Keď je vedec taký slávny, že hrá v Teórii veľkého tresku

Nie je veľa ľudí, po ktorých by Medzinárodná astronomická únia pomenovala asteroid. Jedným z nich je ale doktor Neil deGrasse Tyson – astrofyzik, šíriteľ vedy, spisovateľ a občasný herec. Pri príležitosti premiéry nového pokračovania seriálu Kozmos: Možné svety odpovedal na naše otázky nielen o vesmíre.

Pôvodný seriál Kozmos uvádzal uznávaný astrofyzik Carl Sagan, ktorý pre Vás bol, ako vieme, veľkou inšpiráciou. Aký je to pocit, sprevádzať novú generáciu záhadami vesmíru? Bolo pre Vás ťažké ísť v jeho stopách? 

Je to skvelý pocit, ale aj veľká zodpovednosť. Predovšetkým však rozhodne veľká pocta. Nepovedal by som však, že som išiel v jeho stopách, v tom by som skôr zlyhal. Naopak snažím sa vytvárať vlastné stopy. Chcem byť známy pre to, kto som, a nie pre to, kým by som sa snažil byť.

Prvá séria Kozmos bola silne inšpirovaná pôvodným seriálom z roku 1980. Prezradíte nám, na čo sa môžeme tešiť v ďalšej sérii? Aké témy môžeme čakať? Teóriu strún? Časové kryštály?

Nepozerajte sa na Kozmos ako na vedecký dokument, ktorý informuje ľudí o najnovších kozmických objavoch. Namiesto toho o ňom premýšľajte ako o vedení, ktoré prepája veľkú tapisériu vedy s naším kolektívnym zmyslom vo svete. Vyberáme témy a historické príbehy podľa toho, či majú schopnosť zasiahnuť divákovo vnútro. A to tak, aby ho prinútilo stať sa vnímavejším k civilizačným problémom. To je totiž v súčasnosti, keď najväčšie problémy, ktorým čelíme, predstavujú existenciálne ohrozenie života na Zemi, naozaj potrebné. Ako už bolo povedané, medzi témy, ktoré v tejto oblasti pokrývame, patria exoplanéty, hľadanie inteligentného života, kvantový vesmír, pozemská biosféra, antropocén a medzihviezdne vesmírne cestovanie.

Chcem byť známy pre to, kto som, a nie pre to, kým by som sa snažil byť

Carl Sagan bol veľkým podporovateľom programu SETI (Hľadanie mimozemskej inteligencie). Považujete tento projekt v súčasnosti za dôležitý?

Verím, že by sme vždy mali určité percento peňazí na výskum prideliť SETI. Nemusí ísť o veľké sumy – napríklad len niekoľko percent, ale proste niečo na hľadanie mimozemšťanov vyčleniť. Deň, kedy objavíme inteligentný život vo vesmíre, totiž totálne zmení ľudské vnímanie. A aká veľká to bude udalosť, si teraz nevieme ani predstaviť, nieto predvídať.

Filmový a seriáloví tvorcovia si Vás pozývajú do svojich relácií, kde väčšinou hráte samého seba. Oslovil Vás v súčasnosti niekto s ďalšou podobnou ponukou?

V poslednom čase som sa objavil v štyroch filmoch: Batman vs Superman: Úsvit spravodlivosti, Zoolander No. 2, Doba Ľadová: Mamutí tresk a (nesmejte sa) The Last Sharkonado: It 'About Time. Niekoľko rokov som bol veľmi zaneprázdnený výrobou Kozmosu, ale teraz už som opäť pre také pozvania k dispozícii. Keď sa mi nejaký tvorca ozve s tým, že by rád zapojil vedu do svojho projektu, rád mu vyjdem v ústrety. Súvisí to s mojou slabosťou pre popularizáciu vedy, rád pomôžem, kým sa budú umelci inšpirovať novými vedeckými objavmi.

Jedným z týchto programov bol aj seriál Teória veľkého tresku, ktorý je v Česku aj na Slovensku veľmi populárny. Ako spomínate na nakrúcanie?

Bolo to najzábavnejšie nakrúcanie, ktoré som kedy zažil. A objavil som sa tam hneď dvakrát. 

V Teórii veľkého tresku Vám postava Sheldona vyčíta, že ste boli súčasťou výboru, ktorý rekvalifikoval planétu Pluto na trpasličiu planétu. Predpokladám, že ste sa s takou reakciou stretávali často. Ako dlho trvalo ľuďom, než si na to zvykli?

Veľa ľudí sa cez Pluto stále neprenieslo a to sa týka všetkých vekových skupín. Snáď okrem tej najmladšej, ktorá sa už v škole učí, že Slnečná sústava má iba osem planét.

Minulý rok Vám vyšla nová kniha – Letters from an Astrophysicist (Listy od astrofyzika), v ktorej ste zverejnili 101 listov od fanúšikov z celého sveta a tiež Vaše odpovede na ich otázky. Takýchto listov dostávate určite veľa. Podľa čoho ste sa rozhodovali, ktoré budete publikovať?

Áno, sú ich tisíce. Veľa sa ich ale pýta na to isté. Iné majú zase veľmi špecifické otázky, bez širšieho záujmu o súvislosti. A mnohé z nich sú ďakovné listy, ktoré by čitateľovi nepriniesli žiadnu vedeckú informáciu. Z tých zvyšných som vybral tie, ktoré mi tiež niečo dali – boli vtipné, poučné, skrátka niečím zaujímavé.

Máte rád sci-fi žáner? Aký je Váš obľúbený film?

Áno, mám. Mojím najobľúbenejším filmom je Matrix. A tiež mám rád originálne nápady ako vo filme Deň, keď sa zastavila Zem a pretrvávajúce morálne témy, ktoré sa preberajú v televíznych a filmových seriáloch ako je Star Trek.

Neil deGrasse Tyson (* 5. októbra 1958, vedec)

Narodil sa a vyrastal v New Yorku. Od detstva prejavoval záujem o vesmír. Na strednej škole bol kapitánom zápasníckeho tímu a šéfredaktorom školského fyzikálneho časopisu. Má tituly z Harvardu, Texaskej univerzity a Kolumbijskej univerzity. Je riaditeľom Haydenovho planetária a výskumníkom pri Americkom prírodovednom múzeu. Bol po ňom pomenovaný asteroid 13123 Tyson a okrem iného bol tiež zaradený na zoznam sto najvplyvnejších ľudí magazínu Time. Magazín Discover ho označil za jedného z desiatich najvplyvnejších vedcov.