslednú dobu, pretože tam teraz trávime väčšinu času a do Prahy jazdíme len napríklad na dva dni, vybaviť nejaké povinnosti.

Minulý rok ste prišli so svojou vlastnou kolekciou oblečenia #nARuby. Ako vznikol názov?

My sme začali vlastne priamo s covidom, ktorý k tomu názvu dopomohol, pretože sme sa začali baviť o tom, že svet je naruby. Potom manžela napadlo, že by sa to mohlo volať #nARuby, pretože to schováva aj moje iniciály. Strašne sa nám to začalo páčiť a chytilo sa to aj tým názvom.

A na záver, čo by ste poradili čitateľom, čo by im mohlo pomôcť zvládnuť dnešnú dobu plnú neistoty a obáv?

Mne osobne pomáha viera, viera vo vyšší zámer. Ja som veriaca a keď sa dejú zlé veci, tak som presvedčená o tom, že sa dejú z nejakého dôvodu a že sú takzvane pre dlhodobejšie dobro, ktoré nastane až po tej kríze. Modlím sa, aby sme to nejako zvládli a všetko prenechávam pánu Bohu, nech to riadi tak, ako má. Vždy, v rôznych dobách, prichádzajú zlé veci, a musí to tak byť. Ony nám totiž strašne veľa ukazujú, menia sa smery, mení sa spoločnosť a tak je to správne. Ako keď v rodine alebo v partnerstve príde nejaká kríza, tak sú len dve možnosti: buď vás zničí, alebo vás posunie ďalej, a je len na nás, ako s tým budeme pracovať.

Andrea Růžičková (* 21. júla 1984, herečka)

Narodila sa v Hlinnom na Slovensku. Vyštudovala tvorivú dramatiku na Pedagogickej fakulte v Trnave, ale už od útleho veku vedela, že ju život ťahá k herectvu. Po úspešnej sérii pražských castingov na reklamy sa vryla do povedomia producentov a začala byť žiadanou herečkou. Teraz sa venuje širokej škále činností, je napríklad aktívnou fotografkou, návrhárkou oblečenia a k tomu stíha s manželom vychovávať dve malé deti, väčšinu času trávi v ich rodinnom dome za Prahou.