Mať fungujúcu kapelu je alchýmia

Muzikant, ktorý je súčasťou československej hudobnej scény viac ako štyridsať rokov, nespí ani počas leta na vavrínoch. Rozhodol sa totiž splniť si sen. K sedemdesiatym narodeninám sa chystá nadeliť si prvý sólový album. Na zmenu vraj nie je nikdy neskoro.

Veľké open air festivaly, na ktorých bol Žlutý pes vždy stálicou, sa tento rok nekonajú. Užívate si aj tak hranie na menších akciách?

Jasne, vďakabohu že už sa zase hrá! Jazdíme po akciách do tisícky návštevníkov, takže to sú klasické zábavy, lokálne fesťáčiky a podobne. Sme za to hrozne radi, že organizátori majú tú odvahu a že ľudia vôbec prídu. Tú vynútenú pauzu som využil hlavne na športovanie a na prácu v štúdiu, bolo to fajn, ale takto je to ešte lepšie.

Aké hity od Vás chcú fanúšikovia zaručene vždycky počuť?

Postupom času sme sa prepracovali medzi „legendy“ a v takýchto prípadoch ľudia chcú hity, najlepšie tie, ktoré poznajú z rádia. Takže nemôže chýbať Modrá, Náruživá a samozrejme na záver Sametová. Ale je toho viac a sem-tam ten osvedčený repertoár preložíme nejakou novinkou alebo staršou menej hranou skladbou, ktorá nás baví. Nakoniec Rolling Stones to nerobia inak.

Tento rok oslávila kapela Žlutý pes už 42 rokov od založenia. Aký je podľa Vás recept na úspech a na to, že vedľa seba môžete stále bez problémov fungovať?

Nutnou, hoci nie postačujúcou podmienkou pre dlhovekosť kapely, je úspech. Je to síce banálne, ale je to tak. Jedine vtedy majú muzikanti motiváciu hrať, bez tej odozvy na koncertoch to nie je ono! A potom k tomu pristupujú ďalšie podmienky, ako je aspoň nejaká fyzická kondícia, to že si muzikanti sadnú aj ľudsky a prekonajú všetky tie ponorkové choroby, ktoré nevyhnutne prídu. Je to celkom zložitá alchýmia.

Na koncerte nemôže chýbať Modrá, Náruživá a samozrejme na záver Sametová

Aké obdobie bolo pre kapelu počas tých rokov najťažšie? A kedy sa jej naopak darilo najlepšie?

Samozrejme hranie americkej muziky za ruského socializmu nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou, to boli samé zákazy, otravovanie a istá bezvýchodiskovosť. Boli to samé ťažké prekážky, ale hriala nás mladosť a dokázali sme to prekonať. Potom prišiel kapitalizmus, boj o peniaze, divoký životný štýl, mediálne tlaky a podobné úskalia, aj to sa na človeku dokáže podpísať. Ale už sme mali vybudované základy a bolo sa k čomu vracať.

Chystáte vraj vôbec prvý sólový album. Prečo ten nápad prišiel až pred 70. narodeninami?

Človek má vždy tendenciu experimentovať, nakoniec zmena je život. Myslím, že tá sedemdesiatka nie je nič iné ako zámienka pre to, aby človek niečo skúsil. A ono to potom vždy nejako dopadne, základom je totiž začať. Veľkú úlohu na celom projekte hrajú kolegovia, ako napríklad rocková gitaristka Kateřina Pelíškova alebo pesničkár Nick, sám by som to celkom určite nedokázal. Ale sú tam aj chlapci zo Psa, producenti a aranžéri, skrátka ľudia, s ktorými žijem celý život.

Žlutý pes vraj bude mať aj spevník s pesničkami, aby si ich každý mohol zahrať napríklad pri táboráku. To bol Váš nápad?

Spevník je už k dispozícii na internete a vo vybraných kamenných predajniach kníh. S vydaním nás oslovila firma Supernoty.cz, ktorá je najväčším notovým portálom u nás. Musím povedať, že ma ten záujem potešil. Už mám spevník doma a vyzerá veľmi dobre. Fanúšikovia tak majú autorizovaný prepis našich piesní s fotografiami a trochou rozprávania.

Aká je Vaša predstava ideálne stráveného leta v Česku?

Ja som nikdy v lete nejazdil na dovolenky do zahraničia, pretože sa veľa hrá, a jednoducho na to nie je čas, zájazdy „do tepla“ sú lepšie na jeseň a v zime. Takže to mám vlastne úplne rovnako. Jazdíme na šumavskú chalupu, keď to ide, k tomu veľa športu najrôznejšieho druhu, sem-tam vlastivedný výlet, teda skôr po krčmách než po hradoch.

Diváci si Vás obľúbili aj v porote súťaže Česko Slovenská SuperStar. Sledovali ste tento ročník?

Na roky SuperStar veľmi rád spomínam, boli to obrovské zážitky ako muzikálne, tak aj ľudsky, ale priznám sa, že už to teraz nesledujem. Človek sa musí pozerať pravidelne, aby sa dostal „do deja“ a to potom stojí celkom dosť času.

Keby prišla ponuka, išli by ste do tohto projektu znova?

Porotcovanie v SuperStar je ponuka, ktorá sa neodmieta, ale úprimne povedané veľmi ju už nečakám. Všetko má svoj čas, muzika sa mení, diváci tiež a dvakrát do rovnakej rieky aj tak nevstúpiš, to je známa vec.

Ako sú na tom, podľa Vás dnešní mladí speváci? Chýba im niečo?

Mladí speváci sú na tom dnes tak zhruba rovnako ako my kedysi. Milujú muziku, snažia sa o úspech a je to ťažké. Majú proti nám obrovské výhody ako sloboda, moderné technológie a neobmedzené informácie, proti nim ale stojí obrovská konkurencia globálnych megahviezd, ktoré usilovne luxujú peňaženky tunajších fanúšikov a sú vždy o krok napred. Ale tak je to správne, tak sme to chceli.

Ondřej Hejma (* 3. februára 1951, muzikant)

Po gymnáziu vyštudoval filológiu (odbor angličtina a čínština) na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Po univerzite pracoval ako copywriter v reklamnej agentúre. Rockový hudobník a skladateľ je dlhoročným frontmanom populárnej skupiny Žlutý pes. V roku 2018 mu prezident Miloš Zeman udelil medailu za zásluhy v oblasti umenia. Pôsobí aj ako rozhlasový a televízny moderátor, publicista a prekladateľ. Medzi jeho koníčky patrí cestovanie a golf.