Keď je najhoršie, pozerám sa do neba

Ako zvláda matka dvoch detí život vo svete paralyzovanom covidom a čo ju dokáže upokojiť v rozbúrených dňoch? Na tieto a ďalšie otázky sme sa pýtali Olgy Menzelovej, ženy, ktorá strávila 20 rokov svojho života s oscarovým režisérom Jiřím Menzelom, od ktorého sa toho, podľa vlastných slov, veľa naučila. Aké má ciele a do čoho vkladá svoje nádeje pre nasledujúce roky?

Vyštudovali ste produkciu na DAMU a v tomto odvetví sa živíte, okrem toho organizujete výstavy. Na ktorú ste najviac hrdá a prečo? 

S výstavami to mám ako s deťmi. Mám ich rada úplne všetky, ale spomenula by som hlavne tieto tri: Wintonovy vlaky, Rozmarná léta Jiřího Menzela a Vodu a Civilizace. A teraz je už na obzore ďalšia – Energie a Civilizace.

Akú veľkú ranu tomuto odvetviu zasadil rok 2020 a pandémia koronavírusu? Hľadáte nové spôsoby, ako výstavy organizovať?

Všeobecne veľkú, ale mám to šťastie, že svoje výstavy od začiatku koncipujem ako vonkajšie, teda také, ktoré sú prístupné bez vstupného 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Dnes sa tomuto konceptu hovorí anticovidový. Som veľmi rada, že to tak je, obzvlášť v tomto bezčasí, kedy človek v dôsledku zmätočných opatrení skoro nič nemôže.

Využili ste, alebo ste sa aspoň pokúsili získať podporu v niektorom z covidových programov? Aká náročná a stresujúca to bola skúsenosť?

Nevyužila, zatiaľ to zvládam sama a sú tu oveľa potrebnejší ľudia, ktorí si pomoc zaslúžia.

Ako matka detí v školskom veku ste určite mali plno práce aj so zvládnutím dištančnej výučby. Čo na to deti? A nebojíte sa, že bez dochádzania do školy dôjde ku zabrzdeniu ich vzdelávania?

Staršia dcéra je tým zasiahnutá naplno a musím povedať, že miera frustrácie je nesmierna. Tým, že sme ako jediná vyspelá európska krajina uzavreli školy prakticky na rok, sme si zásadne poškodili našu budúcnosť, a to na roky dopredu.

Verím našej spoločnosti, ktorá preukázala, že sa vie spojiť a dokázať veľké veci

To asi dosť súvisí s politickým vedením krajiny. V novembri 2019 ste sa v rozhovore pre Český rozhlas Plus posťažovali, že v Českej politike nie je spojujúci prvok. Povedali ste: „Tu jednoducho nie je osoba, ktorá by spájala.“

To mne práve pripadá, že je obrovská chyba. Kedysi tu bolo stále niečo, čo by nás spájalo. Predtým to bol spoločný nepriateľ. Ľudia tvorili a mali pocit spolupatričnosti, ale ja to teraz moc necítim. Mám pocit, že spoločnosť je rozpoltená a že ľudia nemajú ku komu vzhliadať. A to, čo sa deje na Pražskom hrade sa mi úplne nepáči. To, akým spôsobom náš prezident spoločnosť rozdeľuje, a nie stmeľuje. To si myslím, že je hlavná funkcia prezidenta, ktorý by mal národ spájať, a to ja tu nevidím.

Vnímate niektorú z aktuálnych snáh spojiť českých voličov pozitívne? Alebo to stále nie je ono?

Myslím, že až čas a tohtoročné voľby ukážu, ako na tom ako občianska spoločnosť sme. Rovnako tak ako tie prezidentské…

Na čo sa v roku 2021 tešíte? Do čoho vkladáte nádeje?

Vkladám nádej do detí, že v tejto krajine budú mať budúcnosť. Verím našej spoločnosti, ktorá preukázala, že sa vie spojiť a dokázať veľké veci.

Čo je pre Vás teraz najväčším cieľom do budúcnosti? Odkiaľ o Vás budeme počuť?

Stále ma bavia výstavy vo verejnom priestore. Je to zmysluplné a pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky. A nielen českej. Na jeseň bude expozícia Voda a Civilizace inštalovaná v Tel Avive na brehu mora a sme v rokovaní aj s Vatikánom.

Záujem bulváru o Vás stále neupadá, naučili ste sa to už odfiltrovávať?

Vlastne si z neho veľa nerobím. Ak sa niekto živí tým, že z kríkov fotí cudzie deti a ľudí, tak to hovorí za všetko. A kto číta bulvár a riadi sa ním, takisto o sebe niečo hovorí.

Keď na to príde chvíľa, na čo najradšej zo svojho života spomínate?

Sú to samozrejme deti a potom nezabudnuteľných dvadsať rokov s Jirkom.

Prešli ste si strašne ťažkým životným obdobím, ktoré Vás určite zocelilo. Je niečo, čo by ste našim čitateľom poradili, čo by im mohlo pomôcť zvládnuť dnešný čas plný neistoty a obáv?

Verím, že svet má zmysel a svoj poriadok, že sme tu preto, že máme každý nejakú úlohu. Preto je každé nové ráno darom. A keď mi je najhoršie, tak sa pozerám na nebo. Ten pohľad hore mi dáva zároveň pocit pokory a túžby sa zdvihnúť a niečo dokázať. A Jirka ma polku môjho života, kedy sme boli spolu, učil, že človek sa má naučiť vidieť život vždy z tej lepšej stránky.

Olga Menzelová (* 25. januára 1978, producentka a podnikateľka)

Olga Menzelová (rodená Kelymanová) je filmová producentka a podnikateľka. 20 rokov svojho života strávila po boku oscarového režiséra Jiřího Menzela, za ktorého bola od roku 2004 až do jeho smrti v roku 2020, vydatá. Zoznámili sa, keď s ním robila rozhovor pre rozhlas. Má dve dcéry a jedného syna, najstaršiu Annu Karolínu, prostrednú Evu Mariu a najmladšieho Alberta. Venuje sa produkcii vonkajších výstav po celom svete, ktoré vďaka ich charakteru môže organizovať aj vo svete postihnutom koronavírusom.