Lákalo ma skúsiť si tú rebéliu!

V dvadsiatich šiestich rokoch sa z nej stáva seriálová hviezda prvej veľkosti, a to vďaka úlohe, o ktorej mnoho herečiek len sníva. Antonie Formanová sa ako Zdeňka Havlíčková predstaví v hlavnej úlohe prvého pôvodného českého seriálu stanice Canal+ Dcera národa. Kráska hrá dcéru slávneho Karla Havlíčka Borovského, od siedmich rokov sirotu, z ktorej českí obrodenci chceli urobiť symbol nežnosti českej kultúry – kvôli láske sa ale zo spurného dievčaťa stala cez noc zradkyňa národa a pobehlica. „Obrodenci sú ako taká kapela, ktorá keď to rozohrá, vnesie na pľac skvelú energiu,“ neskrýva vnučka legendárneho režiséra Miloša Formana svoj dobrý pocit z nového seriálu.

Ako ste rolu Zdeňky Havlíčkovej získali? Prebiehal na ňu casting?

Na castingu som vraj bola prvá… a tiež posledná. Bola som nervózna, pretože sme skúšali dlhý monológ, ale hneď ma to začalo baviť a Maja Hamplová (producentka seriálu, pozn. aut.), ktorá tam so mnou bola, ma tým aj pekne previedla a priblížila mi o niečo viac Zdeňkin charakter. Doteraz som hrala skôr kladné postavy bez veľkých gest. Už pri skúške monológu sa ale ukazovala Zdeňkina vzdorovitosť a rebélia, čo ma lákalo si vyskúšať. Bála som sa, že to premôže môj „dobrý“ výraz a že to možno nevyjde. Ale vyšlo. Som za to veľmi rada. Začala som sa na Zdeňku naozaj tešiť. To bolo vo februári 2023. Teraz som už zvedavá na výsledok.

Ako by ste osobnosť Zdeňky opísali?

V minisérii sa zaoberáme iba krátkym životným obdobím okolo jej 20 rokov, kedy u nej došlo k veľkej životnej zmene. Bola naozaj svojská a nenechávala sa ovplyvňovať okolím. Samozrejme sa jej páčilo, že sa dostala z chudoby do veľkej spoločnosti a mohla nosiť krásne honosné šaty. Ale vždy sa snažila byť sama sebou. Z dobových fotografií je zrejmé, že je iná ako jej rovesníčky, to sú také dievčatká. Zdeňkina vizáž už preukazuje istú dravosť a vzdorovitosť, ktorá sa potom najviac prejavila voči obrodencom. Pre mňa je to dravé, emancipované a vzdorovité dievča. A hovorím dievča, pretože aj keď je vekom a spoločnosťou braná ako dospelá, v niečom je stále ešte dieťa. Zdeňka si je vedomá svojho mena aj odkazu svojho otca Karla Havlíčka Borovského, ale nie je to cesta, ktorú si sama zvolila a ktorou by chcela ísť.

Zdeňka túži po slobode, nezávislosti a veľkej láske. Nechce, aby jej niekto hovoril, ako má žiť. Ako teda chce žiť?

Snáď ako každý si chce skrátka žiť po svojom. Robiť, čo chce ona sama. Obrodenci a lotéria (zbierka na podporu Havlíčkovej, z ktorej získala finančné zázemie, pozn. aut.) jej síce ponúkajú život v blahobyte, ale na čo jej to je, keď je odtrhnutá od rodiny a nemôže svoje peniaze spravovať tak, ako by sama chcela? Chcela by peniaze míňať za radosti, voľný čas tráviť s kamarátmi, namiesto náučnej literatúry čítať zamilované romány a vziať si toho, koho má skutočne rada. Žije tak trochu v klietke vlastného života, a preto by si možno nakoniec priala žiť úplne inak.

Pre mňa je to dravé, emancipované a vzdorovité dievča.

Národní obrodenci na čele s Ladislavom Riegrom Zdeňke chcú tiež pomôcť, ale zároveň jej určujú, aký život má viesť. Ako k nim Zdeňka pristupuje?

Obrodenci sú pre Zdeňku skôr nepriateľským zlom. Chcú z nej vytvoriť klenot českého národa. Obmedziť jej možnosti výberu a pohybu. Rozhodovať za ňu. Ona to neberie ako výhodu pre seba, ale ako šancu pomôcť z chudoby svojim príbuzným. Vymaniť sa z dlhov. Jej teta bola kvôli dlhom aj zatvorená. Obrodenci jej pomohli dostať sa z väzenia. Myslím, že netušila, aké bude mať pakt s obrodencami dôsledky. Stále sa na to pozerala zo svojej pozície. Zo začiatku to bolo opatrné našľapovanie, ale keď ju odtiahli od jej rodiny, začala tá najväčšia zlosť. Ukradli jej vlastný život a začali jej hovoriť, čo má robiť. A ona začala prejavovať vzdor a nenávisť voči nim.

Riegra hrá Jiří Langmajer, Františka Palackého Jan Vlasák, Zdeňkinho poručníka Braunera stvárnil Leoš Noha, Pravoslava Trojana Vladimír Javorský a Josefa Hamerníka si zahral Robert Mikluš. Ako sa Vám s takou plejádou českých hercov hralo?

Hralo sa mi s nimi úžasne, krásne sa na nich pozeralo. Mali úžasné kostýmy, fúzy a hrozne im to pristalo. Vyzerali ako taká kapela, ktorá keď to rozohrá, vnesie na pľac skvelú energiu. A to potom aj nám mladším dodávalo odvahu do toho viac šliapnuť.

Zdeňka bola dcérou slávneho otca, Vy ste tiež dcérou slávneho otca a slávnych dedkov – režiséra Miloša Formana a spisovateľa Jiřího Stránského. Vidíte tam so Zdeňkou Havlíčkovou nejakú paralelu?

Trochu áno. V divadelnom predstavení Because of Alma som už hrala hudobníčku Almu Rosé, príbuznú slávneho Gustava Mahlera, ktorá za sebou tiež mala pestrú líniu. Pravdepodobne ku mne tieto roly svojím prirodzeným spôsobom prichádzajú. Zdeňka nechce zneužiť slávne meno svojho otca. Je jej to až protivné, že si ju s ním ľudia spájajú. Ja to tak nemám, som hrdá a rada sa spájam so svojím menom a svojím pôvodom. Ale chápem tú zaťaženosť menom, keď okolie vidí iba to. Keď sa stále píše „dcéra Karla Havlíčka“ alebo „vnučka Miloša Formana“, je to viac ako vy sama a to je škoda. Zdeňke to vadilo a aj ja sa s tým musím občas vysporiadať, aj keď teraz už menej, pretože to jednoducho prechádza vaším životom, či chcete, alebo nie.

Antonie Formanová (26)

Narodila sa do rodiny, kde umenie visí už generácie vo vzduchu. Antonie je dcérou divadelníka Petra Formana a scenáristky a psychoterapeutky Kláry, roz. Stránskej, jej babičkou je Věra Křesadlová, dedkami boli Miloš Forman a Jiří Stránský. Vyštudovala pražskú DAMU, od novembra 2019 účinkovala v inscenácii Játra na scéne Anti.kvariát Dejvického divadla, od vlaňajška má v Dejvickom divadle stály angažmán. Na obrazovke debutovala pred šiestimi rokmi vo filme Dukla 61, na plátne na seba zatiaľ najviac upozornila ako Milada v dráme Okupace, za ktorú získala aj sošku Českého leva.