Rozhovor
Ewa Farna: Ľudia moc čítajú bulvár
1. november 2014
|
|
Foto Tomáš Nosil, Universal Music
Foto Tomáš Nosil, Universal Music
Po päťročnej pauze na českom trhu vychádza nový album s názvom Leporelo. Podľa speváčkiných slov je tento album dospelý. Dospela aj Ewa Farna. Bulvár, ktorý ju nešetrí, vníma s nadhľadom a energiu venuje tomu, čo jej ide najlepšie, hudbe a kontaktu s fanúšikmi. Máloktorá česká celebrita trávi toľko času so svojimi priaznivcami, či už osobne alebo na sociálnych sieťach. Napriek všetkým fámam a klebetám platí jedno, Ewa Farna je sakramentsky dobrá speváčka, čo dokazuje zakaždým, keď vezme do ruky mikrofón.
Keď sa povie Vaše meno, asi každému sa vybaví Váš prvý hit, Měls mě vůbec rád. Bola to skutočne prvá pesnička, ktorú ste vyslali do éteru? Uvedomovali ste si vtedy, aká vlna popularity môže nastať?
Áno, úplne prvá. Neuvedomovala som si to, bolo to šťastie aj práca v jednom. Tiež trochu vyplnenie diery na trhu. Nebolo tu mladé dievča, ktoré by spievalo pre svoje vrstovníčky. Vyšlo to.
Vo videoklipe ste vyzerali presvedčivo. Ako trinásťročná baba vníma lásku, spomeniete si? Možno je to hlúpy predsudok, ale myslím si, že ako veriace dievča ste asi chlapcov moc neriešili, alebo sa mýlim?
Vtedy som chlapcov neriešila, alebo len normálne, detsky. Měls mě vůbec rád, nie je až tak o láske, je o zaľúbení, o kamarátstve. Lenže ľudia pod pojmom „mať rád“ okamžite vidia lásku. Moja sestra, ktorá má sedem rokov, takisto príde zo školy a povie, že má rada toho chlapca, pretože ako jediný neblbne na hodinách. A nie je v tom nič zlé, či hranie sa na dospelého.
Keď už som spomenula vieru, do akej miery ovplyvňuje Vašu prácu? Sledujete napríklad svoje kolegyne a hovoríte si, toto by som už nemohla/nechcela urobiť?
Občas určite, ale snažím sa neposudzovať. Len viem, že ja by som určité veci neurobila. Občas sa pýtam, prečo? Možno ide aj o vieru, ale viac o nejaké morálne zásady. Pre mňa je to vlastne to isté. Viera ma ovplyvňuje v činoch, v prístupe, v tom, aký projekt vziať a aký nie. Ak niekde cítim nepoctivosť, je to pochybná ponuka, alebo napríklad sama o sebe má nejaký nespevácky charakter.
Máloktorej detskej hviezde sa podarí udržať sa na vrchole. V začiatkoch sa určite našli rýpali, ktorí z Vás mali srandu, Vy ale stále stúpate. Ako to robíte, aby ste nezovšedneli?
To je môj najväčší úspech, že som nebola rýchlokvaška, ako si mnohí priali. Proste cestujem, robím koncerty v Poľsku a v Čechách, vydávam albumy, mám rada fanúšikov a viem, že vďaka nim môžem robiť,
čo ma baví.
Ako porotkyňa v SuperStar ste spoznali veľa nových talentovaných ľudí. Zistíte po niekoľkých vystúpeniach, kto má reálnu šancu preraziť? Je niekto, kto Vás po súťaži prekvapil, či už kladne alebo záporne?
Po súťaži asi nikto, respektíve v tej edícii, kde som porotcovala. Zatiaľ sa nič nedeje, tak čakám. Jediný Jaro Smejkal má podľa mňa dobre našliapnuté, len nesmie zaspať na vavrínoch. Má krásny hlas. Niekedy sa to dá spoznať po chvíľke, inokedy je treba viac času. Niekto má napríklad viac-menej priemerný hlas, ale rýchlo sa učí, zdokonaľuje sa, píše vlastné pesničky. S dobrým prístupom má pracovitý človek šancu, udržať sa na hudobnej scéne. To na prvý pohľad nespoznáte.
Vašou výhodou je, že spievate pre československé a poľské publikum, fanúšikov je teda logicky viac. Vyhovuje Vám to takto, alebo by ste radi rozšírili svoje pôsobenie aj do ďalších krajín?
Takto je to úplne super! Rada občas zavítam na Slovensko, ale tam je to s českými interpretmi ťažké. Rada by som napríklad ešte jednu krajinu, ale nie je to nič, na čo by som silou mocou tlačila. Celú Európu či svet by som si ani nepriala, pretože potom nemáte ani kam odísť na dovolenku, aby ste mali pokoj.
V kontakte s fanúšikmi ste veľmi aktívna, nebolo by príliš vyčerpávajúce, obsiahnuť ďalšiu krajinu, tak intenzívne, ako sa Vám to darí v Poľsku a u nás?
