Zlaté časy rozhlasu
Foto Film+
Sledujte na Film+ na Skylink Live TV
Počúvate rádio len v aute kvôli dopravnému spravodajstvu, pretože inak nemá toto médium žiadny význam?
Najslávnejší Newyorčan vás vyvedie z omylu. Aby ste pochopili kúzlo rozhlasu, vezme vás na malý výlet do minulosti, do svojho detstva, kedy bolo rozhlasové vysielanie neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Môžete sa tešiť na klasického Woodyho Allena, ktorý síce tentoraz nestvárnil žiadnu z postáv a ukryl sa len do komentárov, napriek tomu je celý film plný jeho typicky sarkastického humoru. Aby aj nie, keď sa väčšina filmu točí okolo pomerne šialenej židovskej rodiny a jednej naivnej dievčiny (Mia Farrow), ktorá sa zo servírky vypracuje na rozhlasovú hviezdu.
V hlavnej úlohe rádio
Hlavným hrdinom je dospievajúci ryšavec, ktorý žije so svojou rodinou v Brooklyne v dome plnom príbuzných a vášnivo rád počúva rozhlas. Aj keď, možno ide len o jednu z výraznejších vedľajších postáv, pretože stredobodom filmu je práve prijímač rádiových vĺn. Z neho sa šíri podmanivá hudba, to on podnecuje fantáziu, vďaka nemu sa ľudia dozvedajú podstatné informácie, rádio rámuje ich životy, dáva im rytmus a poriadok.
Bolo to prvýkrát, čo som kedy videl Radio City Music Hall, a bolo to, ako keby som vstúpil do neba. Nikdy v živote som nevidel nič také krásne.
Celý film sa nesie v duchu Allenových poviedkových cyklov. Jeden príbeh strieda druhý, vzájomne ich prepája iba niekoľko postáv. Napriek tomu na vás dýchne kúzlo New Yorku 40. rokov a možno si spomeniete na Felliniho Amarcord. Veď je tu tučný strýko, ktorý nerobí nič iné, než že loví ryby (až zo všetkých členov rodiny urobí amatérskych ichtyológov), ďalej teta, ktorá chodí na jedno rande za druhým, pretože má neuveriteľnú smolu na mužov, sesternica, ktorá cez telefón odpočúva susedov, a nakoniec otec (tajaci svoje zamestnanie) s matkou, ktorí sa vášnivo hádajú aj o to, či je väčší Tichý, alebo Atlantický oceán. A do toho rad historiek o ľuďoch okolo onoho čarovného prijímača. Dohromady film prepája hudba, ktorá je pre Allena dôležitá vždy, avšak tu má akosi výsostné postavenie. Pripomína tak známe hity tej doby, skladateľov i interpretov.
Koniec dobrý, všetko dobré
Vo filme sa objavujú tiež herci, ktorých môžete poznať z predchádzajúcich filmov, od Mii Farrow a Diane Keaton až po Tonyho Robertsa, Dannyho Aiella, Dianne Wiest, Jeffa Danielsa či Wallacea Shawna. A znalci americkej dobovej kultúry si tiež môžu všimnúť, že sa tu objavia skutoční rozhlasoví veteráni, ako sú Don Pardo a Kitty Carlisle alebo legendárny komentátor Bill Stern.
Hoci od začiatku až do konca nehrá prím žiadna z príbehových liniek, nostalgické rozprávanie a emotívne pripomínanie starých časov vám to bohato vynahradí. Rovnako ako hudba, tak aj samotný film veľmi nenápadne spejú k vyvrcholeniu, ktoré je pomerne nečakané, teda aspoň v kontexte tohto filmu. Inak rôzne happyendy so salvou ohňostrojov u Allena samozrejme poznáme, ale tu to nie je až tak paródia ako ozajstná oslava, žiaľ bohu, časov minulých. Podobne ako v Amarcorde, keď všetci obyvatelia mesta vyrazia na loďkách sledovať zaoceánsky parník...
Oba filmy prinášajú rovnaké posolstvo: To, čo sa skutočne stalo, nie je zďaleka také dôležité, ako to, čo si pamätáme.
Zlaté časy rozhlasu
Réžia Woody Allen
Scénár Woody Allen
Obsadenie Woody Allen, Mike Starr, Paul Herman, Don Pardo, Martin Rosenblatt, Helen Miller, Danielle Ferland
Dĺžka 88 min.
Rok 1987