Rozhovor
Keď zvládneš život sám, a postaráš sa o svojich blížnych, potom pre mňa budeš drsný
28. december 2016
|
|
Foto Karolína Ryvolová
Foto Karolína Ryvolová
Stretli sme sa spolu pred koncertom. Bolo na ňom vidno, že je mierne nervózny a že je unavený, pretože mal za sebou celý deň s novinármi a zvukovú skúšku k tomu, aj napriek tomu si na nás ale ešte večer urobil čas, a tak mohol vzniknúť nasledujúci rozhovor. Večierok sa konal pri príležitosti krstu jeho nového videoklipu Jižní spojka. Všetok zárobok šiel na nadáciu, ktorá pomáha ženám s rakovinou prsníka.
Prečo práve dobročinná akcia pre nadáciu, ktorá sa zaoberá rakovinou?
Moja babka zomrela na rakovinu, moja mama bojuje s nezhubným nádorom, moja bývalá producentka Eva Skallová teraz umrela na rakovinu. Človek sa tvári, že rakovina neexistuje. Až keď vám ale umrie niekto, na kom vám záleží, tak pochopíte, že to je vážny problém. Ženy sú v tomto ohrozenejšie – kvôli prsiam.
Spýtam sa Vás na Vaše hudobné začiatky. Ja som Vás počúvala v pätnástich rokoch, to ste ešte boli drsný rapper. Potom ste zrazu ubrali. Čo Vás k tomu prerodu viedlo?
Dosť ľudí sa mylne domnieva, že ja som na scéne desať, dvanásť rokov. To ale nie je pravda. Ja som začal s hip hopom už v trinástich rokoch. Mám tridsať štyri rokov. Takže som tu v podstate dvadsaťjeden rokov. Ja tvrdím jednu vec, a síce že človek sa nejakým spôsobom vyvíja. Myslím ľudsky. Rap sa dá robiť v časoch, keď tomu človek verí a má pocit, že je ten drsný černoch s búchačkou. Potom ale prídu nájmy, poistenie a príde tá tvrdá realita a človek zistí, že taký drsný nie je. Čo bolo pre mňa kľúčové a zásadné, že som pochopil, že ako verejná osoba, ktorú počúvajú mladí ľudia, idete príkladom. A byť hrubý a vulgárny a vôbec – spôsob hiphopového života… To asi nie je ten správny vzor. Nechcem sa pozerať dozadu. Momentálne robím veci úplne inak, než ako som ich robil predtým. Snažím sa viesť mladších k tomu, aby boli lepší. K tomu, aby si bol lepší, nepotrebuješ vulgaritu, byť drsný alebo niekoho mlátiť. Keď zvládneš život sám, vychováš deti a postaráš sa o svojich blížnych, potom pre mňa budeš drsný. To, že to hovoríš do mikrofónu, neznamená, že si drsný. Človek sa proste vyvíja s vekom.
Vy ste si vymysleli umelecké meno Gipsy.cz, čím ste sa verejne priznali k svojmu rómskemu pôvodu. Veľa ľudí to ale skôr skrýva. Bola v tom nejaká snaha o osvetu? Chcel ste tým povedať, že sa nebojíte to priznať?
V roku 2006 sme začali niečo reprezentovať. Tak to beriem. A nielen meno kapely, ale aj rómske hnutie. Zrazu tu boli Gipsy.cz, ktorí hrajú, makajú, pracujú. A to bol hrozný kontrast k tomu, čo sa o Rómoch všeobecne hovorí. Alebo hovorilo, dnes už je to trošku inak. Inšpiroval som sa Luckou Bílou, ktorá to vlastne nikdy nepriznala. Ona to urobila strategicky správne, pretože priznávať, že si Róm, to ti môže skôr uškodiť než pomôcť – v krajine, kde xenofóbia proste je. Ja som to ale urobil a veril som, že sa to raz oplatí. Že Rómovia aj Nerómovia uvidia, že pozitívny vzor bol dôležitý, nielen pre mňa osobne, ale aj pre Rómov. Priznali sme, že sme Rómovia. Chvíľu som sa politicky angažoval, ale namiesto toho teraz robím prevencie, kde si myslím, že budem pomáhať oveľa viac. Niekedy je lepšie mlčať a niekedy je lepšie makať a ukázať, že niečo vieš a že si vzdelaný. To koľkokrát urobí oveľa viac, než niekde niečo tliachať. Takto som to vzal a nehanbím sa za to a myslím si, že dnes to ľudia už aj oceňujú. Myslím, že mi to aj otvorilo dvere.
