Filmová recenzia – Pandémia z odstupu

Nenechajte sa mýliť. Dokument s názvom Velké nic je všetko, len nie o ničom. Marika Pecháčková s Vítom Klusákom stvorili počas covidovej pandémie film, ktorý toto novodobé obdobie temna výrečne mapuje a komentuje, a pritom nikomu nič nevnucuje.

Natáčať ho začali na začiatku roku 2020, vo chvíli, keď vláda otvorila galantérie, aby si Česi ako už toľkokrát pomohli sami. Tri roky potom s kamerou chodili nielen obligátne medzi zdravotníkov a pacientov, ale aj do prázdnych ulíc, parkov, kde ľudia (ne)dodržiavali rozostupy, na radnice s orúškovanými svadobčanmi, za športovcami odkázanými na „balkónové“ tréningy, za demonštrantmi, policajtmi, učiteľmi, ba dokonca aj za konšpirátormi kujúcimi pikle v prázdnych lokáloch.

Niektorí sa pred kamerou sťažujú, iní rozšafne filozofujú a ešte ďalší mlčia. Velké nic je vlastne prevažne mlčanlivý film. A svedčí mu to: slová by zabili náboj, ktorý mu dodávajú poetická kamera a uvedomelý strih.

Meditatívne zábery vyľudnených pražských dominánt, kde jediný pohyb obstarávajú holuby a srny nevzrušivo okusujúce mestskú zeleň. Letisko bez pasažierov, nebo bez lietadiel. Lekári telefonujúci rodinám obetí. Rodiny na cintorínoch, dážď milosrdne zmývajúci kríže na staromestskej dlažbe. Psy bezstarostne šantiace v parku zviazanom pravidlami pre ľudí ako nemí svedkovia absurdnej drámy. Tvorcovia sa udržali a nezaťažujú obraz nadbytočnými komentármi, takže hovorí sám za seba. A lepšie.

Natočiť film o pandémii je oriešok. V čase, keď vznikal, muselo byť ťažké vnímať veci triezvo, pohľad z odstupu zas ale podvedome núti hodnotiť (a prehodnocovať). O to cennejšie je, že Klusák s Pecháčkovou nechávajú túto úlohu na divákovi. Politiku neignorujú, ale ani nepreceňujú, zaujímajú ich emócie a ľudia. Výjavy, ako ten z nemocnice, kde unavená sestra vypne prístroj oznamujúci exitus a potom zosnulého nežne pohladí po hlave, nasnímali s odzbrojujúcou pokorou. Na druhú stranu oklieštené výstupy aktérov z radov sprofanovaných a dlhé pasáže z demonštrácií všetkého druhu zbytočne „špinia“ inak premyslený celok. Silu mu však nevezmú a to je to, čo sa počíta predovšetkým.

Previous Next

Velké nic

Hodnotenie redakce