To by bolo samozrejme veľmi ťažké. Aj takto je to už celkom masaker. Hlavne, keď sa každej krajine venujem v jej jazyku, robím tak dva albumy, rozhovory v dvoch jazykoch, relácie, koncerty, komunikáciu na Facebooku. Keby to boli krajiny anglicky hovoriace, máte vlastne tej práce rovnako, akurát viac koncertujete, čo je skvelé. Na druhú stranu, ako ste sama hovorili, aspoň ľuďom nezovšedniem. Proste robíte pol roka koncerty tu a potom si začnete chýbať s publikom tam.
Ako speváčka ste často na cestách, koncertujete, vystupujete v televízii. Máte čas počas týchto ciest spoznávať nových ľudí, miesta, alebo len prestúpite z auta do štúdia?
Ako spieva pán Karel Gott, „Auto, hotel, šatňa, scéna“. Takto to vyzerá. Poznám dobre hotely, benzínky a námestia, kde sa väčšinou koncerty odohrávajú. Samozrejme keď už v televízii vystupujete dvadsiaty krát a je tam stále rovnaký tím ľudí, pozdravujete sa tykaním a „ako sa máš“.
Musí byť náročné, zostávať tak často mimo domova. Máte nejaké finty, ako si navodiť domácu „maminkovskú“ atmosféru?
Telefonátom s ňou. A tým, že hotelová izba je pre mňa naozaj miesto, kde sa počas dňa môžem schovať a mať svoju privátnu zónu. Tam si skúšam vytvoriť útulné miesto. Hotel je domovom, domov hotelom – takto to je hlavne v lete.
Nedávno ste sa vyjadrili, že už s partnerom premýšľate o deťoch. Ako veľmi aktuálna je pre Vás táto téma?
Nie je to nič aktuálne, to si vymyslel bulvár. Keď poviem, že by som raz deti chcela a navyše s človekom s ktorým teraz som, neznamená to, že ich chcem vo veku dvadsaťjeden rokov. Mám na to čas, sama som ešte dieťa. Teraz pracujem, až raz budem mať potomka, prácu obmedzím tak, aby to nemalo vplyv na výchovu dieťaťa. Dám mu samozrejme všetko vrátane času.
Viete si predstaviť, že by ste opustili svet šoubiznisu a venovali sa civilnému povolaniu? Prečo ste vlastne začali študovať právo? Zadné vrátka, alebo len potreba doplneného vzdelania?
Zadné vrátka ale aj preto, že ma to zaujímalo. Stále zaujíma, ale štúdium vo Varšave a spievanie v dvoch krajinách som nezvládala. Je mi to trochu ľúto, ale nemôžem mať všetko. Dokážem si predstaviť, že by som opustila šoubiznis, ale nie hudbu. Chcela by som sa ňou živiť a kým to bude niekoho zaujímať, robiť prostredníctvom nej ľuďom radosť.
Asi málokto vie, že ste boli členkou oddielu zjazdového lyžovania. Urobíte si aj teraz čas na zimné radovánky? Plánujete tento rok vyraziť na hory?
Každú sezónu jazdíme na hory, to sa musí. Rada lyžujem, teraz už teda len rekreačne.
Médiá radi rozoberajú Vašu váhu. Teraz ste sa vraj dali na chudnutie. Vezmem to z inej stránky. Má zmena postavy vplyv aj na spev? Napríklad taká Adele rapídne schudla a vraj jej to už tak nespieva.
To je nezmysel. Ľudia moc čítajú bulvár. A ja som sa na žiadnu diétu nedala. Na hlasivky má vplyv mnoho faktorov, okrem iného kondícia, respektíve vaše zdravie. Ak žijete zdravo, na hlase sa to prejaví. O to sa ja samozrejme snažím. Nejde ale o váhu, niekto žije zdravo, ale proste je kus ženskej.
V pesničke Leporelo spievate, že chcete brániť svojho ochrancu. Kam až by ste boli schopná zájsť, pre česť svojej lásky?
Jééjda, ďaleko. Láska je to najviac v živote, či už rodičovská, bratská alebo tá pravá. Tak pre čo iné zachádzať ďaleko? Všetci sa ženieme za bohatstvom, mocou a sme schopní pre to urobiť mnohé, ale pre lásku už nie.
Na záver ma napadá, kto je pre Vás hrdinom, alebo čím sa podľa Vás vyznačuje?
Hrdinom či skôr autoritou sú pre mňa rodičia, Václav Havel, Ján Pavel II, Dalajláma, Nelson Mandela. Hrdinstvo by som označila odvahou, odhodlaním, lojálnosťou, výdržou a veľkou láskou k tomu, čo alebo koho bráni alebo reprezentuje.
Rozhovor
Foto Tomáš Nosil, Universal Music
Nemáte ešte Skylink? Nie je nič jednoduchšie – Prejdite ku Skylinku!