Počúvate niekedy sám seba?
Panebože vôbec! Vôbec sa nepočúvam. Taký úchyl nie som. Trpím tým, že neznášam svoje dielo. Urobím album a hneď by som ho mazal. Koľkokrát mi nadávali vydavatelia a hovorili mi: „Ježišimaria, tak už sa nejako rozhodni, lebo nikdy nič nevyjde!“ Som strašne sebakritický. Keď niečo urobím, napríklad za pol roka by som to urobil inak.
Akú muziku vôbec nemusíte? Čo by ste si nikdy nepustili?
Pochopiteľne Ortel! Akúkoľvek rasistickú hudbu fakt nie. Napríklad Public Enemy som mal strašne rád, ale tam je xenofóbia voči bielym… Odvtedy, čo to tak robia, pre mňa skončili. Mne je úplne jedno, kto je rasista. Keď počujem rasizmus od svojich známych, okamžite utnem vzťahy. Je mi jedno, či to je brat, sestra, kamarát. Ja som sa rozhodol, že xenofóbiu nebudem tolerovať v žiadnej podobe a za tým si pevne stojím.
Akého rappera uznávate?
Uznávam Marpa. Bol to chvíľku môj kôň, produkoval som ho, pomohol som mu na začiatku a teraz vidím, že sa to oplatilo, vždy som v neho veril. Myslím, že je to jeden z najúspešnejších hiphoperov tu vôbec. Vážim si to, kam si trúfol. Trúfol si tam, kam si iní hiphoperi vôbec netrúfli. Fakt si ho vážim za to, že to dotiahol tak ďaleko.
V televízii teraz beží ďalšia séria StarDance. Vy ste vystupovali v tej minulej. Sledujete to?
Pozrel som sa na ten prvý diel. Konečne som si to mohol užiť ako divák a nie ako účinkujúci, čo tam nervózne čaká na svoje vystúpenie. Čo chcete vedieť?
Išli by ste do toho znova?
Keď tam človek vstúpi, chce toho byť súčasťou a miluje to. Ale úplne na férovku, bol to taký stres, možno najväčší v mojom živote, taký nápor na psychiku, že už by som do toho nešiel.
Čo by ste poradili začínajúcim umelcom?
V dnešnom čase je strašne ťažké byť začínajúci interpret. Nezávidím im to. Jediný spôsob, ako vyniknúť, je, že na sebe musia makať a byť originálni. Nesnažiť sa stále niekoho kopírovať a znieť ako niekto. To dnes ľudia robia často. Myslím, že je to chyba.
Máte životné motto?
Chcieť, veriť, konať. Keď chceš, veríš a robíš pre to niečo, tak mimo smrti a zdravia ťa nemôže nič zastaviť. Tým sa riadim. Vždy, keď si v živote stanovím nejaký cieľ, tak si to poviem. Že ten cieľ chcem, mám jasnú predstavu o tom, ako to má vyzerať, a urobím pre to maximum.
Radek Banga (*27/3/1984) – raper, spevák textár, hudobník
Radoslav Banga je známejší pod pseudonymom Gipsy. Je to rapper, spevák, textár a hudobník rómskeho pôvodu, ktorý už od svojich trinástich rokov pôsobí na českej hiphopovej scéne. Čo možno neviete, je fakt, že napísal text k piesni Letím ke hvězdám pre prvý ročník súťaže Česko hľadá SuperStar a potom tiež spolupracoval na debutovej platni Busted R'n'B speváka Sámera Issu, ktorý súťažil práve v spomínanej relácii. V roku 2004 však prichádza revolučná myšlienka – spojiť prvky hip hopu, breakbeatu a funku s rómskym folklórom. Vzniká album Ya Favourite CD Rom a neskôr sa Banga stretáva so známym rómskym huslistom Vojtěchom Lavičkom. Z počiatku len vystupujú naživo v rámci Gipsyho sólo albumu, avšak o rok neskôr už z experimentu vzniká štvorčlenná skupina Gipsy.cz. V roku 2006 vydali album Romano Hip Hop. Doska zožala nevídaný úspech. V roku 2007 získal Radoslav Banga prestížnu cenu OSA a stal sa najúspešnejším mladým autorom populárnej hudby. Gipsy.cz si ako prvá a zrejme jediná česká kapela zahrala na najväčšom festivale na svete, Glastonbury.
Rozhovor
Foto Karolína Ryvolová
Nemáte ešte Skylink? Nie je nič jednoduchšie – Prejdite ku Skylinku!
