Herectvo je život filozofa

Gentleman, ktorý hrá gentlemanov, komediant starej školy a aktivista za mier, tým všetkým a mnohým ďalším je Armand Assante. Je najznámejší v úlohách elegantných gangstrov, ostatne podobnú postavu stvárňuje aj v novom seriáli z produkcie SPI.

Mohli by ste divákom prezradiť niečo o zápletke Mister Mayfair, na čo sa môžu tešiť?

Hlavné postavy filmovej trilógie sa snažia zmeniť svoj život a v určitých ohľadoch sa odpútať od svojej minulosti. Moja postava je Max, zosobnenie renesančného muža, ktorý bol hlavne ako mladý človek všestranne nadanejší a vyspelejší ako jeho okolie. Aj v pokročilejšom veku ostáva výraznou osobnosťou, je to gentleman starosvetského šarmu a elegancie.
Opustil New York a po anabáze v kontinentálnej Európe sa snaží usadiť v londýnskej štvrti Mayfair, kde chce stráviť posledné desaťročia svojho života. Otvorí hudobný klub, ktorý sa rýchlo stane vychýreným, a obklopuje sa zaujímavými a talentovanými ľuďmi. Lenže, ako sa čoskoro ukáže, svojej minulosti len tak neutečie. Keď ho dostihne, začína pre Maxa divoká jazda. Čaká ho nečakaná a vášnivá romanca, ale aj smrteľné nebezpečenstvo a veľa akcie.

Čo Vás na projekte Mister Mayfair najviac baví?

Vyrastal som v umeleckom svete, zamlada som sa hudbou dokonca živil ako bubeník v kapele alebo spevák. Desať rokov som hral v divadle, účinkoval som aj v niekoľkých muzikáloch. Veľmi som si preto užíval prácu na filme Mambo Kings začiatkom deväťdesiatych rokov, plného hudby a tanca. A podobným projektom je Mister Mayfair. Verím tomu, že diváci budú tiež unesení skvelou hudbou, ktorá v trilógii hrá jednu z hlavných úloh.

Praha je podľa mňa jedno z najmagickejších miest na svete

Čo by ste odkázali priamo čitateľom Skylink magazínu?

Že je Mister Mayfair jedinečný projekt, svojho druhu hudobná cesta plná radosti a lásky, ale aj dramatických zvratov a okamihov plných akcie. Vaši predplatitelia sa môžu tešiť na výrazné postavy, ktoré žijú nezvyčajné životy. Sú to výnimoční ľudia, ktorí sa ale nikdy nezbavia tieňov svojej minulosti. Ako Max, ktorý vyrastal na uliciach New Yorku.

Pracovali ste na niekoľkých filmových projektoch s humanitárnym zameraním, na Balkáne alebo v Kazachstane.

Točil som krátke dokumenty, ktoré pre problémy s financovaním nakoniec vznikli len dva. O nášľapných mínach, ktoré zostali po hroznej vojne v Juhoslávii. Vtedy išlo o skutočne pálčivý problém, a ja som rozbehol kampaň za odstránenie mín z chorvátskej krajiny. Iniciatíva nakoniec mala nečakane veľký dopad, na odstránenie týchto pozostatkov vojny prispeli okrem iného Spojené štáty a veci sa dali do pohybu. Druhý film sme nakrúcali v Kazachstane, teda v krajine, ktorá sa vtedy vzdala jadrových zbraní zdedených po Sovietskom zväze, vo svojej dobe štvrtého najväčšieho nukleárneho arzenálu na svete. Ale v rokoch 1949 až 1989 sa na strelnici v kazašskom Semipalatinsku uskutočnilo nepredstaviteľných 439 jadrových testov. Je to takmer zabudnutý príbeh, archívy sa ešte len otvárajú. Predstavte si ale ten environmentálny dopad, a zaujímavé je tiež gesto prezidenta Nazarbajeva vzdať sa týchto zbraní hromadného ničenia.

