Mám úctu k českému umeniu

Má za sebou mimoriadne úspešný film Šarlatán, kde si zahral hlavnú postavu napoly so svojím otcom Ivanom. Ako mladý český herec Josef Trojan využíva súčasnú „nútenú prestávku“? Aké má ďalšie plány, sny a ambície?

Začnime od piky – cestu k herectvu ste mali vyšliapanú, ale pamätáte si nejaký zlomový moment, kedy ste si uvedomili, že to je ono? Že k filmu patríte? 

Vyšliapanú cestu som mal, to áno, ale nevydal som sa po nej. Od otca som žiadnu pomoc nikdy nechcel. Samozrejme sa nedá poprieť výhodnejšia štartová pozícia, ktorú som vďaka priezvisku mal, to je však záležitosť čisto mediálna. To, že chcem byť hercom, som si uvedomil predovšetkým vďaka tomu, že som sa snažil a snažím sa byť v tejto profesii svojhlavý a objavovať ju, skúmať z vlastnej iniciatívy. To, že v sebe túto motiváciu mám, mi aj odpovedá na otázku, či chcem byť hercom. 

Na čo ste za svoju doterajšiu kariéru najviac pyšný?

Spolupráca s Agnieszkou Holland bola určite najväčší míľnik mojej kariéry. Mám obrovské šťastie, že ma to postretlo na úplnom začiatku. Mám vďaka tomu mnoho rokov na vstrebanie všetkého, čo mi Agnieszka povedala, poradila, vytýkala. A že toho bolo… 

Aké máte sny? Je to Oscar za hlavnú úlohu?

Ja sa snažím moc nesnívať. Hercov je veľa, talentu tiež. Ceny nie sú motiváciou. Keby boli, asi by som časom narazil na existenčnú krízu, čo by som nerád. Ale keby som mal povedať, aké ceny si aktuálne cením najviac, tak je to cena z Cannes a cena z Moscow IFF. 

Fakt, že momentálne zažívame nekonečnú kalamitu stereotypných „mužsko-ženských“ filmov je len motivácia pre zmenu

Ako vnímate situáciu ohľadom Covidu? Či už profesijne, alebo osobne? Dalo vám to viac, než vzalo?

Zvládam ju asi ako priemerný český občan. Niekedy mám obdobie produktívne, niekedy stagnujúce. Narážam, asi ako mnoho z nás, na neschopnosť nastaviť si režim bez pričinenia šéfa alebo zamestnávateľa. Zatiaľ to stále prebieha, preto nie som schopný pozrieť sa na misku váh a zhodnotiť, či mi to viac dalo, alebo vzalo. Posunuli mi niektoré projekty, čo je mrzuté, ale zároveň som videl a prečítal desiatky filmov a kníh, zapájal som sa do charitatívnych a pomocných akcií, odpočinul si a vyriešil si veľa vecí. 

To úplne nemám. Ale viem, že by som rád zostal v Česku. Mám úctu k českému filmu, divadlu a umeniu všeobecne. Myslím, že ako národ pre umenie máme predispozície, ktoré sme už mnohokrát predviedli. Fakt, že momentálne zažívame nekonečnú kalamitu stereotypných „mužsko-ženských“ filmov je len motivácia pre zmenu.

Máte čas na priateľov z detstva a zo školy? Alebo to muselo ísť bokom kvôli filmu? A dáte nám tipy, ako ako mladý umelec udržať balans medzi profesiou a mladosťou?

Nikdy som nemal také silné detské priateľstvo, aby vydržalo v nejakej pravidelnosti až doteraz. Mali sme vždy dobrú partiu, ale nepokračovalo to. Veľké priateľstvá som našiel až na gympli a medzi kolegami. A musím povedať, že toto je moja rada. Majte kamarátov, ktorým veríte a o ktorých viete, že keď sa odrazíte nohami od zeme, vezmú vás späť. Veci sa menia, to je jasné. Do pražskej krčmy v centre už si sadám nerád, pretože sa jednoducho nemôžem v pokoji opiť. Keď kamaráti pochopia, že keď na vás niekto zíza, nie je to príjemné a narušuje to večer, tak je to veľmi príjemné. Rozhodne tým nehovorím, že moja publicita je veľká, ale stačí to na to, aby som si niektoré veci skrátka zakázal alebo sa im vyhol. 

Aké filmy, či už české, alebo svetové, Vás v poslednom čase najviac dostali? Čo by ste odporučili?

Odporučím určite filmový server Edison Film Hub, kde nájdete najlepšie festivalové filmy. V poslednom čase ma dostali Bedári z roku 2019 a Taxi Teherán. Pre fanúšikov dobrej hudby dokument o Nickovi Caveovi – 20 000 dní na Zemi a pre nadšencov športu The Last Dance. 

A na záver na odľahčenie – je nejaká historka z natáčania, na ktorú rád a s úsmevom spomínate?

Keď som bol asi v polovici nakrúcania Šarlatána, tak som točil so skvelou Jaroslavou Pokornou. Na film som sa naozaj pripravoval a bral som to miestami až moc vážne. Keď sme mali pred veľmi ťažkou scénou a ja som prešľapoval po miestnosti a hovoril som si text, Jaroslava si ma zavolala a povedala mi, nech v tom živote viac prdím. A to bolo také ľudské a tak namieste, že mi to v hlave zostane ešte dlho.

Josef Trojan (* 8. januára 2001, herec)

Je český filmový herec. Je synom herca Ivana Trojana a herečky Kláry Pollertovej-Trojanovej. V roku 2019 stvárnil hlavnú úlohu vo filme Abstinent a v televíznom seriáli Skvrna. V detstve hral v televíznej rozprávke Anjel Pána alebo Revival. V roku 2020 hral vo filme Šarlatán poľskej režisérky Agnieszky Holland, ktorý Česká filmová a televízna akadémia nominovala do boja o prestížnu cenu Oscar. Medzi jeho záujmy patrí psychológia, sociológia, právo a investigatíva.