Už ste niekedy navštívili Česko alebo Slovensko?

Áno, udržujem dlhoročné a hlboké priateľstvo s jednou rodinou z Prahy. V stovežatom meste nad Vltavou som bol niekoľkokrát, a špeciálne z návštev v lete som si odviezol veľa nezabudnuteľných zážitkov. Praha je podľa mňa jedno z najmagickejších miest na svete. Praha v období Vianoc, to je ako ocitnúť sa v rozprávke.

Ktoré boli najväčšie výzvy Vašej kariéry?

Keď sa venujete umeniu, žijete aspoň v niektorých ohľadoch odlúčene od sveta, tak trochu život filozofa. Herectvo preto pre mňa nie je len povolanie, ale spôsob života, životná filozofia. Je to pritom veľmi nestála a nepredvídateľná cesta, kariéra, ktorá sa nedá plánovať. V našej brandži navyše panuje extrémna konkurencia. Herectvu sa pritom musíte úplne odovzdať, podobne ako sa hudobník celý ponorí do svojej hudby. Hoci je život umelca spravidla dosť tvrdý, robíte to pre lásku k umeniu. Nesmiete mať žiadne očakávania týkajúce sa publika, svojej finančnej situácie, ani svojej emočnej pohody.

Kedy ste sa teda zamilovali do herectva?

Od jedenástich alebo dvanástich rokov som sa učil na bicie a spieval, v priebehu puberty som začal hrať aj spievať tiež pred publikom. Vraj som bol prirodzený šoumen. Keď som mal šestnásť, učarovalo mi herectvo a rozhodol som sa ho študovať. Netušil som, aké zložité remeslo to je, ale bral som to veľmi vážne. Dodnes mi hranie nepripadá ako jednoduchá disciplína, ale veľmi ma baví nachádzať si cestu k určitému príbehu a potom sa ho snažiť odovzdať publiku. To je napokon pointa herectva, či už stojíte na javisku divadla alebo pred kamerou.

Často hráte gangsterov, detektívov, právnikov a podobne. Bavia Vás také postavy?

To je zaujímavý postreh. Do úloh vás väčšinou obsadzujú podľa charizmy a možno ešte väčšou mierou na základe vášho výzoru, čo mi tiež vyslúžilo mnoho mojich úloh. Výsledný výkon však opäť závisí na sile príbehu, ktorý musí mať určitú univerzálnu rovinu. Do filmov ako Gotti, Na brehu alebo Americký gangster som nielenže bol dobré obsadenie takpovediac typovo, ale predovšetkým sme pracovali s veľmi podarenými scenármi.

Za film Gotti ste dostali cenu Emmy za najlepšieho herca v hlavnej úlohe. Povedali by ste, že je to Váš najväčší herecký úspech?

Tento film si vyslúžil veľa chvály po celom svete, takže ak ho niekto považuje za vrchol mojej hereckej kariéry, rozhodne mu to nebudem vyhovárať. Sám sa ale neobzerám za svojimi rolami a nehovorím si, ktorá je moja najvydarenejšia. Je fakt, že povedzme najvýznamnejšie úlohy v kariére herca sú tie s najväčším medzinárodným ohlasom. Ale mám za sebou aj úlohy vo filmoch, ktoré nezaznamenali väčší úspech u publika, kritici alebo kolegovia z brandže však môj výkon veľmi oceňovali. Každopádne keď sa obzriem späť, nevidím ani tak ohlasy na určité role, ale tvorivý proces v ich pozadí.

Armand Assante (4. októbra 1949, herec, maliar, básnik)

Na striebornom plátne alebo televíznej obrazovke patrí medzi povedomé tváre, málokomu sa ale vybaví jeho meno. Účinkoval pritom v stovke filmov a skoro dvadsiatich seriáloch, a za rolu vo filme Gotti (1996) získal Emmy. Zahral si tiež v 1492: Dobytie raja (1992), Sudca Dredd (1995) či Americký gangster (2007).